názoru súdu prvého stupňa ţiadnym spôsobom neznamenali zásah do osobnostnej sféry ţalobcu. Navyše dospel k záveru, ţe výroky ţalovaného, ktoré sú predmetom tejto ţaloby, boli v celom rozsahu pravdivé. Ţalobu povaţoval preto za neopodstatnene podanú. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p., keď nezistil ţiaden dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 2 Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. januára 2011, sp. zn. 6 Co 64/2010 na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Rozsudok zmenil vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, ţe ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v rozsahu 30% a v rovnakom rozsahu uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Stotoţnil sa s jeho záverom, ţe ţalovaným pouţité výrazy a formulácie v kontexte celej reportáţe, neboli spôsobilé privodiť ujmu na cti ţalobcu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţoval preto vo veci samej za vecne správne. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k názoru, ţe v danom prípade tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí celkom alebo sčasti náhradu trov konania priznať. V tejto časti rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca je invalidný dôchodca a ţe aj napriek procesnému neúspechu poukázal na nedostatky v činnosti športového klubu v súvislosti s falšovaním podpisov, ktorá skutočnosť je spôsobilá eliminovať takéto praktiky v budúcnosti. Uviedol tieţ dôvody, pre ktoré sa rozhodol ţalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznať len sčasti. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie aj dovolanie. Odvolaním napadol výrok jeho rozsudku, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania. Navrhol uvedený výrok zmeniť tak, ţe zaviaţe ţalobcu zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 121,38 Eur a trovy dovolacieho konania v sume 28,57 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. a ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Okrem toho namietal, ţe záver odvolacieho súdu,
ktorého ţalobca je invalidným dôchodcom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ţe odvolací súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Dovolaním napadol výroky rozsudku krajského súdu, ktorými krajský súd rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Navrhol v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom z dôvodu, ţe porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. (odvolací súd aplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktorým sa prvostupňový súd nezaoberal, ktorého sa ţalobca v odvolaní nedovolával a ku ktorému sa ţalovaný nevyjadroval), ţe v závislosti od rozhodnutia vo veci samej nesprávne zmenil 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 3 rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania, hoci ţalobca osobitne nenamietal jeho vecnú nesprávnosť a ţe rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe konanie pred ním zaťaţil aj inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďţe z obsahu spisu nebolo preukázané, ţe ţalobca je invalidným dôchodcom a ţe v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko pre jeho aplikáciu nebol naplnený právny základ. Ţalovaný vo vyjadrení k podaným opravným prostriedkom poukázal na neprípustnosť dovolania proti uzneseniam o trovách konania.
ustanovení § 239 O.s.p.
1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 4 o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Keďţe v danom prípade ţalovaný napadol dovolaním len výroky rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. je prípustnosť dovolania proti týmto výrokom vylúčená. Dovolanie ţalovaného preto
prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Takéto zákonné dôvody prípustnosti dovolania však dovolací súd nezistil. 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 5 Odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaný prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., keď nevyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ţe odvolací súd v danom prípade pochybil, keď zmenil rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, hoci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a ţalobca osobitne nenamietal jeho vecnú nesprávnosť a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je v napadnutej časti nedostatočne odôvodnené.
dovolacieho súdu ani jeden z uvedených dôvodov prípustnosti dovolania však nie je daný. K prvému ţalovaným tvrdenému dôvodu prípustnosti dovolací súd uvádza, ţe ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. na daný prípad nedopadá. Predpokladom uplatnenia § 213 ods. 2 O.s.p. je, ţe ustanovenie právneho predpisu,
ktorého odvolací súd rozhodol a ktoré povaţoval vo veci za určujúce, nebolo pri dovtedajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa pouţité (súd prvého stupňa vec neposudzoval
tohto ustanovenia právneho predpisu). V prejednávanej veci sa však okresný súd v rámci rozhodovania o náhrade trov konania zaoberal aj moţnosťou uplatnenia moderačného práva v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Vec pri rozhodovaní o trovách konania teda posudzoval aj z hľadiska, či tu nejde o výnimočný prípad, kedy by inak úspešnému ţalovanému nebolo moţné priznať celkom alebo sčasti náhradu trov konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania teda neaplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktorým by sa vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd nezaoberal a k pouţitiu ktorého by sa nemal moţnosť účastník konania vyjadriť. Nebol tak naplnený jeden zo základných predpokladov pouţitia tohto zákonného 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 6 ustanovenia. Ţalovaný nedôvodne preto namieta, ţe odvolací súd mu postupom v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. odňal moţnosť pred súdom konať. Pokiaľ ţalovaný namietal odňatie moţnosti konať pred súdom pre zjavný nesúlad medzi potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu vo veci samej a zmeňujúcim v časti o trovách prvostupňového konania treba uviesť, ţe zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, ţe by odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, nemohol zmeniť jeho rozhodnutie o trovách konania, ak je toho názoru, ţe súd prvého stupňa posúdil nesprávne moţnosť pouţitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie ustanovení o náhrade trov konania, ktoré by v konkrétnych prípadoch mohli viesť k neţiaducim tvrdostiam. Rozhodujúce je, ţe v konkrétnom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a ţe ide o výnimočné okolnosti, pričom podmienky pre uplatnenie tohto práva, je súd povinný skúmať bez ohľadu na návrhy účastníkov konania. Neobstojí preto tvrdenie ţalovaného o odňatí moţnosti konať pred súdom v súvislosti so zjavným nesúladom (pozmeňujúceho) rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania s (potvrdzujúcim) rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. K argumentom dovolateľa treba ešte dodať, ţe ak účastník konania napáda odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a ţiada ho zmeniť, automaticky ním napáda aj jeho rozhodnutie o trovách konania. Spravidla preto nie je potrebné osobitne namietať ani jeho vecnú nesprávnosť. Napokon
dovolacieho súdu nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, prečo pristúpil k uplatneniu zmierňovacieho práva pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania
1 O.s.p. a ktoré skutočnosti povaţoval v zmysle uvedeného ustanovenia za dôvody hodné osobitného zreteľa. Dostatočne a presvedčivo vysvetlil, aké úvahy ho viedli k tomu, ţe neaplikoval moderačné právo v celom rozsahu, ale len sčasti. Odôvodnenie jeho rozhodnutia nemoţno preto povaţovať za tak nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to ţalovanému znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť. 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 7 Dovolateľom namietané tzv. iná vada a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), sami osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezaoberal.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Občiansky súdny poriadok síce výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, moţno však z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení tohto právneho predpisu (prvá hlava prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodnúť o veci 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 8 v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. V danej veci odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania.
účastník konania môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Citované ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Rozhodnutie krajského súdu, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Ide o rozhodnutie krajského súdu ako odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku preto nie je daná.
1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Keďţe na prejednanie podaného odvolania proti uzneseniu odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť. V súlade s ostatne citovaným zákonným ustanovením bolo preto konanie o tomto opravnom prostriedku zastavené. Z procesného hľadiska bol v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky úspešný ţalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania voči procesne neúspešnému 6 Cdo 86/2011 6 Co 2/2011 9 ţalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov odvolacieho a ani dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. decembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.