1 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej už len „ministerka spravodlivosti“) proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2010, sp. zn. 3To 105/2010,
1, § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 písm. a/ Tr. zák., a to na skutkovom základe tam uvedenom. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, výkon ktorého mu bol
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1,5 (jeden a pol) roka.
1 Tr. por. bol zároveň zaviazaný nahradiť K. škodu vo výške 11,55 eur. Unesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla 2010, sp. zn. 3To 105/2010, bolo odvolanie obvineného proti tomuto rozsudku
1 Tr. por. ako oneskorene podané zamietnuté. Dňa
názoru ministerky za správny, nakoľko pod vyhlásením rozsudku v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. je potrebné chápať prečítanie výrokovej časti rozsudku, jeho odôvodnenia ako i poučenia o opravnom prostriedku (§ 171 ods. 2 Tr. por.), čoho ale obvinený prítomný nebol. Práve v poučení sa pritom
3 Tr. por. uvádza, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote, a tiež zároveň i to, že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Napokon ministerka k uvedenému skonštatovala, že keďže v zápisnici nie je presne určený moment, kedy obvinený počas vyhlásenia rozsudku z pojednávacej miestnosti odišiel a vo vzťahu k ustanoveniu § 171 Tr. por. nie je zo zápisnice preskúmateľné, ako bol rozsudok vyhlásený, postup krajského súdu nemožno považovať za zákonný. Lehota na podanie odvolania začala v danom prípade plynúť až od momentu doručenia rozsudku obvinenému (t. j. od
1 Tr. por., teda
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvineného Ľ. B., zároveň aby
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie ako i ďalšie rozhodnutie naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a napokon aby
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici danú vec v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť. K predmetnému dovolaniu bolo dňa 25. mája 2011 na Okresný súd v Brezne doručené písomné vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento sa s právnou argumentáciou dovolania nestotožňuje. Má za to, že v uvedenom konaní tým, že obvinený nebol na základe vlastného rozhodnutia prítomný na vyhlásení celého rozsudku súdu prvého stupňa (počas vyhlasovania rozsudku sa obvinený bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo požiadania o možnosť vzdialiť sa z pojednávacej miestnosti zodvihol a odišiel), by akceptovanie dovolacích dôvodov, obsiahnutých v podanom dovolaní, znamenalo porušenie ústavného princípu a porušenie práva na súdnu ochranu v súvislosti so zásadou,
ktorej sa rozsudky vyhlasujú verejne (čl. 46 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Zdôraznil, že právo na verejné vyhlásenie rozsudku bolo plne zachované, keďže súd predpísaným spôsobom umožnil obvinenému zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a v jeho rámci verejnom vyhlásení rozsudku, čo obvinený až do momentu vyhlasovania rozsudku aj využil. Na základe toho nie je potom
názoru prokurátora možné prijať dôvod dovolania
1 písm. d/ Tr. por., nakoľko hlavné pojednávanie bolo vykonané v prítomnosti obvineného. K porušeniu práva obvineného zúčastniť sa na konaní pred súdom v danom prípade nemohlo dôjsť tým, že sa tento svojvoľne na základe vlastného rozhodnutia vzdialil z pojednávacej miestnosti. Rovnako tak nie je možné
neho prijať ani dôvod dovolania
1 písm. j/ Tr. por., keďže odvolací súd správne zamietol odvolanie ako oneskorene podané. Ako v tejto súvislosti podotkol ďalej, je evidentné, že obvinený bol prítomný pri vyhlasovaní rozsudku, ako aj všetky ďalšie osoby, ktorým je potrebné v zmysle § 173 ods. 1 Tr. por. doručiť rozsudok, a preto došlo k oznámeniu rozsudku v zmysle zákona. Inak by sa pripustil 5 6 Tdo 47/2011 záver, že vyššie spomenutým obštrukčným konaním sa môžu obvinení zvýhodňovať v trestnom konaní a bola by porušená zásada rovnosti procesných práv ostatných strán. Vyhlásením časti rozsudku v neprítomnosti obvineného, ktorý svojvoľne odišiel z pojednávacej miestnosti, nebola tomuto odňatá možnosť ďalej konať pred súdom a neboli naplnené zákonné podmienky na podanie odvolania v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. uznesením bez preskúmania veci dovolanie odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K dovolaniu ministerky bolo na súd prvého stupňa dňa 30. mája 2011 doručené aj písomné vyjadrenie prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Tá ho však na rozdiel od prokurátora okresnej prokuratúry považuje za dôvodné, s jeho odôvodnením sa stotožňuje a navrhuje mu preto vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v rámci predbežného preskúmania
por. primárne zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 Tr. por.), a že spĺňa tiež i obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Zároveň však ale dospel k záveru, že dôvody dovolania podaného v prospech obvineného sú zjavne preukázané, a preto v zmysle § 382a Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, v rámci ktorého bolo zistené, že dovolanie ministerky spravodlivosti je dôvodné.
por. dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1.
1 písm. j/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku 6 6 Tdo 47/2011 smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
1 Tr. por. rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
2 Tr. por. vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.
3 Tr. por. v poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu tiež predovšetkým s poukazom na vyššie citované ustanovenia dospel k rovnakému názoru ako dovolateľ, a síce, že odvolanie obvineného Ľ. B., podané na poštu dňa 18. marca 2010, bolo podané v zákonnej 15 – dňovej lehote, a neboli teda dané dôvody na jeho zamietnutie
1 Tr. por. ako oneskorene podaného zo strany krajského súdu. Čo je potrebné v prvom rade zdôrazniť je to, že pre začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania obvineným nemohol byť v predmetnom prípade smerodajný moment vyhlásenia prvostupňového rozsudku, ale až moment doručenia jeho písomného vyhotovenia obvinenému (12. marec 2010). Pod vyhlásením rozsudku v prítomnosti obvineného v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. sa rozumie prečítanie (oznámenie) výrokovej časti rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku, na čo napokon správne upozornila i ministerka v podanom dovolaní. Ak teda obvinený v danom prípade opustil pojednávaciu miestnosť počas 7 6 Tdo 47/2011 vyhlasovania rozsudku, a nebol tak preukázateľne prítomný pri vyhlásení celého rozsudku v zmysle § 171 ods. 2 Tr. por., nie je možné v žiadnom prípade toto vyhlásenie rozsudku považovať za jeho „oznámenie“ obvinenému v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. Záverom nedá dovolaciemu súdu nepoukázať i na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o vyjadrenie prokurátora okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu, tak toto sa v prevažnej väčšine zaoberá dovolacím dôvodom
1 písm. d/ Tr. por., ktorý však v posudzovanom prípade zo strany ministerky uplatnený nebol. V hlavičke predmetného dovolania je síce uvedené, že toto sa podáva z dôvodu
1 písm. d/ Tr. por., no z jeho ďalšieho obsahu je zrejmé, že sa tu jedná len o zrejmú nesprávnosť, vzniknutú chybou v písaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.