N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 44/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom
- októbra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. K., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z
- mája 2011, sp. zn. 1To 29/2011 a rozhodnutiu Okresného súdu Námestovo z
- novembra 2010, sp. zn. 4T 209/2008, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Námestove z
- novembra 2010, sp. zn. 4T 209/2008, bol obvinený M. K. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe : dňa
- februára 2007 v čase okolo 19.45 h., po predchádzajúcom poţití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, evidenčného čísla X., po miestnej komunikácii v obci O., okres T., pričom na rovnom úseku cesty pred rodinným domom č. X. v dôsledku toho, ţe sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prednou časťou vozidla narazil do chodca V. K., nar. X., ktorý leţal v strede vozovky, následne po V. K. s vozidlom prešiel, pričom došlo k jeho zachyteniu a vlečeniu pod podvozkom vozidla a následne k jeho odhodeniu, v dôsledku čoho poškodený V. K., nar. X., utrpel traumaticko-hemoragický šok pri ťaţkom kompresívnom poranení hrudného koša a panvy, polámaní chrbtice, kompresívnom poranení vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov a krvácaní do dutiny hrudnej, dutiny brušnej a navonok, ktorému na mieste dopravnej nehody podľahol. Spätným prepočtom hladiny 2 6 Tdo 44/2011 alkoholu v krvi vykonaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, bolo zistené, ţe obvinený M. K., nar. X., mal v čase dopravnej nehody najmenej 2,5 promile alkoholu v krvi. Za to bol obvinený odsúdený podľa § 149 ods. 4, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvinený bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uloţený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov. Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. K. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Ţiline z
- mája 2011, sp. zn. 1To 29/2011, zamietnuté ako nedôvodné (§ 319 Tr. por.). V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté. Dňa
- júla 2011 podal obvinený M. K. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. A. S. na Okresnom súde Námestovo dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pričom toto bolo následne (
- septembra 2011) uvedeným prvostupňovým súdom predloţené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. V písomnom odôvodnení dovolania obvinený uviedol, ţe tak Okresný súd Námestovo, ako aj Krajský súd v Ţiline nesprávne právne posúdili zistený skutok, upozornil tieţ na tú skutočnosť, ţe dôkazy boli vyhodnotené výlučne v jeho neprospech, vo veci sa necíti byť vinným, nakoľko nie je moţné objektívne zistiť časový faktor poţívania alkoholu, mala byť pouţitá zásada „in dubio pro reo“. S ohľadom na uvedené preto obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona, zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia a rozhodol o vrátení veci Okresnému súdu 3 6 Tdo 44/2011 Námestovo na nové prejednanie a rozhodnutie. Z písomného vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo k predmetnému dovolaniu pritom vyplýva, ţe tento sa s vyššie uvádzanými dôvodmi dovolania nestotoţňuje. Podľa jeho názoru bola vina v danom prípade vykonanými dôkazmi dostatočne a nepochybne preukázaná a jeho obrana o poţívaní alkoholu aţ po skutku vyvrátená. Keďţe teda dôvody dovolania nie sú podľa prokurátora dané, navrhol dovolanie obvineného zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako 4 6 Tdo 44/2011 nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por. V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu 5 6 Tdo 44/2011 a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi niţšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Pokiaľ ide o predmetný prípad, vzhľadom na obsah podaného dovolania obvineného M. K. a tieţ s prihliadnutím na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutok tak, ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pre neho záväzný vrátane tej časti, kde súdy konštatujú mnoţstvo poţitého alkoholu v čase nehody – skutku. A čo sa týka jeho právneho posúdenia, toto povaţuje za správne. Aj podľa jeho názoru totiţ posudzovaný skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová