Obsah (5)

§ 193§ 22§ 352§ 23§ 4

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 38/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a

§ 193ods.

1 písm. a/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uznesením Krajského súdu v Ţiline z

1. novembra 2011, sp. zn. Ntc 22/2011, bolo na základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline z
2. septembra 2011, sp. zn. 2 KPt 32/11, rozhodnuté o tom, ţe

§ 22ods.

1 a § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) sa vykoná európsky zatýkací rozkaz z

1. januára 2011, sp. zn. 1St 31/11a, vydaný Prokuratúrou Leoben s povolením sudcu Krajinského súdu Leoben z
2. júla 2011, sp. zn. 16HR 5/11x (1St 6/11a) na P. B., nar. X., trvale bytom D., za účelom jeho trestného stíhania pre skutky bliţšie uvedené vo výroku tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťaţnosť vyţiadaný P. B.. V jej písomnom odôvodnení pritom uviedol, ţe je štátnym občanom Slovenskej republiky a pred vzatím do predbeţnej väzby sa zdrţiaval na území Slovenska na stálej adrese. Trestnému stíhaniu v Rakúskej republike sa nevyhýbal a ani sa vyhýbať nemohol, keďţe nemal vedomosť o tom, ţe je tam podozrivý z trestnej činnosti. 2 6 Tost 38/2011 Ďalej poukázal na tú skutočnosť, ţe je trestne stíhaný aj na území Slovenskej republiky, a to za spáchanie prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1 Tr. zák. Má pritom za to, ţe ţiadna medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladá povinnosť vydať vlastného občana, ktorý je vo vlastnom štáte trestne stíhaný, do iného štátu, kde je len podozrivý z trestnej činnosti. V tejto súvislosti upozornil zároveň i na ustanovenie § 501 písm. a/ Tr. por. upravujúce neprípustnosť vydania osoby do cudziny, ak ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná. A na záver podotkol, ţe aj

Európskeho dohovoru o vydávaní majú zmluvné štáty právo odmietnuť vydanie svojich občanov. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto vyţiadaný ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o tom, ţe jeho vydanie nie je prípustné. K predmetnej sťaţnosti zaslal písomné vyjadrenie aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Tento je pritom toho názoru, ţe rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline je správne, zákonné a v súlade s materiálom získaným v rámci predbeţného vyšetrovania. Čo sa týka námietky vyţiadaného smerujúcej k nemoţnosti jeho vydania ako občana Slovenskej republiky, tak v tomto smere prokurátor uviedol, ţe prijatím zákona č. 403/2004 Z. z., neskôr zákona č. 154/2010, oba o európskom zatýkacom rozkaze (v súlade s Rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/JHA z

1. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi), je vydanie občanov Slovenskej republiky do členských štátov Európskej únie jednoznačne moţné, pokiaľ sú splnené všetky tam uvedené zákonné podmienky. Moţnosť vydania slovenských občanov do niektorého z členských štátov Európskej únie je pritom konkrétne uvedené 3 6 Tost 38/2011 v ustanovení § 23 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z., predtým v § 14 ods. 4 zákona č. 403/2004 Z. z.. Z dôvodov uvedených preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť vyţiadaného ako nedôvodnú zamietol. Zároveň podotkol, ţe sa stotoţňuje aj s rozhodnutím krajského súdu o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu bez odkladu. Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Ţiline
2. novembra 2011 predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťaţnosti.

§ 22ods.

7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

§ 23ods.

1, sťaţnosť má odkladný účinok; sťaţnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

§ 23

alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťaţnosť má odkladný účinok.

§ 23ods.

1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu, b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, ţe konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyţiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol uţ vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo uţ nemôţe byť vykonaný

právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený, c/ vyţiadaná osoba nie je

právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, 4 6 Tost 38/2011 d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom

právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie

§ 4ods.

4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je moţné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, ţe právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, ţe trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyţiadanej osoby sú premlčané

právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov

právneho poriadku Slovenskej republiky. Z odôvodnenia sťaţnosti vyţiadaného P. B. je zrejmé, ţe tento neuplatnil ani jeden z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 zákona o EZR, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Z toho dôvodu je preto nevyhnutné v zmysle § 22 ods. 7 zákona o EZR hodnotiť predmetnú sťaţnosť ako neprípustnú. Napriek uvedenému povaţuje ale sťaţnostný súd za ţiaduce vzhľadom na námietky vyţiadaného upozorniť na určité skutočnosti, a síce v prvom rade na to, ţe jeho súčasné trestné stíhanie na území Slovenskej republiky môţe byť v zmysle § 29 ods. 1 zákona o EZR len dôvodom pre odklad výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, na čo napokon správne poukázal i krajský súd v napadnutom uznesení. Čo sa pritom týka tam uvedeného zdôvodnenia v súvislosti s nevyuţitím tohto inštitútu v predmetnom prípade, tak s týmto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ plne stotoţňuje. Pokiaľ ide potom o odvolávanie sa vyţiadaného na ustanovenie § 501 písm. a/ Tr. por. upravujúce neprípustnosť vydania občana Slovenskej republiky do cudziny, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, tak k tomu je potrebné uviesť iba toľko, ţe práve vyššie citovaný zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (predtým zákon č. 403/2004 Z. z.),

ktorého sa v danom prípade postupuje, takéto vydávanie občanov Slovenskej republiky do iných členských štátov Európskej únie pri splnení tam stanovených predpokladov umoţňuje. Konkrétne moţno pritom poukázať na ustanovenie § 23 ods. 4, v zmysle ktorého 5 6 Tost 38/2011 skutočnosť, ţe je vyţiadaná osoba občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 28. novembra 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová