Najvyšší súd 7 Nc 15/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ O. M. bývajúceho v Ž. 3, 2/ E. G., bývajúcej v Ž. 3, 3/ P. M., bývajúceho v Ž. 3, 4/ Ing. P. S., bývajúceho v Ž. 3, 5/ V. M., bývajúceho v Ž. 3, 6/ E. M., bývajúcej v Ž. 3, 7/ Mgr. T. S., bývajúceho v Ž., 8/ PhDr. A. S., bývajúcej v Ž. 3, 9/ A. S., bývajúceho v Ž. 3, 10/ J. P., bývajúceho v Ž. 3, 11/ L. M., bývajúceho v Ž. 3, 12/ V. M., bývajúcej v Ž. 3, 13/ Ing. J. P., bývajúceho v Ž. 3, zastúpených JUDr. M. D., advokátom v N. proti odporcom 1/ JUDr. M. K., správcovi konkurznej podstaty Úpadcu S., a. s. so sídlom v Ž., IČO: X., 2/ Ing. Š. Z., bývajúcemu v B. 3/ Ing. J. K., bývajúcemu v Ž. č. 3, odporcom 2/ a 3/ zastúpených JUDr. M. B., advokátom v Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov Ing. M. S., bývajúceho v Ž. 3, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 6 C 47/2005 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10 Co 360/2009, v konaní o vylúčení sudcu Krajského súdu v Žiline. z prejednávania a rozhodovania veci takto r o z h o d o l : Sudca Krajského súdu v Žiline JUDr. R. U. j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10 Co 360/2009 . O d ô v o d n e n i e V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn 10 Co 360/2009 JUDr. Róbert Urban, člen senátu 10 Co, ktorému vec pripadla na rozhodnutie, listom z
- septembra 2010, doplneného písomným vyjadrením z
- 2010, oznámil predsedovi Krajského súdu v Žiline,. že konanie vo veci sa týka otázky vlastníctva bytového domu 7 Nc 15/2010 2 č. súp. 3288 v Ž., v ktorom býva aj jeho matka ( A. U. ) ako nájomníčka bytu č. X.. Zhodne s navrhovateľmi spochybňuje ( v inom konaní ako výlučná navrhovateľka ) vlastníctvo odporcov 2/, 3/ k bytovému domu. Prostredníctvom matky mal k dispozícii rôzne písomnosti, týkajúce sa predmetného obytného domu a s ním súvisiacich sporov. O problematike vlastníctva bytového domu vo všeobecnej rovine bližšie komunikoval s navrhovateľmi 1/, 9/, 13/. Predmetom komunikácie boli všeobecné vyjadrenia týkajúce sa niektorých právnych inštitútov , napr. neplatnosti právnych úkonov , lehôt , postupu súdu, opravných prostriedkoch a pod. Vzhľadom na tieto okolnosti by podľa neho mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia tohto sudcu (§ 15 ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mat' pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania , alebo k zástupcom účastníkov konania. Sudcu možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania (§ I5a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie 7 Nc 15/2010 3 súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byt' odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu - napriek jeho vnútornému úsiliu a profesionálnej úrovni - bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednamia a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. Nadriadený súd skúma nestrannosť sudcu z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Sama skutočnosť, že sudca sa iba subjektívne domnieva, že sú u neho dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá preto ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu sa musí totiž zakladať na objektívnych, dostatočne závažných (a preskúmateľných) skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno pritom chápať tak, že čokoľvek, čo vrhá aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Piersach v. Belgicko z
- októbra 1982). Posudzovanie prípadu v obecnej rovine, konzultácie o otázkach skutkových i právnych, či už ide o aplikáciu hmotnoprávnych predpisov, prípadne zamýšľaných či už 7 Nc 15/2010 4 uskutočnených procesných postupov, patrí medzi sudcami medzi bežné metódy práce slúžiace k prehlbovaniu a "vybrúseniu" dosiahnutých vedomostí, získaných skúseností a celkovo ku zvýšeniu úrovne vlastnej práce. Diskusie vedené medzi sudcami na odbornej úrovni a názory prezentované o prejednávaných i už rozhodnutých veciach mimo oblasť vlastného rozhodovania v rovine odborných porád, seminárov, publikačnej činnosti jednotlivých sudcov, uverejňovanie vybraných súdnych rozhodnutí, to všetko slúži k vytváraniu obecného sudcovského povedomia o správnom riešení súdnych problémov súdnej praxe, prispieva k presvedčivosti argumentácie i k jej zjednoteniu, bez toho aby bola opomenutá jedinečnosť každého súdneho prípadu alebo neprípustne zasahované do sudcovskej nezávislosti v konkrétnych veciach. V danej veci je potrebné zohľadniť špecifikum vzniknutej situácie v tom zmysle, že JUDr. R. U. získal poznatky súvisiace s vecou tzv. neprocesným spôsobom , t. j. inak ako dokazovaním na pojednávaní . Prostredníctvom svojej matky, ktorá ( v inom konaní ako výlučná navrhovateľka ) spochybňuje tú istú skutočnosť ako navrhovatelia v danej veci t. j. vlastníctvo odporcov 2/, 3/ k bytovému domu resp. k bytom v ňom sa nachádzajúcich. Atribútom sudcovského rozhodovania je nepochybne nestrannosť, pričom základným prostriedkom k jej nadobudnutiu a udržaniu je nezávislosť sudcu v najširšom slova zmysle Nestranný je len taký sudca, ktorý podľa svojho vedomia a svedomia je nezávislý ako na prejednávanej veci samotnej, tak i na jej subjektoch, tzn. v tomto prípade účastníkoch konania. Sudca musí vec posudzovať nezaujato, bez predsudkov, sympatií či antipatií tak, aby jeho rozhodovanie bolo v plnej miere slobodné a nezávislé. Ide pritom o hodnotenie psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci, daného jednak jeho profesionálnym vedomím a zodpovednosťou za nestranný prístup k veci. Rozhodnutie o vylúčenie sudcu urobené bez toho, že by niektorá z procesných strán voči sudcovi vzniesla námietku zaujatosti, by malo byť celkom výnimočné. Z charakteru súdnej moci danej Ústavou, Listinou základných práv a slobôd, zákona Č. 385/2000 Z.z., v platnom znení, a zákona 757/2004 Z.z. v platnom znení vyplýva, že organizácia súdnej sústavy, postavenie sudcov, vnútorný systém práce súdov a sudcov tvorí také legislatívne záruky, ktoré by mali súdy a sudcov ochrániť pred vnútornými i vonkajšími zásahmi do ich rozhodovania. Ani sebe dokonalejšia zákonná úprava však nemôže byť dostačujúca, ak na dostatočnej odbornej, morálnej a charakterovej úrovni nebude osobnosť konkrétneho sudcu. 7 Nc 15/2010 5 Je vecou vysokej profesionality každého sudcu pri výkone sudcovskej činnosti i v občianskom živote predchádzať situáciám, ktoré by mohli vnášať pochybnosti o jeho nestrannom rozhodovaní, a ak napriek tomu dôjde ku vzniku takýchto pochybností, reagovať na ne v súlade s jeho ústavným postavením. Sudca ako verejný činiteľ požíva zvláštne právomoci i ochranu pri výkonu svojej funkcie. Rubom toho je však i jeho zvýšená zodpovednosť za výkon jeho úradu. Z povahy sudcovskej práce vyplýva, že sudcom sú predkladané na prejednanie a rozhodnutie prevažne veci zložité a obtiažne, vzbudzujúce pozornosť verejnosti a masovokomunikačných prostriedkov a vyvolávajúce emocionálne subjektívne zamerané reakcie pred konaním, v jeho priebehu a najmä po vydaní rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v predmetnej veci u JUDr. R. U. možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, pre existenciu dôvodu, spočívajúcim predovšetkým v získavaní poznatkov neprocesným spôsobom, ktorý možno objektívne považovať za dôvod zakladajúci pochybnosti o jeho objektívnosti a nestrannosti v prejednávanej veci v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že JUDr. R. U. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2010 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. Za správnosť: predsedníčka senátu Hrčková Marta