Obsah (10)

§ 193§ 506§ 189§ 501§ 176§ 508§§ 127§ 15§ 16§ 14

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 28/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUD

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline uznesením z 22. augusta 2011, sp. zn. Ntc 19/2011, rozhodol o tom, ţe

§ 506ods.

1 Tr. por., v súlade s §§ 15 ods. 6, 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie do vydávacej väzby P. B., nar. X., bytom D., t. č. od 22. júla 2011 v predbeţnej väzbe v Ústave na výkon väzby Ţilina. Proti tomuto uzneseniu podal vyţiadaný P. B. v zákonnej lehote sťaţnosť (č. l. 25 – 27, 30 – 33 spisu). Zdôraznil v nej pritom v prvom rade tú skutočnosť, ţe

jeho názoru európsky zatýkací rozkaz nebol na neho vydaný dôvodne a nie je ani dôvod na vydávaciu väzbu. Je štátnym občanom Slovenskej republiky, zdrţiava sa na jej území na stálej adrese v D., na súdne pojednávania, ako aj iné úkony slovenských orgánov sa riadne dostavoval a nebol ţiadny problém s jeho predvolávaním či zabezpečovaním jeho prítomnosti na úkonoch. Nevyhýbal sa ani trestnému stíhaniu v Rakúskej republike a ani sa vyhýbať nemohol, 2 6 Tost 28/2011 keďţe nemal ţiadnu vedomosť o tom, ţe je tam podozrivý z trestnej činnosti. Rakúske orgány na neho vydali zatýkací rozkaz len preto, ţe je podozrivý zo spáchania trestného činu, a to bez toho, aby sa ho aspoň pokúsili v tejto veci vypočuť a mali preukázané, ţe sa vyhýba prípadnému trestnému stíhaniu. Uviedol tieţ, ţe napriek tomu, ţe z prvej vety článku 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe obvineného moţno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu, on bol v danom prípade zatknutý na písomný príkaz prokurátora. Ďalej upozornil na to, ţe keďţe v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, došlo k porušeniu jeho ústavného práva na obhajobu, práva

čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú dané dôvody sťaţnosti

§ 189ods.

1 písm. c/ Tr. por. Vyţiadaný v podanej sťaţnosti zároveň namietal neprípustnosť vydania

§ 501písm.

a/ Tr. por., a to v súvislosti s prednostným právom článku 32 ako i článku 8 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ Európskeho dohovoru. Napadnuté uznesenie krajského súdu povaţuje napokon za nezákonné aj z toho dôvodu, ţe neobsahuje to, čo uznesenie musí obsahovať pri rozhodnutí o vydávacej väzbe

§ 506ods.

1 Tr. por., čím bolo porušené ustanovenie

§ 176ods.

2 Tr. por. Z uvedeného rozhodnutia nie je

neho navyše zrejmé ani to, za aký trestný čin bol vzatý do vydávacej väzby. V tejto súvislosti zároveň poukázal na judikatúru k § 506 Tr. por., konkrétne na R č. 102/2003 ods. III., v zmysle ktorého vo výroku uznesenie o návrhu prokurátora na rozhodnutie o prípustnosti vydania do cudziny, musí súd popísať skutok, pre ktorý má byť určená osoba vydaná tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Nestačí uviesť len zákonné pomenovanie trestného činu a príslušné právne ustanovenie, uvedené v ţiadosti cudzieho štátu o vydanie. Úplne na záver vyţiadaný upozornil i na chybné konanie krajského súdu

§ 508ods.

2 Tr. por., ktoré hovorí o tom, ţe o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby informuje súd Ministerstvo spravodlivosti. 3 6 Tost 28/2011 S ohľadom na vyššie uvedené preto vyţiadaný P. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline zrušil, vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a prepustil ho z väzby na slobodu. K vyššie uvedenej sťaţnosti zaslal svoje písomné vyjadrenie aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Uviedol v ňom pritom, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za zákonné, pričom zároveň opätovne poukázal na dôvody obsiahnuté v jeho písomnom návrhu z

1. augusta
2. Na účely rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si tieţ dovolil predloţiť fotokópie písomných materiálov zaslaných justičným orgánom štátu pôvodu, ktoré si v rámci doplňujúcich informácií vyţiadal zo Štátnej prokuratúry v Leobene. Konkrétne sa jedná o obţalobu podanú na S. Ţ. a rozsudok Krajinského súdu v Leobene zo
3. apríla 2011 o odsúdení S. Ţ. v Rakúskej republike, ktorá mala v spolupáchateľstve vykonať skutky uvedené v európskom zatýkacom rozkaze vydanom na P. B.. Spolu s tým tieţ zaslal faxovú správu prokuratúry v Leobene, 1 St 31/11b, z
4. augusta 2011, adresovanú P. B. ako odpoveď zrejme na jeho ţiadosť o odovzdanie jeho trestného stíhania do Slovenskej republiky. Vyššie spomenuté materiály totiţ

názoru prokurátora dostatočným spôsobom hodnotia osobu vyţiadaného. Na záver poukázal i na tú skutočnosť, ţe to tvrdenie vyţiadaného, ţe bol zatknutý na písomný príkaz prokurátora je zavádzajúce, pretoţe bol zadrţaný príslušníkom MV SR, PPZ, ÚKP, odboru pátrania a kriminalisticko-technických činností v Bratislave v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 prvá veta zákona o EZR, o čom svedčí aj ním spísaný záznam o zadrţaní z

1. júla
2. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol podanú sťaţnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o EZR zamietnuť. Dňa
3. septembra 2011 bol prostredníctvom Krajského súdu v Ţiline príslušný spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťaţnosti vyţiadaného. 4 6 Tost 28/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťaţovateľ sťaţnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná. Z predmetného spisu vyplýva, ţe dňa
4. januára 2011 bol pod sp. zn. 1 St 6/11a Prokuratúrou Leoben so súdnym povolením Krajinského súdu Leoben, Rakúska republika na P. B., štátneho občana Slovenskej republiky, vydaný európsky zatýkací rozkaz, a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre zločin krádeţe pre zárobok sčasti v štádiu pokusu, sčasti spáchanej vlámaním

§§ 127, 129 č.

1, 130

1. a
2. trestný prípad, sčasti § 15 rakúskeho trestného zákonníka, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody aţ na 10 rokov. Uznesením Krajského súdu v Ţiline z
3. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. júla 2011, sp. zn. 3 Tost 24/2011, bol vyţiadaný P. B. na základe návrhu prokurátora

§ 15ods.

2 zákona o EZR vzatý do predbeţnej väzby s tým, ţe lehota trvania väzby mu začala plynúť dňa

1. júla 2011 o 08.50 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Ţiline. Dňa
2. augusta 2011 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline pod sp. zn. 2 KPt 32/11 na Krajský súd v Ţiline návrh na vzatie vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby. V jeho odôvodnení pritom uviedol, ţe dňa
3. augusta 2011 bol Krajskej prokuratúre v Ţiline justičným orgánom štátu pôvodu – Štátnou prokuratúrou v Leobene (Rakúska republika) – doručený originál vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu aj s prekladom do slovenského jazyka. Zároveň poukázal na to, ţe

jeho názoru je aj naďalej potrebné zabezpečenie prítomnosti vyţiadanej osoby do skončenia konania o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, a to vzhľadom na osobu, o vydanie ktorej ide, jej doterajší spôsob ţivota, predchádzajúce odsúdenia a dôvodné podozrenie zo spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v origináli predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.

§ 15ods.

6 zákona o EZR ak je počas trvania predbeţnej väzby doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyţaduje, prokurátor vykonávajúci predbeţné vyšetrovanie predloţí sudcovi krajského súdu návrh na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby. 5 6 Tost 28/2011

§ 16ods.

1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyţiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie.

§ 14ods.

1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať vyţiadaná osoba obhajcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď vzal vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia mu ale nedá nepoukázať na to, ţe ustanovenia § 506 ods. 1 Tr. por. a § 15 ods. 6 zákona o EZR tam uvedené sú v podstate nadbytočné. Konkrétne pokiaľ ide o prvé z nich, tak toto je obsahovo totoţné s ustanovením § 16 ods. 1 zákona o EZR (§ 1 ods. 2 zákona o EZR) a

druhého postupuje prokurátor pri podávaní návrhu na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby. S ohľadom na výhrady sťaţovateľa smerujúce k obsahu výroku povaţuje pritom najvyšší súd za potrebné uviesť iba toľko, ţe tieto sú právne neopodstatnené, nakoľko náleţitosti uvádzané vyţiadaným P. B. sú relevantné aţ v súvislosti s rozhodnutím súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. A čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, tak v tomto smere je dôleţité upozorniť tieţ na určité skutočnosti. V prvom rade potom na to, ţe popri citácii ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o EZR a odkaze na návrh prokurátora („Predseda senátu krajského súdu návrh preskúmal a keď nezistil ţiadne prekáţky, návrhu vyhovel.“), by bolo ţiaduce uviesť, resp. zopakovať tieţ konkrétne dôvody rozhodné z pohľadu vzatia vyţiadaného do väzby, a teda to, ţe jeho drţanie vo väzbe je potrebné aj naďalej predovšetkým s ohľadom na jeho doterajší spôsob ţivota, pouţívanie falošných osobných dokladov, predchádzajúcu kriminálnu minulosť ako aj dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz. 6 6 Tost 28/2011 S poukazom na námietku vyţiadaného týkajúcu sa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zároveň potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. por., upravujúce len všeobecným spôsobom náleţitosti uznesenia sa nevťahuje na tak špecifické rozhodnutie, akým je rozhodnutie o vzatí do vydávacej väzby. Náleţitosti takého rozhodnutia vyplývajú z iných príslušných ustanovení Trestného poriadku či zákona o EZR. A napokon pokiaľ ide o bliţšiu identifikáciu európskeho zatýkacieho rozkazu (tieţ trestného činu, pre ktorý bol vydaný), na základe ktorého bol vyţiadaný vzatý do väzby, tak v tomto smere poukazuje najvyšší súd na tomu zodpovedajúcu časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, čím došlo v podstate k napraveniu uvedeného nedostatku. Čo sa týka potom ostatných vyţiadaným P. B. uplatnených námietok, tak tieto povaţoval sťaţnostný súd z pohľadu predmetného rozhodovania za úplne irelevantné, a preto sa nimi ani vôbec nezaoberal. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 08. septembra 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová