Obsah (11)

§ 207§ 382§ 48§ 319§ 371§ 386§ 52§ 372§ 374§ 60§ 380

N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 23/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Da

§ 207ods.

1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok z

1. apríla 2009, sp. zn. 1T 174/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline z
2. februára 2010, sp. zn. 3To 80/2009, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. P. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 1. apríla 2009, sp. zn. 1T 174/2008, bol obvinený Ľ. P. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výţivy

§ 207ods.

1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to bol odsúdený

§ 207ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého bol

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Odvolanie obvineného proti vyššie citovanému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Ţiline z 11. februára 2010, sp. zn. 3To 80/2009,

§ 319Tr.

por. ako nedôvodné zamietnuté. V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté. 2 6 Tdo 23/2011 Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam podal obvinený Ľ. P. dovolanie, a to najskôr vlastným písomným podaním (

1. decembra 2010, č. l. 203 – 204 spisu) a neskôr kvalifikovane prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. K. (
2. marca 2011, č. l. 231 – 233 spisu;
3. apríla 2011, č. l. 243 – 253 spisu). Ako dovolacie dôvody pritom uviedol dôvody

§ 371ods.

1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., a teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, ţe napadnuté rozhodnutia súdov sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a tieţ ţe súdy nesprávne právne posúdili vec. Dňa 16. mája 2011 predloţil súd prvého stupňa príslušný spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie. Pokiaľ ide dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por., tento odôvodnil obvinený predovšetkým tým, ţe hoci na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1. januára 2009 poţiadal Okresný súd Ruţomberok o ustanovenie obhajcu, tento mu nielenţe v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. ustanovený nebol, ale uvedená skutočnosť sa ani len nenachádza v zápisnici z predmetného hlavného pojednávania, a nie je o nej zmienka ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej obvinený poukázal na to, si nie je vedomý toho, ţe by na hlavnom pojednávaní konanom dňa
2. marca 2009 na súde prvého stupňa bolo vyhlásené uznesenie, ţe hlavné pojednávanie sa odročuje na deň
3. apríl 2009 s tým, ţe to Ľ. P. berie na vedomie a uţ nebude predvolávaný. Keďţe sa potom hlavné pojednávanie vo vyššie spomenutý deň viedlo bez jeho prítomnosti, bolo mu tým znemoţnené obhajovať sa. Čo sa týka ďalšieho dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený je toho názoru, ţe postupom Okresného súdu Ruţomberok došlo k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov v jeho neprospech. Konkrétne má za to, ţe jeho otcovstvo nemohlo byť v predmetnom konaní v podstate len na základe rodného listu dieťaťa dostatočným spôsobom preukázané. V tejto súvislosti zároveň tieţ poznamenal, ţe uţ na hlavnom pojednávaní konanom dňa
4. januára 2009 a dňa
5. marca 2009 uvádzal, aké skutočnosti zistil pri jeho osobnej návšteve na matrike v P., a síce, ţe u mal. M. J. nebola vyplnená kolonka otec dieťaťa, lebo ho matka neuviedla. Uvedenou námietkou sa mal pritom

jeho názoru súd prvého stupňa zaoberať a vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie za účelom spoľahlivého ustálenia otcovstva dieťaťa mal. M. J.. Ako zdôraznil ďalej, aţ z písomnej informácie 3 6 Tdo 23/2011 Matričného úradu P. zo dňa 9. novembra 2010, zn. 660/2010 matr., sa dozvedel, ţe o jeho otcovstve k vyššie menovanému maloletému malo byť rozhodnuté v konaní o určenie otcovstva na Okresnom súde Poprad. O takomto rozhodnutí však nemá ţiadnu vedomosť. A napokon v súvislosti s odôvodnením posledného z uplatnených dovolacích dôvodov (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) poukázal obvinený na tú skutočnosť, ţe nekonaním orgánov činných v trestnom konaní a Okresného súdu Ruţomberok došlo

jeho názoru k nesprávnemu pouţitiu § 84 (a iných) zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., pretoţe sa mu nedokázalo otcovstvo k mal. M. J.. S ohľadom na vyššie uvedené preto obvinený Ľ. P. navrhol, aby boli obe napadnuté rozhodnutia

§ 386ods.

1, ods. 2 Tr. por. z dôvodu ich rozporu so zákonom v celom rozsahu zrušené a v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. jeho výkon trestu odňatia slobody prerušený. K predmetnému dovolaniu bolo dňa 2. mája 2011 Okresnému súdu Ruţomberok doručené písomné vyjadrenie námestníka okresnej prokurátorky Ruţomberok (č. l. 255 - 256). Tento v ňom pritom k dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. uviedol, ţe prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1. marca 2009 pri jeho odročení na deň
2. apríl 2009 zaprotokoloval do zápisnice (č. l. 159 spisu) poučenie v zmysle § 252 ods. 2 písm. c/, ods. 5 Tr. por., ktoré zároveň ústne vyhlásil v prítomnosti prokurátora i obvineného Ľ. P., a ten ho vzal na vedomie. Ďalej tieţ v tejto súvislosti poznamenal, ţe dovolateľ v skutočnosti o ustanovenie obhajcu prvostupňovým súdom nepoţiadal, a navyše túto okolnosť, ţe by mu obhajca napriek jeho ţiadosti nebol súdom ustanovený, nevytýkal ani v odvolacom konaní. Právo na obhajobu obvineného nebolo teda

jeho názoru ţiadnym spôsobom porušené. Čo sa týka druhého uplatneného dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por., tak v tomto smere upozornil predovšetkým na tú skutočnosť, ţe obvinený v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom Okresným súdom Ruţomberok pod sp. zn. 1T 109/2005 nenamietal ani nespochybňoval svoje otcovstvo voči mal. M. J., pričom nepodal ani odpor proti trestnému rozkazu z

1. júla
2. Nenamietal ho ani v pôvodnom konaní 4 6 Tdo 23/2011 Okresného súdu Poprad, sp. zn. NC 557/98, o zverení maloletého do výchovy a určení vyţivovacej povinnosti (č. l. 9 – 10 spisu), či v konaní toho istého súdu, sp. zn. P 176/98, o návrhu otca na zníţenie výţivného (č. l. 11 – 12 spisu), v ktorom dokonca návrhom z
3. januára 2002 (č. l. 15 spisu) ţiadal súd o zmenu priezviska maloletého na P.. Obvinený začal svoje otcovstvo spochybňovať aţ na hlavnom pojednávaní konanom dňa
4. januára
5. Tvrdil síce, ţe ešte v roku 2002 podal návrh na zapretie otcovstva, no nijakým spôsobom to nepreukázal. Jeho otcovstvo bolo pritom určené

§ 52ods.

1, ods. 2 zákona o rodine súhlasným vyhlásením rodičov (tzv. druhá domnienka otcovstva) dňa 8. decembra 2007 pred Okresným súdom Poprad a vyplýva aj z rodného listu nachádzajúceho sa na č. l. 65 spisu. Námestník okresnej prokurátorky má teda s poukazom na vyššie uvedené za to, ţe rozhodnutie súdu bolo zaloţené na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. A napokon pokiaľ ide o dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., poukázal na to, ţe v zmysle tohto ustanovenia dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je napadnuté rozhodnutie súdu zaloţené, napr. neúplnosť ich zistenia, nesprávne hodnotenie dôkazov a pod. Vzhľadom na to nie je preto

jeho názoru daný ani uvedený dovolací dôvod. Na základe vyššie uvedených skutočností povaţuje preto námestník okresnej prokurátorky podané dovolanie obvineného Ľ. P. za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania

§ 372Tr.

por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. 5 6 Tdo 23/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

§ 374ods.

3 Tr. por. moţno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

§ 371ods.

3 Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 6 6 Tdo 23/2011 Z pohľadu dovolacieho súdu je pritom nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

§ 371Tr.

por. Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Čo sa týka prvého z uplatnených dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe v rámci predmetného trestného konania nezistil ţiadne také procesné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé tento dôvod naplniť. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe všetky práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. V súvislosti s námietkami obvineného povaţuje pritom za potrebné upozorniť predovšetkým na tú skutočnosť, ţe zápisnica z hlavného pojednávania je úradná (verejná) listina, ktorej opravu a doplnenie je moţné vykonať len v zmysle § 60 Tr. por.

§ 60ods.

1 Tr. por. o oprave a doplnení záznamu alebo zápisnice o hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí a takisto o námietkach proti takejto zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťaţnosť. A pokiaľ ide o tú výhradu obvineného, ţe v zápisnici z hlavného pojednávania konaného dňa 21. januára 2009 chýba čo i len zmienka o tom, ţe v uvedený deň poţiadal súd prvého stupňa o ustanovenie obhajcu, je nevyhnutné navyše dodať, ţe túto obvinený po prvýkrát uvádza aţ v dovolacom konaní (§ 371 ods. 3 Tr. por.). K námietkam obvineného odôvodňujúcim ďalší dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe tieto rovnako nemoţno povaţovať za opodstatnené. Všetky dôkazy boli totiţ v predmetnom konaní vykonané v súlade so zákonom a tieto o.i. tieţ

jeho názoru spoľahlivo preukazujú otcovstvo obvineného. V tomto smere 7 6 Tdo 23/2011 je potrebné zároveň upozorniť na tú skutočnosť, ţe tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy nie sú oprávnené v rámci trestného konania samostatne riešiť ţiadne otázky týkajúce sa osobného stavu - o tých sa rozhoduje len v rámci občianskeho súdneho konania. A napokon pokiaľ ide o dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por., ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, ţe dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

noriem hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemoţno preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania či správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. S ohľadom na to dovolací súd potom konštatuje, ţe skutok tak, ako bol zo strany súdov niţších stupňov zistený, je pre neho záväzný, pričom čo sa týka jeho právneho posúdenia, to povaţuje za správne a v súlade so zákonom. Aj on je totiţ toho názoru, ţe dovolateľ svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výţivy

§ 207ods.

1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Dôvod na postup

§ 380ods.

4 Tr. por. nebol daný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. júna 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová