2 k § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Tr. zák.“) o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2010, sp. zn. 7 To 71/2009, takto r o z h o d o l :
3 Tr. por. per analogiam trestná vec obvineného Ing. M. M., vedená na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Tdo 41/2010, s a s p á j a s trestnou vecou obvineného Ing. D. M., vedenou na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Tdo 40/2010, na spoločné prejednanie a rozhodnutie a bude vedená pod sp. zn. 6 Tdo 40/2010. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 17. júna 2009, sp. zn. 5 T 194/2003, boli obvinení Ing. D. M. a Ing. M. M. uznaní vinnými z trestného činu poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom
2 k § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že : dňa
3 Tr. zák. s použitím §§ 53 ods. 1, ods. 2 písm. b/, 54 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1 500 eur, pričom pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený im bol
3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
1 Tr. por. boli zároveň obaja obvinení zaviazaní uhradiť poškodenému výrobnému družstvu R., spoločne a nerozdielne škodu vo výške 11 464,50 eur. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obaja obvinení odvolanie, ktoré boli uznesením Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2010, sp. zn. 7 To 71/2009,
por. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Tr. por. ) ako nedôvodné zamietnuté. Dňa 7. októbra 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prostredníctvom prvostupňového súdu predložené tak dovolanie obvineného Ing. D. M. proti vyššie citovanému uzneseniu (č. l. 337 – 341 spisu), vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Tdo 40/2010, ako aj dovolanie obvineného Ing. M. M. (č. l. 343 – 347 spisu), vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Tdo 41/2010.
1 Tr. por. o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecné pravidlo pre vykonávanie spoločného konania (fakultatívny inštitút). Vyplýva z neho pritom, že o trestných činoch, ktoré spolu súvisia, či už subjektívne (v osobe, osobná súvislosť), alebo objektívne (vo veci, vecná súvislosť), prípadne nie je vylúčená ani kombinácia subjektívnej a objektívnej súvislosti, možno vykonávať spoločné konanie (forum connexitatis), ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Primeranosť lehoty na ukončenie veci síce zákon výslovne neupravuje, treba ju však vždy posudzovať so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec. 3 6 Tdo 41/2010
3 Tr. por. ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) s poukazom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na to, že obe podané dovolania sú obsahovo totožné, dospel k takému záveru, že v danom prípade sú dané podmienky na postup
3 Tr. por. per analogiam (hospodárnosť/účelnosť konania), a preto v súlade s týmto ustanovením spojil obe vyššie spomenuté trestné veci na spoločné prejednanie a rozhodnutie s tým, že ďalej bude táto vec vedená pod sp. zn. 6 Tdo 40/
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.