N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 14/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a J

§ 186ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o návrhu obţalovaného M. D. na odňatie a prikázanie veci takto r o z h o d o l : I.

§ 23ods.

1 Tr. por. trestná vec obţalovaného A. H. a spol., vedená na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 1 Nto 9/2011, sa tomuto súdu neodníma. II.

§ 23ods.

1 Tr. por. trestná vec obţalovaného A. H. a spol., vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T 124/2010, sa tomuto súdu n e o d n í m a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra vedie pod sp. zn. 6T 124/2010, na základe obţaloby Krajského prokurátora v Nitre z 02. augusta 2010, sp. zn. Kv 49/2009, trestné konanie proti obţalovanému A. H. a spol. pre obzvlášť závaţný zločin vydieračského únosu

§ 186ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1. septembra 2011 vzniesol obţalovaný M. D. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. F. námietku zaujatosti voči konajúcemu senátu ako i celému súdu, a zároveň tieţ voči Krajskému súdu v Nitre. Ţiadal danú vec Okresnému súdu Nitra odňať z dôvodu, ţe tento nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania. 2 6 Ndt 14/2011 Dňa
2. septembra 2011 predloţil Krajský súd v Nitre vyššie uvedený návrh obvineného v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. tieţ spolu s kompletným spisovým materiálom tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Z písomných vyjadrení sudcov dotknutého okresného súdu ako i Krajského súdu v Nitre k ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci pritom vyplýva, ţe tí obţalovaného – s výnimkou JUDr. L. K. a Mgr. P. Z. - nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí. Predsedníčka senátu JUDr. L. K. obţalovaného M. D. pozná iba z prejednávaných vecí v rámci svojej pracovnej činnosti sudkyne pôsobiacej na Okresnom súde Nitra na trestnoprávnom úseku, nemá však k nemu ţiadny vzťah a vo veci sa necíti byť zaujatá. Mgr. P. Z. obţalovaného pozná z prípravného konania, kedy rozhodovala o jeho väzbe, rovnako tak však nemá k nemu ţiadny vzťah a ani k danej veci, a necíti sa byť preto zaujatá. Z dôležitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a zistil, ţe v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a jej prikázanie inému súdu. „Dôleţitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré zákon bliţšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tieţ poţiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. 3 6 Ndt 14/2011

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“ Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závaţné „dôleţité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi. V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

§ 31ods.

1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

§ 31ods.

2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

§ 31ods.

3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia

odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde niţšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťaţnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn. 4 6 Ndt 14/2011 Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Čo sa týka pritom námietky zaujatosti vznesenej obţalovaným M. D. voči konajúcemu senátu prvostupňového súdu, tak v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje na to, ţe o nej príslušný senát v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por. správne nekonal, keďţe táto bola zaloţená len na výhradách smerujúcich k procesnému postupu súdu. Obţalovaný v nej totiţ ako jediný konkrétny dôvod uviedol to, ţe súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania. V súvislosti s otázkou zaujatosti ostatných sudcov je potom potrebné zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, ţe námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého súdu. Aj napriek uvedenému moţno však konštatovať, ţe obţalovaný M. D. neuviedol vo svojom návrhu ani voči jednému sudcovi ţiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Navyše i z písomných vyjadrení sudcov vyplýva, ţe títo sa necítia byť v posudzovanej veci zaujatí. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel k záveru, ţe nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný ţiadny dôleţitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 06. októbra 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová