o zapl. 30 508,53 Eur s prísl.

Najvyšší súd 1 Obdo 43/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: JUDr. M.T., nar. X., P., V., prechodne bytom B., K., zast. JUDr. S.K., advokátom, V., M. proti ţalovanému: M.G., D., G., IČO: X., zast. JUDr. S.R., advokátom, K., H., o zaplatenie 30 508,53 Eur s prísl., na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.03.2010, č. k. 5 Cob 29/2009-206, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.03.2010, č. k. 5 Cob 29/2009-206 z a m i e t a. Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom pripustil späťvzatie návrhu v časti 165,97 Eur, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ţalovaného zaviazal uhradiť ţalobcovi sumu 82,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, ţe vo zvyšnej časti potvrdil 1 Obdo 43/2010 2 rozsudok vo veci samej a vo výroku o trovách konania. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 740,01 Eur. Pripustil dovolanie proti tomuto rozsudku, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia počas odvolacieho konania ţalobca na pojednávaní dňa 26.01.2009 vzal návrh čo do istiny 165,97 Eur (5 000 Sk) ako odmeny v zmysle čl. III. mandátnej zmluvy v súvislosti so spracovaním účtovnej dokumentácie späť a v tejto časti ţiadal konanie zastaviť. S týmto čiastočným späťvzatím návrhu ţalovaný vyslovil súhlas. Preto odvolací súd podľa § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu v časti 165,97 Eur, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Ohľadom zvyšnej časti nároku odvolací súd prejednal odvolanie ţalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné iba čo do nároku ohľadom zaplatenia sumy 82,99 Eur (2 500 Sk). Na zaplatenie tejto sumy ţalobcovi vzniklo právo v zmysle dojednania v čl. II. mandátnej zmluvy. Podľa tohto dojednania mandant sa zaviazal zaplatiť mandatárovi paušálnu sumu 2 500 Sk jednorazovo v hotovosti do pokladne mandatára alebo na jeho účet pri podpise tejto zmluvy. Keďţe mandátna zmluva ako celok je platná, dojednanie ohľadom zaplatenia tejto paušálnej odmeny nikto nerozporoval (mandátna zmluva bola podpísaná obidvomi účastníkmi), odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ţalovaný je povinný uhradiť ţalobcovi sumu 82,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 220 O.s.p.). Po prejednaní odvolania ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom zvyšnej časti uplatneného nároku odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť. Ohľadom tejto časti nároku súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, i keď ho neúplne právne vyhodnotil. Toto konštatovanie však nič nemení na vecnej správnosti rozsudku. Preto v tejto súvislosti odvolací súd sa v podstate stotoţnil s odôvodnením rozsudku v jeho napadnutej časti ohľadom zvyšného nároku ţalobcu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a na doplnenie právneho hodnotenia v súvislosti so zisteným skutkovým stavom odvolací súd doplnil úsudkom, vychádzajúc z ust. § 571 ods. 2 Obch. zák. a skutočnosti, ţe účastníci mandátnej zmluvy v nej dohodli zaplatenie podielovej odmeny aţ z poskytnutých finančných prostriedkov, k čomu nedošlo. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 1 Obdo 43/2010 3 Na návrh ţalobcu odvolací súd pripustil vo veci dovolanie o otázke, či v zmysle ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi právo na zmluvnú odmenu podľa mandátnej zmluvy, ak očakávaný výsledok činnosti mandatára sa nedostavil z dôvodu porušenia povinností mandanta, vyplývajúcich mandantovi z ustanovenia § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, ţe v tomto prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretoţe doterajšou judikatúrou neboli dostatočným spôsobom riešené práva a povinnosti účastníkov mandátnej zmluvy v zmysle § 571 ods. 2 a § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s nárokom mandatára na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie, v nadväznosti na povinnosť mandanta odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záleţitostí, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, ţe ich má obstarať mandatár. Ţalobca v podanom dovolaní namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdí, ţe vypracoval a podal pre ţalovaného písomnú ţiadosť o poskytnutí prostriedkov a následne ţalovaný podal textovo na 96,5% zhodnú ţiadosť sám. Rozdiely boli len v tom, ţe v druhej ţiadosti sa ţiadajú iné sumy finančných prostriedkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z ust. § 571 ods. 2 Obch. zák. a znenia mandátnej zmluvy, podľa ktorej sa mandant zaväzuje zaplatiť podielovú odmenu aţ z poskytnutých finančných prostriedkov, namieta, ţe v zmluve sa nešpecifikuje, presne na základe ţiadosti koho majú byť prostriedky poskytnuté. Vychádzajúc z ust. § 568 ods. 2 Obch. zák., tvrdí, ţe bolo povinnosťou ţalovaného informovať ţalobcu o zistení, ţe prvá ţiadosť neobsahuje niektoré prílohy a tieţ o tom, ţe podáva novú ţiadosť, resp. usmerniť ţalobcu, aby podal novú ţiadosť doplnenú o potrebné prílohy. Na tomto základe dovolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátil im vec na nové konania a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., prejednal dovolanie ţalobcu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Odvolací súd pripustil dovolanie o otázke, či v zmysle ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi právo na zmluvnú odmenu podľa mandátnej zmluvy, ak očakávaný výsledok činnosti mandatára sa nedostavil z dôvodu porušenia povinností mandanta, vyplývajúcich mandantovi z ustanovenia § 568 ods. 2 Obchodného 1 Obdo 43/2010 4 zákonníka. Odvolací súd je toho názoru, ţe v tomto prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretoţe doterajšou judikatúrou neboli dostatočným spôsobom riešené práva a povinnosti účastníkov mandátnej zmluvy v zmysle § 571 ods. 2 a § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s nárokom mandatára na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie, v nadväznosti na povinnosť mandanta odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záleţitostí, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, ţe ich má obstarať mandatár. Podľa § 568 ods. 2 Obch. zák., mandant je povinný odovzdať včas mandantovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záleţitostí, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, ţe ich má obstarať mandatár. Podľa čl. III označeného ako súčinnosť mandanta prvej vety mandátnej zmluvy, mandant zaplatí mandatárovi sumu 5 000 Sk za spracovanie a správne zúčtovanie účtovných dokladov spojených s uplatnením peňaţných nárokov mandanta. Pre správnu interpretáciu a aplikáciu cit. ust. § 568 ods. 2 Obch. zák. treba vziať do úvahy okolnosť, ţe ţalovaným je M.G. a predmetom mandátnej zmluvy bola jeho ţiadosť o poskytnutie finančnej pomoci na rekonštrukciu jeho školských zariadení od Krajského školského úradu v P., pričom ţalobca ako advokát mal sídlo tieţ v P. Okolnosť rovnakého sídla mandatára - ţalobcu a subjektu, od ktorého mandant - ţalovaný ţiadal finančnú pomoc a odlišné sídlo ţalovaného nasvedčuje tomu, ţe ţalovaný chcel mať v P., kde sa o jeho ţiadosti malo rozhodnúť, zástupcu konajúceho v jeho záujme, sledujúceho, prípadne reagujúceho na postup o ţiadosti rozhodujúceho subjektu. Zásadný význam pre výklad ust. § 568 ods. 2 Obch. zák. má povinnosť advokáta - ţalobcu vyţiadať si od klienta informácie potrebné na to, aby mohol náleţite chrániť jeho záujmy ako erudovaný právny zástupca a byť vo veci úspešný. Podľa názoru dovolacieho súdu je od času poverenia advokáta zastupovaním klienta prvoradá jeho povinnosť, aby pristupoval k veci s odbornou starostlivosťou, to značí, aby usmernil svojho klienta, aké doklady od neho potrebuje a tieto od neho ţiadal a nie, aby klient iniciatívne zisťoval, aké informácie od neho advokát potrebuje na to, aby mohol úspešne konať v jeho záujme. Z uvedeného vyplýva, ţe mandatár - ţalobca bol povinný, pokiaľ vo veci nemal dostatočné praktické znalosti a odborné o tom, ako má byť konkrétne štylizovaná ţiadosť a aké doklady treba priloţiť, zistiť si to na Krajskom školskom úrade v P., čo bolo pre neho ľahké, pretoţe tam má sídlo jeho advokátska kancelária, 1 Obdo 43/2010 5 bol povinný tieţ sa o postupe tohto úradu pri vybavovaní ţiadosti informovať, aby mohol prípadné nedostatky v ţiadosti a jej prílohách včas napraviť. Skutočnosť a ţalobca ju nepopiera, ţe Krajský školský úrad v P. aţ začiatkom roka 2006 informoval ţalovaného, teda nie ţalobcu, ţe jeho ţiadosť podaná ţalobcom jeho menom neobsahuje potrebné náleţitosti, svedčí o tom, ţe ţalobca sa o postupe v konaní vo veci podanej ţiadosti neinformoval a s týmto úradom nekomunikoval. Pokiaľ ide o dovolateľovu námietku, ţe súd l. stupňa a odvolací súd nesprávne interpretoval ust. § 571 ods. 2 Obch. zák. a znenie mandátnej zmluvy, keď usúdil, ţe mal nárok na odmenu, len ak by mandant dostal finančné prostriedky na základe ním dňa 7.9.2005 podanej ţiadosti a nemá nárok na odmenu, ak ich mandant získal na základe ţiadosti, ktorú podal ţalovaný sám v roku 2006, pričom ním podanú ţiadosť v prevaţnej miere odpísal, táto námietka nie je dôvodná. Obidve časti tejto námietky sú neopodstatnené, a to ako tvrdenie, ţe ţalovaný z 96,5% odpísal vo svojej ţiadosti podanie ţalobcovo a tak aj mienka, ţe vlastne išlo o jeho ţiadosť a má preto na odmenu nárok. Je pravdou, ţe mandátna zmluva, podľa ktorej predmetom je právne zastupovanie mandanta mandatárom vo veci obstarania finančných prostriedkov na riešenie havárie stavieb presne identifikovanej školy výslovne neurčuje, či mandátnu zmluvu treba splniť jedinou ţiadosťou. Výraz „obstaranie“ nie „obstarávanie“ v cit. znení však moţno jednoznačne interpretovať ako jedinú ţiadosť. Dovolateľova mienka, ţe má nárok na odmenu preto, lebo úspešná ţiadosť ţalovaného z r. 2006 bola 96,5% odpisom ním podanej ţiadosti, nie je správna. Dovolateľ ako erudovaný advokát vie, ţe väčšina podaní na súd alebo orgány štátnej správy, či samosprávy má určité všeobecné náleţitosti a nevyhnutnosť ich častého pouţitia má za následok existenciu formulárov. Úspešnosť podania je však závislá od špecifikácie predmetu podania a príloh, ktorými sa dôvodnosť kladného vybavenia doloţí. A aj tým sa odlišovala ţiadosť ţalovaného od tej, ktorú podal ţalobca. Skutočnosť, ţe ţalobca nemá v prípade svojho neúspechu nárok na odmenu, vyplýva aj z toho, ţe mandátna zmluva sa v čl. II, označenom ako odmena mandatára, výslovne odvoláva na vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Táto vyhláška v § 8 ustanovuje, ţe advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, ţe klient, s ktorým sa dohodli na poskytnutí právnych sluţieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. 1 Obdo 43/2010 6 Na tomto základe dovolací súd dospel k záveru, ţe dôvody dovolania nie sú dané a keďţe nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol Úspešnému ţalovanému vzniklo v zmysle § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, dovolací súd mu náhradu nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 14. decembra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová