Najvyšší súd 1 Obdo 29/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej ţalobcu: Ing. K.R., nar. X., bytom N., B., zast. JUDr. P.B., advokátom, B., K. proti ţalovanému: T.M., nar. X., M., H., o náhradu škody v sume 2 819,97 Eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 24.03.2010, č. k. 13 Cob 214/2009-84, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 24.03.2010, č. k. 13 Cob 214/2009-84 z a m i e t a. Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. 1 Obdo 29/2010 2 O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Martine, č. k. 17 Cb 7/2009-57 zo dňa 25.05.2009 a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd l. stupňa napadnutým rozsudkom ţalobcu ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd posúdil ţalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť ţalovaný ako konateľ S., s.r.o. v spojení s trestným rozsudkom Okresného súdu v Martine, sp. zn. 12T 122/2007, ktorým bol ţalovaný právoplatne odsúdený a ţalobca odkázaný s náhradou škody na občiansko-právny súd. Odvolací súd konštatoval, ţe okresný súd správne postupoval, pokiaľ sa okrem rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008 oboznámil aj s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006, právoplatným dňa 16.01.
- Je nepochybné, ţe rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008 bol ţalobca ako poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z ust. § 135 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe tak okresný súd a v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj krajský súd bol viazaný len rozhodnutím o tom, ţe bol spáchaný trestný čin, v danom prípade bol ţalovaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008 uznaný za vinného, keďţe spáchal trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.
- Nebol však prvostupňový súd a odvolací súd viazaný výškou uvedenej škody v rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008, a to škody najmenej v sume v tom čase 60 000 Sk, hoci v odsudzujúcom trestnom rozsudku výška škody 60 000 Sk bola uvedená ako kvalifikačný moment v rámci trestného konania. Krajský súd zvýraznil, ţe podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin a kto tento trestný čin spáchal, avšak tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd nebol viazaný výškou škody, ktorá bola uvedená v trestnom rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.
- Tento postup okresného súdu a aj krajského súdu bol v súlade s ust. § 135 ods. 1 O.s.p. 1 Obdo 29/2010 3 Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006 nepochybne vyplynulo, ţe základom nároku ţalobcu o zaplatenie sumy 60 000 Sk spolu s príslušenstvom voči ţalovanému S., s.r.o., so sídlom K., IČO: X. bol úplne iný skutkový dej, a to ukončenie zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou S., s.r.o., dôsledkom čoho bolo povinnosťou ţalovaného S. vrátiť ţalobcovi poskytnutú zálohu 60 000 Sk, určenú na plnenie z uzavretej zmluvy o dielo podľa ust. § 631 a nasl. Obč. zák. V prípade zániku zmluvy, resp. jej ukončenia, nastupuje vzájomná synalagmatická povinnosť zmluvných strán vrátiť si plnenia poskytnuté na základe zaniknutej zmluvy, ktorej predmet nebol naplnený. Ţalobcova pohľadávka, resp. ţalobcov nárok má svoj základ v akceptovanom záväzku zo strany S., s.r.o. vrátiť ţalobcovi sumu 60 000 Sk, ktorá bola prevzatá ako záloha podľa uzavretej zmluvy o dielo so ţalobcom, tzn. ţe ţalobcom uplatnený nárok nemá svoj základ v rovine škody, a to nielen voči spoločnosti S., s.r.o., ani voči ţalovanému, vo vzťahu ku ktorému škoda vo výške 60 000 Sk nebola preukázaná. Odvolací súd, rovnako ako súd l. stupňa konštatoval, ţe na strane ţalobcu existujúca pohľadávka vo výške 60 000 Sk proti spoločnosti S., s.r.o. podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006 nemohla byť transformovaná do nároku ţalobcu na náhradu škody proti ţalovanému, keďţe táto pohľadávka ţalobcu má svoj skutkový základ v ukončenom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou S., s.r.o. Tým túto pohľadávku ţalobcu nemoţno stotoţňovať s tvrdenou škodou, naviac, ktorá vo vzťahu ku konaniu ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o. nebola ţalobcom v rámci občianskeho súdneho konania preukázaná. Neboli ţalobcom preukázané všetky právne predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu, ale hlavne škoda samotná. Pokiaľ okresný súd ţalobu ţalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Ako rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pre ktoré pripustil dovolanie, uviedol odvolací súd rozhodnutie v súvislosti s vystupovaním ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o. za existencie právoplatných súdnych rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006, ktorým bola spoločnosť S., s.r.o. ako ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi v tom čase istinu 60 000 Sk s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania a popri tomto rozsudku existujúce rozhodnutie rovnako právoplatné, a to Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008, 1 Obdo 29/2010 4 ktorým bol konateľ spoločnosti S., s.r.o., a to T.M., nar. X. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, odôvodnené podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe jeho ţalobe vyhovie v celom rozsahu. Vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. vidí v tom, ţe súd nezisťoval rozhodné skutočnosti uvedené v ţalobe a odvolaní, konkrétne, ţe v trestnom konaní ţalovaný bol uznaný vinným, ţalovaný uznal výšku škody a zaviazal sa ju ako fyzická osoba ţalovanému uhradiť, čím došlo buď k prevzatiu záväzku alebo k pristúpeniu k dlhu dlţníka S., s.r.o., s ktorým ţalobca súhlasil. Danosť nesprávneho právneho posúdenia veci odvodzuje z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 21/99 a skutočnosti, ţe odvolací súd vo výroku nešpecifikoval právne otázky, pre ktoré dovolanie pripúšťa. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyvodzuje za spomenutej situácie, ţe celé rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam. Podľa jeho mienky má vo veci zásadný právny význam riešenie otázky, „či je moţné v občianskoprávnom konaní zaviazať ţalovaného - konateľa s.r.o. na náhradu škody, na ktorú bol ţalobca odkázaný v trestnom konaní, v ktorom bol ţalovaný právoplatne odsúdený pre spôsobenie škody ţalobcovi.“ Konkrétne vytýka, ţe súd aplikoval na vec ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka, ţe neskúmal vyhlásenie ţalovaného v trestnom konaní, resp. nezabezpečil jeho výsluch na zistenie jeho stanoviska k ţalobcom voči nemu uplatnenej náhrade škody, ţe nesprávne usúdil, ţe nemohlo dôjsť k transformácii nároku voči spoločnosti S., s.r.o. na nárok na náhradu škody voči ţalovanému. Namieta, ţe súd nerozlíšil, ţe ide o dva odlišné nároky; a/ v občianskoprávnom konaní súd zaviazal spoločnosť S., s.r.o. podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vrátiť ţalobcovi prijatú zálohu a b/ v trestnom konaní bol ţalovanému ako konateľovi preukázaný podvod, ţalovaný spôsobenie škody a jej výšku uznal, súd ho za toto konanie odsúdil a náhradu škody mal priznať súd v občianskoprávnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne. 1 Obdo 29/2010 5 Pokiaľ ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolací súd ho označil aj v zmysle návrhu právneho zástupcu ţalovaného ako rozhodnutie v súvislosti s vystupovaním ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o. za existencie právoplatných súdnych rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006, ktorým bola spoločnosť S., s.r.o. ako ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi v tom čase istinu 60 000 Sk s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania a popri tomto rozsudku existujúce rozhodnutie rovnako právoplatné, a to Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007- 73 zo dňa 08.02.2008, ktorým bol konateľ spoločnosti S., s.r.o., a to T.M., nar. X. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona. Odôvodnenie odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, ţe uvádzaná neistota v riešení otázky vystupovania ţalovaného vo veci zo zreteľa právoplatného rozsudku trestného súdu, teda rozsudku zo dňa 08.02.2008, č. k. 12T 122/2007-73 vyplývala z nerozlíšenia skutočností, o ktorých tento súd rozhodol právoplatne a o ktorých právoplatne nerozhodol. Aj odvolací súd konštatuje, ţe právoplatne rozhodol o tom, ţe ţalovaný (v trestnej veci obvinený) spáchal trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.
- Právoplatné je tieţ rozhodnutie o treste, ako aj o tom, ţe poškodený Ing. K.R. jeho nárokom na náhradu škody sa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje na občianske súdne konanie. V súvislosti s aplikáciou ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku v citovanom právoplatnom rozsudku trestného súdu treba zdôrazniť, ţe tento výrok sa zakladá na ustanoveniach Trestného poriadku, nemoţno povaţovať za záväzné rozhodnutie trestného súdu o tom, ţe Ing. R. konaním odsúdeného škodu vôbec utrpel a utrpel ju vo výške, ktorú si uplatnil v rozhodovanej občianskoprávnej veci. Keďţe odvolací súd jasne uviedol rozhodnutie, pre ktoré pripustil dovolanie, dovolací súd sa návrhom tejto otázky, ktorú formuloval ţalobca vo svojom dovolaní, nezaoberal. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe odvolací súd neskúmal vyhlásenie ţalovaného v trestnom konaní, resp. nezabezpečil jeho výsluch, odvolací súd dôvodne konštatoval, ţe mohol vziať do úvahy len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe a na pojednávaní pred 1 Obdo 29/2010 6 súdom l. stupňa dňa 25.05.2009, pretoţe ţalobca nepreukázal niektoré z taxatívne v § 205 a ods. l písm. a/ aţ d/ O.s.p. uvedených dôvodov. Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Úspešnému ţalovanému vniklo podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, dovolací súd mu ich nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- novembra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová