1, ods. 5 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
1 písm. e/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. 2 3 To 2/2009 Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaný R. B.
5 Tr. zák. (v znení zák. č. 183/1999 Z.z.) sa odsudzuje na trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov.
2 písm. c/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom bol obţalovaný R. B. uznaný za vinného z trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 183/1999 Z. z. na tom skutkovom základe, ţe ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným G.G. v období rokov 1997 a 1999 uzatváral prostredníctvom riaditeľov pobočiek tejto obchodnej spoločnosti B. K., R. J. a neskôr S. L., Ing. P. U.U. a R. K.K. s fyzickými osobami zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle ustanovenia § 672 a nasl. Obchodného zákonníka, bez moţnosti vypovedania zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktorými preberal vklady od občanov na dobu jedného roka a po splatnosti zmluvy o tichom spoločenstve sa zaviazal vrátiť tichým spoločníkom vklad, ako aj vopred dohodnutý zisk z vkladu vo výške 40 % pred zdanením, pričom takto získané finančné prostriedky nepouţil na vopred dohodnutý účel – podnikanie, len v malom rozsahu z nich uskutočnil vyplácanie vkladov a zisku zo splatných zmlúv a z veľkej časti ich pouţil iným presne nezisteným spôsobom; uţ v čase uzatvárania zmlúv si bol zároveň vedomý, ţe podmienky splnenia záväzkov voči všetkým tichým spoločníkom nebude môcť reálne dodrţať, pričom v čase od novembra 1998 aţ do jeho zadrţania uţ nevyplácal vklady ani zisky splatných zmlúv o tichom spoločenstve, čím celkom 1 993 tichým spoločníkom (konkrétne mená uvedené vo výroku napadnutého rozsudku) spôsobil 3 3 To 2/2009 celkovú škodu vo výške najmenej 282 219 186 Sk (dvestoosemdesiatdva miliónov dvestodevätnásťtisíc jednostoosemdesiatšesť korún). Uloţil mu za to
5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov, pre výkon ktorého,
2 písm. c/ Tr. zák. zaradil ho do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţil mu aj trest zákazu obchodno- podnikateľskej činnosti na 7 (sedem) rokov. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania poukazoval na skutkovú podstatu trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. konkrétne na existenciu priameho alebo nepriameho úmyslu páchateľa tento trestný čin spáchať. Má za to, ţe nebolo jeho cieľom obohatiť seba alebo iných tým, ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým škodu na cudzom majetku. Poukazoval pritom na výpovede svedkov Ing. J. Ţ., V. I., L. P. a Ing. V. T.. Doznal, ţe počas chodu spoločnosti G. niekedy síce precenil svoj obchodný úsudok, ale nikdy nemal v úmysle uviesť tichých spoločníkov do omylu a na ich úkor sám seba obohatiť. V nadväznosti na to namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s viacerými výpoveďami svedkov, ktorí potvrdzovali jeho obhajobu. Je toho názoru, ţe súd tieţ porušil jeho právo na obhajobu – zásadu ústnosti a bezprostrednosti a tieţ ďalšie ustanovenia Trestného poriadku v súvislosti s výmenou dvoch členov senátu, pričom s ohľadom na dĺţku trestného konania má za to, ţe dochádza k porušovaniu ďalších zákonov, ide najmä o ústavu Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4 3 To 2/2009 Nestotoţňuje sa so znaleckým posudkom Ing. T. B.. Ten pri jeho vypracovávaní vychádzal len z tých účtovných dokladov, ktoré mu boli poskytnuté. Keďţe však účtovníctvo spoločnosti G. nebolo vedené v súlade s predpismi a nie všetky úkony v ňom boli zachytené, znalec sa tak nemohol vyjadriť ku všetkým okolnostiam a zhodnotiť tak komplexne fungovanie spoločnosti. Uloţený trest povaţuje za neprimerane prísny a v rozpore s účelom trestu. Je toho názoru, ţe v konkrétnom prípade boli splnené podmienky pre pouţitie § 40 ods. 1 Tr. zák. a to preto, ţe od údajného spáchania skutku ku dňu podania odvolania uplynulo 10 rokov, v mieste bydliska poţíva dobrú povesť a po celý ten čas vedie usporiadaný ţivot. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd zrušil
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Ţiline a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok
b/ Tr. por. zrušil a trestné stíhanie zastavil, resp. aby mu Najvyšší súd ako súd odvolací uloţil trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Na základe tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 252 Tr. por.) primárne konštatujúc, ţe odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a ţe nebol zistený dôvod na rozhodnutie
1, ods. 3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol obţalovaný podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovaného je čiastočne dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť, ţe v predmetnej trestnej veci uţ v minulosti rozhodol uznesením zo dňa 23. septembra 2004, sp. zn. 3 To 7/2004, ktorým na podklade odvolania obţalovaného zrušil napadnutý rozsudok 5 3 To 2/2009 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu s právnym názorom, ktorým bol krajský súd viazaný. V tomto štádiu trestného konania preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Ţiline je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného na obhajobu v rámci zásad ústnosti a bezprostrednosti ústneho konania. Zodpovedá skutočnosti, ţe v priebehu trestného konania, v štádiu po zrušení a vrátení veci krajskému súdu, došlo k zmene zloţení senátu, a to v osobe sudcu JUDr. Daniela Hudáka, ktorý bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka a prísediacej Daniely Bílkovej, ktorá sa vzdala funkcie prísediaceho sudcu. Predseda Krajského súdu v Ţiline opatrením z 10. augusta 2006 v dôsledku dočasného prerušenia funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka, určil namiesto tohto, sudcu JUDr. Máriu Urbánovú.
3 Tr. por. súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zloţení senátu alebo ten istý samosudca; to neplatí, ak by to pre závažné prekážky nebolo možné. Dočasné prerušenie funkcie sudcu JUDr. Daniela Hudáka v dôsledku jeho menovania do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za závaţnú prekáţku.
2 Tr. por. pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo 6 3 To 2/2009 zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znova; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu. Obţalovaný R. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2006 vzal na vedomie zmenu zostavenia senátu a súhlasil so zmenou v zloţení senátu namiesto prísediacej Daniely Bílkovej - Mgr. P. Bričkovským. Za takéhoto stavu potom všetky následne vykonávané procesné úkony boli vykonávané v súlade so zákonom, pri rešpektovaní práva obţalovaného na obhajobu a v rámci neho aj zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania. Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. vykonal krajský súd dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného R. B. bola podaná. Krajský súd vypočul svedkov B. H., I. R., R. K., Ing. P. U., V. I., P. T., M. B., Ing. J. B., JUDr. J. S., Ing. V. G., V. M. a tieţ aj znalca T. B., a po doplnení dokazovania aj o tie listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah záznamu v zápisnici o hlavnom pojednávaní, nemoţno činiť záver o úspešnej obhajobe obţalovaného R. B.. Krajský súd vykonané dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por., nemoţno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na obhajobné vyjadrenia obţalovaného o tom, ţe činnosť v spoločnosti G. s.r.o. nebola nikdy zaloţená na podvode alebo klamstve, pričom tieto preklenul úvahami, s ktorými sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţnil. 7 3 To 2/2009 Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazov vo všetkých smeroch správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil krajský súd aj správny právny záver, keď uznal obţalovaného R. B. vinným zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. Preto o vine a právnom posúdení konania obţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trestoch, ktoré boli obţalovanému uloţené Najvyšší súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe správne a v súlade so zákonom zistil skutkový stav, nesprávne a v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. uloţil obţalovanému neprimerane prísny trest odňatia slobody.
1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. 8 3 To 2/2009 V preskúmavanej trestnej veci čiastkové skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie boli dokončené zadrţaním obţalovaného, teda
4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
článku 48 ods. 2 prvá veta ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý v článku 6 ods. 1 prvá veta stanovuje, ţe pri rozhodovaní o trestnom obvinení je kaţdá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ukončenie trestnej veci obţalovaného po jedenástich rokoch od spáchania skutku nemoţno povaţovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote i keď na druhej strane treba uviesť, ţe na dĺţke súdneho konania nesie určitú vinu aj samotný obţalovaný. Bez ohľadu na uvedené, treba ale konštatovať, ţe obţalovaný R. B. po celú túto dobu nedostal sa do rozporu so zákonom a odvtedy nebol odsúdený.
odpisu z registra trestov pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti má síce vykázané tri záznamy o odsúdeniach, na tie sa však vzťahuje fikcia o neodsúdení. 9 3 To 2/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky po zváţení vyššie uvádzaných skutočností dospel k záveru, ţe trest odňatia slobody uloţený súdom prvého stupňa v trvaní 11 (jedenásť) rokov bol síce trestom uloţeným v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak vzhľadom na dĺţku času, ktorá uplynula od spáchania ţalovaného skutku, bol by pre obţalovaného trestom neprimerane prísnym. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe účel trestu je vymedzený v § 23 ods. 1 Tr. zák. tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona
1 a trestného konania
1 Tr. por., včasným odhalením a postihom páchateľom zamedzil im páchať trestnú činnosť a ochránil tak pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe v prípade obţalovaného R. B. účel trestu moţno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uloţil mu ho vo výmere 5 (piatich) rokov zo zákona nepodmienečne, ktorý trest povaţuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, aj osobe obţalovaného a v konečnom dôsledku aj za spravodlivý. Účinnosť trestného postihu totiţ nemoţno hodnotiť len s ohľadom na kvalifikovaný znak konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, ale vţdy s ohľadom na to, či trestný postih v konkrétnom prípade zodpovedá správnemu zhodnoteniu všetkých kritérií uvedených v ustanovení § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 a § 3 ods. 4 Tr. zák. a
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takto uloţený trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti, výrok ktorého o jeho uloţení odvolací súd ponechal nedotknutý, povaţuje za zákonný a správny. Zaradenie obţalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny má oporu v ustanovení § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. z dôvodu, ţe obţalovaný bol odsúdený za trestný čin taxatívne uvedený v ustanovení § 62 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 10 3 To 2/2009 Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 24. novembra 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.