ktorej sa v prvom kole majetok nesmie speňaţiť pod hodnotu znaleckého posudku, v druhom kole 3 5 Obdo 56/2011 pod hodnotu 20% a v treťom a v ďalších kolách na speňaţenie za najvyššiu ponúknutú cenu, pričom je potrebný aj súhlas najväčšieho veriteľa. Z pripojeného konkurzného spisu bolo zistené, ţe hodnota predávaného majetku úpadcu bola stanovená znaleckými posudkami. Ţalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval pri speňaţovaní majetku úpadcu
schváleného plánu speňaţenia a jeho úkony boli schválené aj rozhodnutiami súdu. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a v súlade s právnymi predpismi. Ţalobca nevzniesol námietky voči konečnej správe a nepodal opravný prostriedok ani proti rozvrhovému uzneseniu. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, ţe správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania uhradil časť z pohľadávky ţalobcu voči úpadcovi. Z pripojeného konkurzného spisu najmä z rozvrhového uznesenia súd zistil, ţe ani pohľadávky ostatných oddelených veriteľov neboli uspokojené v plnom rozsahu. Nebolo súdu preukázané, ţe by ţalovaný porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty, ani to, ţe by ţalovanému spôsobil škodu. Preto dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná. O náhrade trov konania súd rozhodol
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Na základe odvolania ţalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. júna 2001 pod č. k. 2 Cob 89/2011-175 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 105,-- Eur na účet právneho zástupcu. Potvrdzujúci rozsudok odôvodnil tým, ţe povaţoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal náhrady škody, ktorá ţalobcovi vznikla tým, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty pri výkone správcu konkurznej podstaty konal v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti a porušil viaceré povinnosti uloţené mu zákonom č. 328/1991 Zb.
2 Zákona o konkurze a vyrovnaní správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloţí súd. 4 5 Obdo 56/2011 Správca konkurznej podstaty pri plnení všetkých povinností a pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty postupuje s odbornou starostlivosťou a v prípade porušenia povinnosti správcu konkurznej podstaty zodpovedá za škodu
zák. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vţdy skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady pre náhradu škody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval pri speňaţovaní majetku úpadcu
schváleného plánu speňaţenia a jeho úkony boli schválené aj rozhodnutiami súdu. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepredloţil súdu ţiadne dôkazy o tom, ţe správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s právnymi predpismi. Všeobecné konštatovanie porušenia viacero povinností správcu konkurznej podstaty je pri priznaní nároku na náhradu škody nepostačujúce. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
p. potvrdil a o náhrade trov konania rozhodol
1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol rozsudok Krajského súdu v Košiciach a rozsudok Okresného súdu Košice I. zrušiť a vec vrátiť Okresnému súd Košice I. na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Ţalobca súčasne s poukazom na ust. § 243 O. s. p. navrhol dovolaciemu súdu, aby odloţil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Ţalobca povaţuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny. Dovolanie odôvodnil tým, ţe
jeho názoru došlo k vadám uvedeným v ust. § 241 ods. 2 O. s. p., a to v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe ţalovanému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd konal v rozpore s ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.,
ktorého mal obligatórne nariadiť pojednávanie, pretoţe vo veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Odvolací súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces, zahŕňajúce právo na verejné prerokovanie veci. 5 5 Obdo 56/2011 Ţalobca sa v konaní domáhal úhrady sumy 1 870,36 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, keď ţalovaný svojím postupom ako správca konkurznej podstaty úpadcu P., a. s. v konkurze, S., porušil viacero povinností, uloţených mu zákonom č. 328/1991 Zb., a to vo vzťahu k ţalobcovi a k uspokojovaniu jeho pohľadávky ako oddeleného veriteľa, pričom byt č. 8 v obytnom dome na F., na ktorom viazlo záloţné právo ţalobcu ako oddeleného veriteľa za jeho pohľadávku speňaţil za podhodnotenú cenu značne niţšiu, ako bola jeho skutočná hodnota a ţalobcovi ako oddelenému konkurznému veriteľovi vopred a včas v rozpore so zákonom neoznámil konkrétne podmienky speňaţovania, čím ţalobcovi vznikla škoda v ţalovanej sume. Ţalobca teda konkrétne a nevšeobecne, ako uzavrel odvolací súd, namietal konkrétny postup ţalovaného ako správcu konkurznej podstaty pri speňaţovaní majetku úpadcu v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti pri výkone tejto funkcie, stanovenou mu ustanoveniami v tom čase platného zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, čo bolo moţné v konaní preukázať dokazovaním, navrhovaným ţalobcom, čo však súdy obidvoch stupňov nevykonali, pričom
názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa s návrhom na vykonanie dokazovanie dôsledne nevysporiadal. Súdy obidvoch stupňov nevykonali dokazovanie navrhnuté aj podaním ţalobcu z
názoru ţalobcu nebol v súlade s odbornou starostlivosťou správcu konkurznej podstaty a s právnymi predpismi odpredaj bytu č. 8 úpadcu v správe ţalobcu na F. ţalovaným v lukratívnom dome v centrálnej časti mesta K. za sumu rovnajúcu sa sume 20 aţ 21%, zo zrejme aj nesprávneho znaleckého odhadu 103 140,-- Sk, t. j. necelých 22 000,-- Sk. 6 5 Obdo 56/2011 Postupom ţalovaného do rozvrhu pripadlo podstatne menej finančných prostriedkov, ako by pripadlo pri dodrţaní náleţitej odbornej starostlivosti, ktorú bol ţalovaný povinný vynaloţiť pri ohodnocovaní a predaji lukratívneho majetku úpadcu. Ţalobca je toho názoru, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa nebola zabezpečená spravodlivá ochrana jeho práv a oprávnených záujmov ako účastníka konania, súd prvého stupňa v súdenej veci nezistil úplne a správne skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sa následne ako vada konania prejavilo aj v konaní pred odvolacím súdom. Ţalobca povaţoval rozhodnutia súdov prvého stupňa i odvolacieho súdu za nesprávne. Ţalovaný sa napriek výzve súdu k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku, ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. 7 5 Obdo 56/2011 Keďţe napadnuté dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O. s. p., ani z § 238 ods. 3 O. s. p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosial nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je
1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné. S prihliadnutím na obsah dovolania, ako aj zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
1 O. s. p. rozsudok sa 8 5 Obdo 56/2011 vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o moţnosti výkonu rozhodnutia.
3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. V zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak po a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v súlade s ustanovením § 214 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 a 3 verejne vyhlásil, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu
ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O. s. p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojím postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, resp. nedostatočne odôvodnený (§ 237f O. s. p.), dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd povaţuje za potrebné upozorniť aj na to, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II ÚS 78/05). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe 10 5 Obdo 56/2011 skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv ţalobcu. Vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. dovolací súd nezistil, preto prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z tohto ustanovenia. Ţalobca ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde. Pre úplnosť – k formuláciám v dovolaní, ktoré nasvedčujú, ţe dovolateľ namieta aj nesprávne hodnotenie dôkazov – dovolací súd dodáva, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania
p. Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je ani dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. (viď. tieţ R 42/1993). 11 5 Obdo 56/2011 Vzhľadom na uvedené v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 237 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243d ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p . a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov tohto konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Anna Marková v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.