Najvyšší súd 1 Obo 131/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: JUDr. R.M., advokátka, L., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu L., a. s., K., L., zast.: JUDr. V.J., advokát, L., B. proti ţalovanému: Mgr. L.B., súdny exekútor, Exekútorský úrad, T., T., zast.: JUDr. R.C., advokát, AK H., T., o vydanie 68 336,10 Eur /2 058 693,40 Sk/, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.07.2010, č. k. 8 Cbi 15/2010-42, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.07.2010, č. k. 8 Cbi 15/2010-42 p o t v r d z u j e. Ţalobca je povinný ţalovanému nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 674,18 Eur na účet jeho právneho zástupcu. 1 Obo 131/2010 2 O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobcu zamietol a ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 2 086,59 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia rozsudku ţalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči ţalovanému práv na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške 68 336,10 Eur (2 058 693,40 SK) so 17,6% úrokom z omeškania od 21.9.2000 do zaplatenia. Súd zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 1K 109/00 zo dňa 17.08.2000 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka L., a.s., K., L. Je nesporné, ţe súdny exekútor v exekučnom konaní na návrh V., a.s. formou draţby speňaţil nehnuteľný majetok dlţníka vo výške 24 700 000 Sk. Súdny exekútor po vyhlásení konkurzu poukázal výťaţok z predaja nehnuteľností vo výške 22 641 306,60 Sk dňa 20.09.2000 správcovi konkurznej podstaty. Trovy exekučného konania vo výške 2 058 693,40 Sk si ponechal na depozitnom účte. Súd ďalej zistil, ţe príklep k draţbe bol ţalovanému udelený dňa 26.01.2000, súd schválil príklep uznesením dňa 04.05.2000. V čase vyhlásenia konkurzu /17.08.2000/ platný zák. č. 233/1995 Zb. Exekučný poriadok trovy exekučného konania osobitným spôsobom neupravoval, špeciálna úprava bola zavedená aţ zák. č. 32/2002 účinným od 1.2.2002. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV jednoznačne rieši situáciu, ak v dôsledku vyhláseného konkurzu došlo k prerušeniu exekučného konania, ku ktorému dochádza ex lege a výťaţok z majetku úpadcu nebol vydaný oprávnenému tak, ţe sa stáva súčasťou podstaty. Účelom exekučného aj konkurzného konania je uspokojenie práv veriteľov, ide teda o konania, v ktorých sa majetok dlţníka delí medzi veriteľov. Tieto konania však nemôţu prebiehať paralelne. Súbeh právnych predpisov rieši ust. § 66e ods. 2 ZKV, podľa ktorého ZKV má prednosť pred inými právnymi predpismi, ak upravujú tie isté práva ako iný predpis. Pokiaľ výťaţok z exekučného konania pred vyhlásením konkurzu nebol vydaný oprávnenému, je súčasťou konkurznej podstaty. Z toho vyplýva, ţe súdny exekútor nebol oprávnený si ponechať ani odmenu a hotové výdavky vo výške 2 058 693,40 Sk a mal i túto čiastku vrátiť do konkurznej podstaty s tým, ţe svoje právo na náhradu vzniknutých trov 1 Obo 131/2010 3 exekúcie musí uplatniť výlučne v konkurze, pričom ide v tomto prípade o pohľadávku proti podstate. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú ţalovaným, podľa úsudku súdu treba vychádzať zo skutočnosti, ţe k prerušeniu konania nedošlo v sporovom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto ust. § 111 O.s.p. sa na rozhodovaný prípad nevzťahuje. K prerušeniu exekučného konania došlo vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV. Právnym titulom exekučného konania teda nebolo právo na bezdôvodné obohatenie. Právne účinky vo vzťahu k premlčaniu rieši ZKV v ust. § 20 ods. 7, a to vo vzťahu k prihláške uplatneného nároku. V danom prípade ide o majetkové právo uplatnené SKP z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák., a preto z dôvodu námietky premlčania pre plynutie lehôt bolo potrebné pouţiť hmotnoprávne ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. Súd dospel k záveru, ţe premlčacia doba začala plynúť dňom 21.09.2000 a skončila 21.09.2002. Keďţe ţalobca podal návrh dňa 10.02.2010, podal ho po uplynutí premlčacej doby súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca odvolanie a navrhol ho zmeniť tak, ţe odvolací súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Nesúhlasí s názorom súdu l. stupňa, podľa ktorého, ak súdny exekútor v prerušenom exekučnom konaní nevydá do podstaty čiastku predstavujúcu jeho odmenu, vznikne mu síce bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. zák., ale lehota na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia sa v takto prerušenom konaní premlčala dňom 21.09.2002. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. 3 Obo 9/03 zo dňa 18.08.2004, podľa ktorého si ţalovaný neoprávnene uplatnil prihlášku v konkurznom konaní na úpadcu L., a.s., L., K. ako pohľadávku z titulu trov exekučného konania. Podľa uvedeného rozsudku, jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlţníka je i prerušenie exekučných konaní podľa § 14 ods. 1 písm.
- d)ZKV Podľa § 14 ods. 1/ písm.
- e)ZKV, ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena
- d)speňaţil dlţníkov majetok a výťaţok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa tento súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Správca konkurznej podstaty je povinný takto uplatnené pohľadávky proti podstate preskúmať a náleţite sa k nim vyjadriť. 1 Obo 131/2010 4 Poukazuje tieţ na ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., aplikujúc ho na správanie sa ţalovaného, ktorý si neoprávnene ponechal ako svoju odmenu a trovy exekúcie spornú sumu a vyvodzuje, ţe ţalovaný sa obohatil z nepoctivých zdrojov, teda išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. premlčí za desať rokov. To značí, ţe premlčacia doba začala plynúť dňom 21.09.2000 a uplynula by 21.09.2010. Je názoru, ţe na exekučné konanie prerušené podľa § 14 ods. 1/ písm.
- d)ZKV sa primerane vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 111 O.s.p, ak je konanie prerušené, vykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú plynúť lehoty znova. Upozorňuje tieţ na ust. § 29 ods. 3 a 4 ZKV, podľa ktorého konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľ; a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. Takţe aj trovy exekučných konaní pri predaji nehnuteľností podliehajú vţdy preskúmaniu súdu. K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Je názoru, ţe ak je ţalobca presvedčený, ţe bolo povinnosťou ţalovaného poukázať mu i tú časť z predaja majetku úpadcu, ktorá pokrývala odmenu exekútora a trovy exekučného konania, mal tento svoj nárok voči odporcovi riadne a včas uplatniť. Okolnosť, ţe došlo vyhlásením konkurzu k prerušeniu exekučného konania, nemá s otázkou moţnosti uplatniť toto majetkové právo ţalobou na súde ani s plynutím premlčacej lehoty týkajúcej sa uplatnia tohto práva ţalovaného nič spoločné. Poukazuje na novelu exekučného zákona 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2002, ktoré ustanovuje, ţe ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoţenú pohľadávku alebo jej časť, okrem trov exekúcie. Tento jeho výklad podporuje podľa jeho mienky aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 7 Obo 30/00, kde sa uvádza, “nie je správny názor krajského súdu, v zmysle ktorého sú trovy exekučného konania pohľadávkou proti podstate aţ vtedy, keď exekútor vydá správcovi do podstaty výťaţok získaný v exekučnom konaní zo speňaţenia dlţníkovho majetku“. 1 Obo 131/2010 5 Tvrdí, ţe ţalovaný rozhodne v predmetnej veci nepostupoval v úmysle získať na úkor úpadcu bezdôvodné obohatenie, keďţe čiastka, ktorú ţalobcovi na účet nepreviedol, zodpovedala jeho nároku na odmenu a uvedený výklad zákona tento jeho postup odobroval. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotoţnil so zistením skutkového stavu súdom l. stupňa aj s jeho právnym posúdením veci. Stotoţnil sa tieţ s výrokom napadnutého rozsudku, aj s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti výroku odôvodnenia uvádza, ţe ţalovaný Mgr. L.B., súdny exekútor, v exekučnej draţbe speňaţil nehnuteľný majetok úpadcu /povinného/ za sumu 24 700 000 Sk. Príklep v draţbe bol udelený dňa 26.01.2000, súd schválil príklep uznesením zo dňa 04.05.2000. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu bolo exekučné konanie zo zákona prerušené bez toho, aby súd schválil rozvrh výťaţku z exekučnej draţby. Ţalovaný - súdny exekútor bol preto povinný v súlade s § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV vydať výťaţok do konkurznej podstaty úpadcu. Ţalovaný dňa 20.09.2000 vydal časť výťaţku do konkurznej podstaty, pričom si ponechal ţalovanú sumu ako odmenu a časť trov exekúcie. Správca konkurznej podstaty uţ vtedy vedel, ţe ţalovaný nevydal do konkurznej podstaty celý výťaţok exekúcie, ale ţalobu podal aţ o 10 rokov. Premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňa 21.09.2000, t. j. odo dňa nasledujúcom po dní, kedy ţalovaný poukázal výťaţok zo speňaţenia majetku úpadcu. Ţalobou si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák., aj podľa § 379 Obch. zák., čiţe po uplynutí 3-ročnej či 4 ročnej premlčacej lehoty. Námietka ţalobcu, ţe čo do premlčacej lehoty bolo treba aplikovať ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. o desaťročnej lehote, neobstojí. Ustanovenie o desaťročnej lehote moţno aplikovať, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ţalobca opodstatnenosť svojej mienky, ţe išlo o bezdôvodné obohatenie nijako neodôvodnil, neoprel o nijaký dôkaz a odvolací súd rovnako ako súd l. stupňa nijaký dôvod na aplikáciu cit. ustanovenia o desaťročnej lehote nezistil. 1 Obo 131/2010 6 Na základe týchto skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Právny zástupca ţalovaného sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril, za čo mu patrí náhrada za l úkon právnej pomoci 665,60 Eur a reţijný paušál 8,58 Eur, spolu 674,18 Eur. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 14. decembra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová