1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) zastavil konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O trovách rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe
jeho názoru ţalovaný riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver. Ţalobca neuniesol bremeno dôkazného tvrdenia, nepreukázal, ţe majetkové spory majú pôvod v politických sporoch medzi ţalobcom a jeho strýkami a ţe sú relevantné pre udelenie azylu.
krajského súdu bolo tvrdenie o členstve navrhovateľa v politickej strane v druhom azylovom konaní správne vyhodnotené ako účelové. Súhlasil aj s tvrdením ţalovaného, ţe dôvody ţalobcu pre ktoré ţiadal o azyl, sú ekonomickými dôvodmi a nie je ich preto moţné zaradiť pod dôvody udelenia azylu, či poskytnutia doplnkovej ochrany. Ak by aj boli jeho tvrdenia pravdivé, nepreukázal, ţe verejná moc v krajine pôvodu mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi členov uvedenej strany. K doplnkovej ochrane uviedol, ţe pri rozhodovaní o jej udelenie je do značnej miery určujúce tvrdenia ţiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať, aj keď sa aplikácia tohto inštitútu viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu. Preto krajský súd ţalobu
1 OSP zamietol. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) OSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, ţe ako pri posudzovaní otázky azylu, tak aj pri doplnkovej ochrane, sa musí správny orgán riadne vyporiadať s aktuálnymi správami o situácii v krajine pôvodu 1Sža/59/2011 3 ţiadateľa o azyl. Rozhodnutie o zastavení azylového konania je moţné vydať len po splnení dvoch podmienok, a to, ţe v konaní o azyle uţ existuje právoplatné rozhodnutie a ţe skutkový stav sa podstatne nezmenil. V tomto prípade nebolo skúmané splnenie podmienok doplnkovej ochrany a to aj napriek tomu, ţe zákon takúto povinnosť Migračnému úradu MV SR a aj ţalovanému ukladá. Bez skúmania podmienok doplnkovej ochrany a aktuálnej situácie v krajine pôvodu nie je moţné konštatovať, ţe skutkový stav sa podstatne nezmenil. Preto je potrebné skúmanie podmienok udelenia azylu a následne aj podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, ako aj riadne vyporiadanie sa s aktuálnou situáciou v krajine pôvodu, vzhľadom na moţnú zmenu skutkového stavu. Ţalovaný sa nezaoberal ani tým, ako sa v I. zaobchádza s tými, ktorí boli obvinení zo znásilnenia alebo vraţdy, tak ako ţalobca. Neriešili ani to, či je moţné, aby v I. predstavitelia viery brali spravodlivosť do vlastných rúk. Ţalovanému vyčítal, ţe vo svojom rozhodnutí uviedol iba podrobný sumár predchádzajúcich ţiadostí ţalobcu o udelenie azylu a obsah podaného opravného prostriedku a aţ v závere sa stručne vyjadril k jadru veci. Ţalobca ďalej uviedol, ţe ţiadatelia o azyl sú z kultúrne iného prostredia a nemajú ţiadne skúsenosti s orgánmi akým je Migračný úrad, nevedia, čo ich v azylovej procedúre čaká a očakávajú, ţe ak budú hovoriť o tom, ţe boli obvinení z trestného činu vraţdy či znásilnenia, budú mať menšie šance na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Neuvedenie týchto skutočností ale neznamená, ţe ţalobca je nedôveryhodný. Migračný úrad sa nesnaţil v rámci pohovoru objasniť, prečo ţalobca o skutočnostiach okolo obvinenia z vraţdy a znásilnenia nevypovedal hneď na začiatku a nie je zrejmé ani to, či sa ţalovaný snaţil vyjasniť otázky k skutočnostiam, ktoré zakladali jeho podozrenie, ţe ţalobca je nedôveryhodnou osobou. Pre ţalobcu je nezrozumiteľné ako mohol ţalovaný rozhodnutie Migračného úradu potvrdiť a za rovnako nepochopiteľné povaţuje potvrdenie rozhodnutia ţalovaného rozsudkom krajského súdu.
názoru ţalobcu si krajský súd vo svojich tvrdeniach protirečil a nesprávne posúdil vec, keď na jednej strane uviedol, ţe pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany sú do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa a na inom mieste odôvodnenia uviedol, ţe tvrdenia ţiadateľov sú určujúce do značnej miery, teda nie sú výlučným kritériom pri skúmaní 1Sža/59/2011 4 skutočného stavu veci.
ţalobcu z logiky ţalovaného aj krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca by nemal šancu na poskytnutie doplnkovej ochrany ani ak by v krajine prebiehal vojenský konflikt, na ktorý by v pohovore nepoukázal. Takýto postup nie je v súlade so Ţenevským dohovorom o ochrane utečencov, k dodrţiavaniu ktorého sa Slovenská republika zaviazala. Rozhodnutie ţalovaného nie je
ţalobcu zákonné ani po formálnej stránke, pretoţe nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Z rozhodnutia ţalovaného nie je zrejmé akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
názoru ţalobcu nebola splnená druhá podmienka na vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania, a to neexistencia podstatnej zmeny skutkového stavu, ktorá nebola bliţšie posúdená a bez toho nie je moţné tvrdiť, ţe skutkový stav sa nezmenil. Na základe uvedeného ţiadal ţalobca rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie Migračného úradu MV SR sa zrušuje a vec sa vracia Migračnému úradu MV SR na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal o uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy konania. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej „...povinnosť zistiť skutkový stav veci
správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by migračnému úradu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.“ Ďalej uviedol, ţe inštitút doplnkovej ochrany je len subsidiárneho a dočasného charakteru voči inštitútu azylu a ak sa v konaní nezistia dôvody na udelenie azylu a z výpovede ţiadateľa je moţné dospieť k záveru, ţe ţiadateľ by mal byť v prípade návratu do svojej krajiny vystavený váţnemu bezpráviu, prihliadne migračný úrad i na aktuálne správy o krajine pôvodu. Zákon o azyle neukladá pri zastavení konania povinnosť migračnému úradu bez návrhu zisťovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Navyše I. je demokratický štát a sekulárna republika, ktorá na základe svojej ústavy zaručuje pre všetkých občanov sociálnu, ekonomickú a politickú 1Sža/59/2011 5 spravodlivosť, slobodu myslenia, vyjadrenia a vyznania, a rovnosť postavenia a príleţitostí. V predchádzajúcich azylových konaniach bola situácia v krajine pôvodu posúdená a odvtedy neprišlo v I. k zmene, na základe ktorej by bolo moţné usudzovať, ţe by bol navrhovateľ v prípade jeho návratu vystavený váţnemu bezpráviu. V opravnom prostriedku neboli ani uvedené ţiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe opätovne preskúmal ţalobcovu ţiadosť a dospel k záveru, ţe podmienky na udelenie azylu nespĺňa. Nepodarilo sa mu opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade návratu. O udelenie azylu poţiadal po tom, ako bol umiestnený do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, aby sa tým vyhol trestu administratívneho vyhostenia. Nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky podopreté prehlásením, ţe by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine, nie sú dôvodom na zneuţívanie inštitútu azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu. Na záver uviedol, ţe uţ v prvostupňovom konaní zistil, ţe ţiadateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ţenevský dohovor. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.1.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, 1Sža/59/2011 6 z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). 1Sža/59/2011 8 Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
1 písm. i/ zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle uţ právoplatne rozhodlo o tom, ţe sa ţiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlţuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí rozkladu a potvrdení rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie o udelenie azylu, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe v a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Z administratívnych spisov vyplynulo, ţe ţalobca poţiadal prvýkrát o udelenie azylu 5.12.2006 z ekonomických dôvodov. Rozhodnutím č. p.: MU-2393/PO-Ţ-2006 z 29.12.2006 bola jeho ţiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Následne toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Saz/1/2007-22 z 11.4.2007 a rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 1Sţa/18/2007 z 18.12.
1 písm. i) zákona o azyle. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. MV-SLV-136/OLVS-2010 z 31.3.2010 zamietlo rozklad a potvrdilo rozhodnutie Migračného úradu MV SR. Krajský súd v Bratislave podanú ţalobu vo veci rozhodnutím č. k. 1S/154/2010-44 zo 6.10.2011 zamietol. Z administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe aj v tomto konaní sa pridrţiaval dôvodov uvedených v predchádzajúcich azylových konaniach. Doplnil, ţe bol v I. obvinený zo znásilnenia a zavraţdenia ţeny. Malo ísť o dcéru muţa, ktorého jeho rodina zamestnávala. Niekto ju znásilnil a zavraţdil a
členov politickej strany Akali Dal to bol navrhovateľ. Polícia ho zaistila a nútila, aby sa k činu priznal. S pomocou členov politickej strany Kongres bol vďaka kaucii prepustený na slobodu. Keďţe ho nepotrestali štátne orgány, spravodlivosť zobral do rúk predstavený sikhského chrámu v Amritsare, ktorý bol sympatizantom politickej strany Akali Dal. Potrestali ho tak, ţe mu namaľovali tvár na čierno, na krk mu dali girlandu z topánok, posadili ho na somára a takto musel štyrikrát obísť dedinu. Cítil sa potom trápne, a preto, ţe uţ nemohol zostať vo svojom bydlisku, opustil krajinu pôvodu. Migračný úrad MV SR ako prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie ČAS: MU-817-10/PO-Ţ-2009 z 20.1.2010 odôvodnil tým, ţe v predchádzajúcich konaniach 1Sža/59/2011 10 sa v prípade ţiadateľa právoplatne rozhodlo a v aktuálnom konaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti,
ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. Skonštatoval, ţe pozemkové spory so strýkami boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach, a preto sa zameral na dodatočné dôvody menovaného ohľadne jeho poníţenia v súvislosti so znásilnením a vraţdou ţeny. Po vyhodnotení všetkých jeho ţiadostí o azyl dospel k záveru, ţe ním uvedené dôvody sa nezakladajú na objektívnej vierohodnosti. V prípade znásilnenia a vraţdy ţeny nebol zistený páchateľ a nebol preto dôvod na to, aby sikhskí predstavitelia chrámu vystavili poniţujúcemu zaobchádzaniu práve navrhovateľa a ak by k tomu aj došlo, určite by to neopomenul v predchádzajúcich konaniach. Ţiadateľ aj napriek tomu, ţe bol poučený o tom, ţe má vypovedať pravdivo a vyčerpávajúco o dôvodoch svojej ţiadosť, tak neurobil, a preto jeho dodatočné dôvody povaţoval správny orgán za nevierohodné a zavádzajúce. Jeho ţiadosť povaţoval za účelovú, pretoţe sa ňou snaţil o zlegalizovanie svojho pobytu na území SR aj napriek tomu, ţe v jeho prípade uţ bolo trikrát právoplatne rozhodnuté. Ministerstvo vnútra SR ako druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia č. MV-SLV-136/OLVS-2010 z 31.3.2010 uviedlo, ţe po preskúmaní spisového materiálu vyvodilo záver, ţe účastník nesplnil ani jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu ustanovených v § 8 aţ 10 zákona o azyle, pretoţe sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. V prípade účastníka konania bolo opakovane rozhodnuté o zamietnutí ţiadosti účastníka konania ako zjavne neopodstatnenej a skutkový stav, na základe ktorého navrhovateľ ţiadal udeliť azyl sa podstatne nezmenil. Boli tak splnené podmienky
1 písm. i) zákona o azyle. Správny orgán
jeho názoru spoľahlivo zistil skutočný stav veci, aplikoval správne ustanovenie zákona a po procesnej stránke zabezpečil všetky práva účastníka konania.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je moţné súhlasiť s tým, ţe bola splnená druhá podmienka na vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania
písm. i/ zákona o azyle, a to neexistencia podstatnej zmeny skutkového stavu, ktorá nebola bliţšie posúdená a bez toho nebolo ani moţné tvrdiť, ţe skutkový stav sa nezmenil.
názoru odvolacieho súdu skutkový stav sa zmenil, a to tým, ţe ţalobca uviedol v tomto ostatnom azylovom konaní novú skutočnosť a to takú, ţe bol v krajine pôvodu obvinený 1Sža/59/2011 11 zo znásilnenia a vraţdy. Správny orgán toto tvrdenie ţalobcu vôbec neskúmal, nezaoberal sa ani tým, ako sa v I. zaobchádza s tými, ktorí boli obvinení zo znásilnenia alebo vraţdy.
názoru odvolacieho súdu nebola splnená jedna z podmienok
1 písm. i/ zákona o azyle, ktorých splnenie sa pri zastavení azylového konania vyţaduje. Aj keď existuje právoplatné rozhodnutie o tom, ţe ţiadosť navrhovateľa sa zamieta ako zjavne neopodstatnená, nebolo moţné súhlasiť s názorom správnych orgánov, ktoré si osvojil aj krajský súd, ţe skutkový stav sa podstatne nezmenil. Vzhľadom k tomu, ţe neboli splnené podmienky pre zastavenie konania
1 písm. i) zákona o azyle a krajský súd mal na základe uvedeného rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ak ten takto nerozhodol, nebolo preto dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. V ďalšom konaní povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné, aby správny orgán vytknuté nedostatky odstránil. Aţ po doplnení dokazovania opätovne rozhodne Migračný úrad MV SR o ţiadosti ţalobcu o udelenie azylu. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 747,80 € (titulom náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred krajským súdom a pred najvyšším súdom).Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby : 1Sža/59/2011 12 príprava a prevzatie veci – 120,23 € + 19% DPH - 22,84 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), odvolanie proti rozhodnutiu ţalovaného – 120,23 € + 19%DPH - 22,84 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 6.10.2011 - 123,50 € + 20% DPH - 24,70 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) podanie odvolania 123,50 € + 20% DPH – 27,70 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) reţijný paušál – 2 x 7,21 + 19% DPH /2,74 €/ a 2 x 7,41 € + 20% DPH /2,96 €/ (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky), 59,28 € (8 polhodín straty času x 12,35 € delené dvomi, z dôvodu, ţe právny zástupca navrhovateľa sa 6.10.2011 zúčastnil na KS v Bratislave dvoch pojednávaní + 20% DPH 9,88 €) cestovné 71,04 € (Ţilina - Bratislava a späť - 404 km, pri spotrebe 7,7 1/100 km a cene benzínu 1,469 € a náhrada za pouţitie motorového vozidla vo výške 0,18 € za kaţdý km Ţilina - Bratislava a späť delené dvomi, z dôvodu, ţe právny zástupca navrhovateľa sa 6.10.2011 zúčastnil na KS v Bratislave dvoch pojednávaní + 20% DPH - 11,84 €) Celkom spolu: 747,80 € P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 17. januára 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.