1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného Krajského stavebného úradu v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, zo dňa
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 veta druhá OSP opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Výslovne ustanovené § 246c ods. 1 veta druhá OSP znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudku), proti ktorým možno použiť opravný prostriedok a aj určenie, ktorý opravný prostriedok je prípustný a ktorý je vylúčený. V správnom súdnictve je opravný prostriedok prípustný iba, ak je to v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku výslovne uvedené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak Občiansky súdny poriadok vo svojej piatej časti nepripúšťa voči rozhodnutiu opravný prostriedok, tento nie je možné podať a ani nemožno vzhľadom na osobitnú úpravu postupovať
všeobecných ustanovení, týkajúcich sa odvolania § 205 a nasl. OSP.
1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. 3 5Sžp/27/2011
odseku 2 citovaného ustanovenia, ak bolo konanie prerušené
1 písm. c/, súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Ako je uvedené vyššie v správnom súdnictve
piatej časti OSP je prípustné použiť len ten opravný prostriedok, ktorý je výslovne uvedený v tejto časti. Výslovné pripustenie odvolania, pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, je uvedené v ustanovení § 250c ods. 2 OSP. V odseku 1 citovaného ustanovenia však nie je ustanovené, že proti uzneseniu, ktorým predseda senátu rozhodne o odklade vykonateľnosti, je prípustný opravný prostriedok, a preto odvolanie proti takémuto uzneseniu prípustné nie je.
1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie
1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci piata časť OSP odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu krajského súdu nepripúšťa, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol. Najvyšší súd však dáva do pozornosti, že súčasná právna úprava v správnom súdnictve nevylučuje a pripúšťa to i ustálená judikatúra [pozri k tomu napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. I.ÚS 4/08 a sp. zn. IV. ÚS 361/2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sžo/475/2009, sp. zn. 8Sžo/476/2009 (44/2010 ZSP), či sp. zn. 6Sžp/4/2011] podanie návrhu na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje okrem nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 23/2001 aj na jeho nález sp. zn. I. ÚS 327/2010. Nemožno tiež opomenúť, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Základným účelom odkladu vykonateľnosti 4 5Sžp/27/2011 správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a analogicky
1 písm. c/ OSP, pretože v odvolacom konaní nedošlo k meritórnemu prejednaniu a vybaveniu veci. Celkom na záver najvyšší súd upozorňuje, že plnomocenstvo zo 16. júna 2011 [č. l. 46-47(správne mal byť zažurnalizovaný originál, nie faxové podanie)] predložené právnym zástupcom žalobkyne nespĺňa náležitosti procesného plnomocenstva
1 a § 28 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246s ods. 1 veta prvá OSP a § 250a OSP, nakoľko sa všeobecne vzťahuje na územné a stavebné konanie pred správnymi orgánu, ale nie na konanie pred súdom. Tento nedostatok plnomocenstva je potrebné odstrániť. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. decembra 2011 JUDr. Jana Bar i c ová , v . r . predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.