1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T 156/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. J. A., advokátky v Myjave, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. marca 2010, sp. zn. 3To 10/2010, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. H. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 22. októbra 2009, sp. zn. 2T 156/2008, bol obvinený S. H. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 1 000 €.
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, stanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
1 Tr. por. okresný súd uložil obvinenému aj povinnosť nahradiť poškodenej A. H., nar. X., škodu vo výške 290,45 € a poškodenému Ing. P. H., nar. X., škodu vo výške 638,98 €. So zvyškom nárokom na náhradu škody odkázal súd poškodených
2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom podali obvinený S. H., ako aj poškodení Ing. P. H. a A. H. odvolania, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25. marca 2010, sp. zn. 3To 10/2010, ako nedôvodné
1 a § 319 Tr. por. zamietol. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiž že zásadným spôsobom bolo porušené právo na jeho obhajobu a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, ktoré videl v tom, že tak prvostupňový ako aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy ním uvádzané argumenty a doteraz sa k nim ani nevyjadrili. Obvinený v dovolaní podrobne rozoberal skutkový stav zistený okresným súdom a potvrdený krajským súdom. Popiera spáchanie trestného činu tak, ako mu je kladený 3 Tdo 33/2010 3 za vinu. Poukazuje na nezrovnalosti vo výpovediach poškodených, pričom mal za to, že tieto výpovede súdy nemohli brať ako hodnoverné, nakoľko poškodení sa len snažia uškodiť jeho osobe ako aj celej jeho rodine. Spochybňuje aj výpoveď svedka M. D., ktorého prítomnosť na mieste spáchania činu nie je možné hodnoverne preukázať. Namietal, ďalej, že v konaní nebola jeho vina jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Má za to, že v tomto prípade sa mali súdy riadiť zásadou in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok prvostupňového súdu a na podklade zisteného skutkového stavu sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, ktorý dospel k záveru, že dovolanie obvineného je nedôvodné. Obvinený v dovolaní rozoberal najmä skutkový stav ustálený okresným aj krajským súdom, pričom namietal predovšetkým spôsob dokazovania na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov oboma súdmi. Súčasne namietal aj porušenie práva na obhajobu, nakoľko jeho obhajoba nebola súdmi braná v dostatočnej miere do úvahy. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. K dovolaniu zaslali vyjadrenie aj poškodení Ing. P. H. a A. H., pričom v tomto vyjadrení rozoberali predovšetkým okolnosti týkajúce sa rodinných vzťahov medzi nimi a obvineným S. H.. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. V dovolaní obvinený namietal, že konaním súdov došlo zásadným spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu, vzhľadom na to, že jeho obrana nebola súdmi v plnej miere braná do úvahy. 3 Tdo 33/2010 4 Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený predovšetkým namietal zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom pôvodnom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého a druhého stupňa a v nadväznosti na tento 3 Tdo 33/2010 5 skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého a druhého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por. Použitie zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, aplikácia tejto zásady v dovolaní neprichádza do úvahy. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. decembra 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.