1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu
1 Tr. zák., o sťaţnosti obvineného R. S. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 22. septembra 2011, sp. zn. Tp 79/2011, takto r o z h o d o l : I.
1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e. II.
3 Tr. por. ţiadosť obvineného R. S., nar. X., bytom S., t. č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov, o prepustenie z väzby na slobodu s a z a m i e t a. III.
2 Tr. por. návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na zmenu dôvodov väzby u obvineného R. S. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 22. septembra 2011, sp. zn. Tp 79/2011, bolo rozhodnuté o tom, ţe
2 Tr. por. u obvineného R. S. sa menia dôvody väzby tak, ţe sú u neho naďalej dôvody väzby
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a zároveň tieţ o tom, ţe
3 Tr. por. ţiadosť obvineného R. S. o prepustenie z väzby na slobodu sa zamieta. 2 6 Tost 31/2011 Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený R. S. hneď po jeho vyhlásení sťaţnosť, ktorú však do dnešného dňa písomne nezdôvodnil. Dňa
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák., a to na skutkovom základe tam uvedenom. Neskôr na základe opatrenia Prezidenta Policajného zboru z
5 Tr. por. uznesením Okresného súdu Trnava z
neho zrejmé, ţe sa skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie nedopustil. Poukázal tieţ zároveň na to, ţe má riadne trvalé bydlisko na adrese S., kde sa bude zdrţiavať a kde bude teda k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní ako i súdu. A napokon upozornil i na tú skutočnosť, ţe keďţe v danej trestnej veci uţ boli vypočutí všetci svedkovia, nemá ani moţnosť nikoho ovplyvňovať a mariť takto priebeh trestného konania. Vzhľadom na uvedené má teda obvinený R. S. za to, ţe dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. u neho pominuli, a navrhuje preto, aby bol
2 Tr. por. ihneď prepustený z väzby na slobodu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky danej ţiadosti nevyhovel, a predloţil ju preto
3 Tr. por. dňa 09. septembra 2011 spolu so svojím písomným stanoviskom ako i predmetným vyšetrovacím spisom príslušnému súdu na rozhodnutie. Z daného písomného vyjadrenia prokurátora je pritom zrejmé, ţe tento povaţuje trestné stíhania ako i dôvody väzby v prípade obvineného R. S. za naďalej dôvodné, a navrhol preto z toho dôvodu jeho ţiadosti nevyhovieť. Zároveň však tieţ v tejto súvislosti súdu navrhol
2 Tr. por. rozhodnúť i o zmene dôvodov väzby – konkrétne rozšíriť dôvody väzby u obvineného aj o dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dôvodnú obavu, ţe by vyššie menovaný obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti, vidí pritom prokurátor predovšetkým v tom, ţe tento je v súčasnosti stíhaný aj v iných trestných konaniach. Navyše i z odpisu z registra trestov vyplýva, ţe obvinený bol v rokoch 2005 aţ 2007 opakovane odsúdený za prečin úţery
1 Tr. zák. Konajúci sudca pre prípravné konanie určil po doručení veci na súd v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por. termín výsluchu obvineného na deň
1 písm. a/ Tr. por. obvinený má rodinu, dcéru, riadne trvalé bydlisko, pričom v rámci výsluchu aj sám vyhlásil, ţe v prípade prepustenia z väzby strpí všetky obmedzenia, ktoré mu budú dané súdom. Čo sa týka ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. upozornil predovšetkým na to, ţe zo strany vyšetrovateľa uţ svedkovia boli vypočutí, a teda obvinený ich nemá akým spôsobom ovplyvňovať. Navyše i svedok, ktorý je kvázi komplicom obvineného, bol prepustený z väzby a bol tieţ niekoľkokrát vypočutý. V súvislosti s návrhom prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby uviedli v prvom rade tú skutočnosť, ţe tento uţ bol produkovaný aj pri rozhodovaní o pôvodnom vzatí do väzby, avšak nebol akceptovaný. Ďalej tieţ upozornili na to, ţe odôvodňovanie tzv. preventívnej väzby prebiehajúcimi trestnými stíhaniami z roku 2004 a 2009, v rámci ktorých obvinený nebol vzatý do väzby, nepripadá do úvahy. Čo sa týka potom registra trestov, podotkli, ţe na obvineného sa hľadí ako na netrestaného. Navrhli preto vypustiť dôvod väzby v § 71 ods. 1 písm. b/ a nerozšíriť dôvod väzby na § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
1 Tr. por. obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie, alebo c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
2 Tr. por. konať a rozhodovať moţno len o väzbe osoby, proti ktorej 5 6 Tost 31/2011 bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťaţnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umoţní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi poloţiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného moţno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne poţiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumoţňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového zdruţenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňaţnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a ţiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a ţiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali moţnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺţení celkovej lehoty väzby
.
2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v kaţdom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺţenie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby
odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, ţe dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby
6.
3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti nevyhovie, predloţí 6 6 Tost 31/2011 ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej ţiadosti nadobudlo právoplatnosť. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky k takému záveru, ţe doposiaľ zadováţené dôkazy nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa stal, má všetky znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, ţe na jeho spáchaní sa podieľal i obvinený R. S.. Čo sa však týka existencie jednotlivých väzobných dôvodov, tak v tomto smere uţ na rozdiel od prvostupňového súdu zastáva ten názor, ţe u vyššie menovaného obvineného naďalej pretrvávajú len dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., a teda len v pôvodnom rozsahu. Pokiaľ ide pritom o konkrétne skutočnosti ich opodstatňujúce, tak tu odkazuje tunajší súd nielen na tomu prislúchajúcu časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale i rozhodnutia tomuto rozhodnutiu predchádzajúceho – o vzatí obvineného do väzby, a taktieţ i na písomné vyjadrenie prokurátora k posudzovanej ţiadosti. S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, ţe ţiadosť obvineného R. S. o prepustenie z väzby na slobodu nebola podaná dôvodne, a k tomu napokon správne dospel i sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu. S čím sa však Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţňuje je to, ţe ak sa tento rozhodol v rámci daného konania vysporiadať okrem predmetnej ţiadosti aj s „návrhom“ prokurátora na rozšírenie dôvodov väzby, vyplývajúcim z obsahu jeho písomného stanoviska k uvedenej ţiadosti, mal tak urobiť v rámci dvoch samostatných výrokov, pričom prvý z nich sa mal týkať podanej ţiadosti obvineného, keďţe práve táto bola dôvodom pre začatie konania. Napriek tomu však povaţuje sťaţnostný súd za nevyhnutné upozorniť na tú skutočnosť, ţe
jeho názoru nie je moţné, aby v rámci konania o ţiadosti o prepustenie na slobodu, a teda konania začatého len na podnet obvineného, bolo zároveň rozhodnuté o tom, ţe v jeho prípade sa dôvody väzby menia tak, ţe mu určitý dôvod pribudne, 7 6 Tost 31/2011 pretoţe tým vlastne dôjde k zhoršeniu jeho situácie - k zmene predchádzajúceho väzobného rozhodnutia v jeho neprospech v konaní začatom len v jeho prospech. V tejto súvislosti poukazuje pritom na viaceré ustanovenia Trestného poriadku, upravujúce „zákaz zmeny k horšiemu“ v obdobných prípadoch (§ 195 ods. 1, § 322 ods. 3, § 327 ods. 2, § 391 ods. 2, § 405 písm. b/), spomedzi ktorých sa ako úprava nami posudzovanému prípadu najbliţšia javí práve úprava v rámci konania o sťaţnosti. S ohľadom na uvedené moţno potom konštatovať, ţe v prípade rozhodovania o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu sa povinnosť sudcu pre prípravné konanie v zmysle § 79 ods. 2 Tr. por. skúmať, či dôvody väzby trvajú, alebo sa zmenili, obmedzuje v podstate len na skúmanie existencie už daných väzobných dôvodov. Z toho potom vyplýva, ţe ani prokurátor, v prípade, že nevyhovie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, sa nemôže v rámci svojho stanoviska či návrhu na rozhodnutie v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. účinne domáhať zmeny v podobe rozšírenia už existujúcich väzobných dôvodov. To mu však nebráni v tom, aby podal samostatný návrh na zmenu dôvodov väzby, ak práve v danom čase (napr. v súvislosti s preskúmavaním podanej žiadosti) dospel k záveru, že u obvineného niektorý dôvod väzby, príp. viaceré novo vznikli. Aj napriek vyššie uvedenému sa však Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon rozhodol v danom prípade posudzovať písomné podanie prokurátora ako podanie osoby neznalej práva, vychádzajúc pritom z jeho obsahu, a v dôsledku toho sa teda potom zaoberal i ním navrhovaným rozšírením väzobného stíhania o väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však dospel k takému záveru, ţe uvedený dôvod väzby v danom prípade nemoţno uznať, nakoľko tento u obvineného R. S. novo nevznikol. O „návrhu“ na zmenu dôvodov väzby rozhodol pritom tunajší súd samostatným výrokom, nasledujúcim aţ po výroku o zamietnutí ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, čím v podstate došlo o.i. i k napraveniu uţ v tomto smere vyššie spomínaných 8 6 Tost 31/2011 nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k samotnému dôvodu tzv. preventívnej väzby je potrebné upozorniť v prvom rade na tú skutočnosť, ţe tento bol zo strany prokurátora navrhovaný uţ aj v rámci rozhodovania o vzatí obvineného do väzby. Vtedy bol pritom odôvodňovaný tým, ţe keďţe z výsluchu obvineného vyplynulo, ţe tento je nezamestnaný, existuje dôvodná obava, ţe by mohol páchať ďalšiu trestnú činnosť, aby si týmto spôsobom zabezpečil peniaze na svoju obţivu. V súčasnom štádiu konania naproti tomu prokurátor uţ poukazuje na iné prebiehajúce trestné stíhania voči obvinenému ako i niekoľké jeho predchádzajúce odsúdenia vyplývajúce z odpisu z registra trestov. No a práve obe tieto skutočnosti boli predmetom skúmania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o v poradí druhú z vyššie uvádzaných skutočností, tak je treba uviesť najmä to, ţe na č. l. 586 zväzku č. VI sa nachádza odpis z registra trestov obvineného R. S. vyhotovený uţ dňa 27. júla 2010, ktorý je z hľadiska svojho obsahu úplne totoţný s odpisom vyţiadaným neskôr – v súvislosti s podanou ţiadosťou obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, a z toho dôvodu je teda potom zrejmé, ţe uvedeným „novším“ odpisom neboli získané v danom smere ţiadne nové informácie. Čo sa potom týka ďalších namietaných trestných stíhaní vedených voči obvinenému R. S., tak k tomu uvádza tunajší súd iba toľko, ţe tieto sú všetky staršieho dáta, a preto ich teda bolo moţné - pri skoršom vykonaní lustrácie - uplatňovať ako jednu z okolností odôvodňujúcich väzobné stíhanie obvineného uţ pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. S ohľadom na vyššie uvedené zdôrazňuje napokon sťaţnostný súd predovšetkým tú skutočnosť, ţe rozširovať väzobné stíhanie o nový dôvod väzby s poukazom na okolnosti, ktoré boli, resp. mali byť orgánom činným v trestnom konaní známe uţ oveľa skôr, nie je
jeho názoru moţné. Ich skoršie neuplatnenie len kvôli nedôslednosti, nečinnosti či nepozornosti príslušných orgánov nemôţe byť totiţ na ťarchu obvineného. 9 6 Tost 31/2011 Nemoţno pripustiť taký stav, kedy by obvinený stratil v podstate akúkoľvek právnu istotu a kedy by naopak na strane druhej orgány činné v trestnom konaní získali aţ príliš silné postavenie, zaručujúce im moţnosť predkladať v akomkoľvek čase skutočnosti im uţ skôr známe, príp. neznáme len v dôsledku nedostatkov na ich strane, za účelom zdôvodnenia jednotlivých väzobných dôvodov u obvineného. Z tohto pohľadu bolo teda potom úplne irelevantné sa zaoberať tým, či by aj napríklad skutočnosti uvádzané prokurátorom boli inak spôsobilé z hľadiska svojho obsahu odôvodniť naplnenie väzobného dôvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 06. októbra 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.