← Slovensko

o vydanie bezdôvodného obohatenia

Najvyšší súd 1 Obo 86/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci ţalobcu: B.N., S., P., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. I.M. & Mgr. M.D., s.r.o., so sídlom T., Ţ. proti ţalovaným: 1/ A.J., bytom P., B., 2/ A., spol. s r.o., so sídlom S., B., obaja zast. JUDr. M.B., advokátom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA D. & B., s.r.o., so sídlom L., B., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.04.2010, č. k. 9 Cbs 130/2004-287, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.04.2010, č. k. 9 Cbs 130/2004-287 v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 425 000 Sk /14 107,42 Eur/ p o t v r d z u j e. Ţalovanému v 1/ rade a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: 1 Obo 86/2010 2 Súd prvého stupňa po spojení vecí, sp. zn. 9 Cbs 130/04, 9 Cbs 128/04, 7 Cbs 38/05, 7Cbs 36/05 a 9 Cbs 129/04 na spoločné konanie, rozsudkom zo dňa

  1. decembra 2006, č. k. 9 Cbs 130/2004-210 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 425 000 Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, ţe navrhovateľ sa domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím sumy 475 000 Sk odporcovi v 1/ rade na zaplatenie leasingových splátok, ktoré odporcom v 1/ rade neboli pouţité na uvedený účel. Odporca v 2/ rade uzavrel so spoločnosťou C. leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom automobilu Mercedes E 280, ŠPZ BA 079 EL. Navrhovateľ poskytol sumu 475 000 Sk na splácanie splátok na základe čestného prehlásenia zo dňa 01.01.2001 s tým, ţe navrhovateľ uţíval motorové vozidlo a po zaplatení spornej sumy malo byť vozidlo bezodplatne prevedené odporcom v 2/ rade na navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, ţe dňa 31.07.2000 podpísala pani A.J. ako konateľka spoločnosti A., spol. s r. o. Zmluvu o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 50901912, ktorou na spoločnosť odporcu v 2/ rade, t. j. spoločnosť A., spol. s r. o. prešli práva a povinnosti k osobnému automobilu Mercedes Benz, číslo motora 11292130244074, Ing. Š.C., so sídlom K., N., IČO: X. Za odstúpenie leasingovej zmluvy spoločnosť A., spol. s r. o. v súlade s článkom
  2. zmluvy zaplatila na účet spoločnosti C., a.s. sumu 5 000 Sk bez DPH, ako poplatok za spracovanie zmluvy. Zároveň v ten istý deň podpísala pani J. ako konateľka spoločnosti A., spol. s r. o. preberací protokol k predmetnému osobnému automobilu. Dňa 17.08.2000 vystavila pani J. ako konateľka spoločnosti A., s.r.o. na navrhovateľa pána B.N., r. č. X., splnomocnenie, ktoré ho splnomocňovalo k uţívaniu osobného motorového vozidla Mercedes Benz E 280, ŠPZ BA 079 EL, číslo motora 11292130244074/1998, číslo karosérie WDB 2100631A715441/1998 na území SR a Európy neohraničene. Odporca v 1/ rade ani odporca v 2/ rade nemal záujem uţívať vozidlo, ani nikdy predmetný automobil neuţíval. Predmetný automobil bol počas celej doby trvania leasingu vo výlučnej drţbe navrhovateľa, ktorý ho aj uţíval. Odporca v 2/ rade, ako jednoznačne vyplýva z jeho účtovnej evidencie, platil mesačné splátky za predmet leasingu, t. j. predmetný automobil, vo výške 62 491 Sk na účet spoločnosti C., a.s. bankovým prevodom, a to nasledovne: dňa 07.09.2000 uhradil splátku vo výške 62 491 Sk, dňa 02.10.2000 uhradil splátku vo výške 62 491 Sk, dňa 31.10.2000 uhradil splátku vo výške 62 491 Sk, k dňa 30.11.2000 uhradil splátku vo výške 62 491 Sk, dňa 29.12.2000 uhradil splátku vo výške 62 491 Sk a dňa 29.01.2001 uhradil splátku vo výške 1 Obo 86/2010 3 62 491 Sk. Uhradené splátky leasingu v období od septembra 2000 do januára 2001 predstavujú sumu v celkovej výške 374 946 Sk. Odporca v 2/ rade bol nájomcom predmetného automobilu v období od augusta 2000 do marca
  3. Náklady, ktoré mal odporca v 2/ rade s predmetným automobilom, predstavovali okrem leasingových splátok aj náklady na opravy a úpravy predmetného automobilu v celkovej výške 174 551,90 Sk, ako aj náklady na prepis vozidla a cestnú daň vo výške 13 717 Sk. Ďalej si v danom období, t. j. od augusta 2000 do februára 2001 uplatnil navrhovateľ voči odporcovi v 2/ rade PHM vo výške 33 580,90 Sk, ktoré mu aj odporca v 2/ rade uhradil. Ako vyplýva z účtovníctva spoločnosti, bolo navrhovateľovi z prostriedkov spoločnosti vyplatené dňa 03.08.2000 plnenie vo výške 100 000 Sk, dňa 16.09.2000 plnenie vo výške 100 000 Sk, dňa 04.10.2000 plnenie vo výške 110 000 Sk, dňa 17.10.2000 plnenie vo výške 50 000 Sk a dňa 25.01.2001 plnenie vo výške 10 000 Sk, čo spolu predstavuje sumu 370 000 Sk. Z tejto sumy mal navrhovateľ nárok len na sumu vo výške 100 000 Sk, ktorou mu bola vrátená pôţička vo výške 100 000 Sk. Bezdôvodné obohatenie navrhovateľa predstavuje sumu 270 000 Sk. Ako vyplýva z účtovníctva spoločnosti odporcu v 2/ rade, táto neeviduje záväzok voči osobe navrhovateľa, ale pohľadávku vo výške 883 919,70 Sk, a to z dôvodu, ţe navrhovateľ nebol nikdy konateľom odporcu v 2/ rade a na základe spoločenskej zmluvy mu ani nevyplývalo právo na akékoľvek hmotné výhody, t. j. na skutočnosť, ţe by za jeho osobu odporca platil leasingové splátky a iné náklady a poplatky za osobný automobil, ktorý uţíval výlučne navrhovateľ na svoj účel. V konaní bolo preukázané, ţe navrhovateľ uhradil na účet odporcu v 2/ rade sumu 306 000 Sk za účelom platenia leasingových splátok za osobný automobil Mercedes Benz E 280, ŠPZ BA 079 EL a náklady odporcu v 2/ rade, súvisiace s predmetným leasingom automobilu, predstavujú 374 946 Sk (obdobie august 2000 - február 2001). Navrhovateľ nepreukázal súdu, ţe odporca v 1/ rade ako konateľ odporcu v 2/ rade prijal za účelom hradenia leasingových splátok od navrhovateľa 475 000 Sk a túto sumu na tento účel nepouţil, nevzniklo na strane odporcov v 1/ a v 2/ rade bezdôvodné obohatenie, ktoré by boli povinní vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatili. Súd prvého stupňa v konaní úspešnému odporcovi v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135 099 Sk. Na základe ţalobcom podaného odvolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18.03.2009, sp. zn. 2 Obo 72/2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.12.2006, č. k. 9 Cbs 130/2004-210 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, ţe navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 425 000 Sk /zostávajúcu 1 Obo 86/2010 4 sumu 50 000 Sk si uplatnil v inom konaní/, vzniknutého poskytnutím finančných prostriedkov navrhovateľom vo výške 475 000 Sk odporkyni v 1/ rade na základe čestného prehlásenia zo dňa 01.01.2001 za účelom splácania leasingových splátok za odporcu v 2/ rade z dôvodu následného bezodplatného prevodu predmetného vozidla na navrhovateľa po skončení leasingu vozidla. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia navrhovateľ predloţil súdu prvého stupňa písomné čestné prehlásenie odporkyne v 1/ rade zo dňa 01.01.2001, v ktorom čestne prehlásila, ţe navrhovateľ vloţil 01.01.2001 do spoločnosti A., s.r.o. sumu 475 000 Sk za účelom splátok na leasing vozidla Mercedes E 280, ŠPZ BA 079 EL s tým, ţe vozidlo po splatení tejto sumy bude bezodplatne prevedené na navrhovateľa, najneskôr do
  4. mesiaca roku
  5. Odporkyňa v 1/ rade sa bránila tým, ţe v skutočnosti peniaze podľa čestného prehlásenia nikdy neprevzala a išlo len o fiktívne prevzatie finančných prostriedkov. Za účelom zistenia skutkového stavu bol súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 19.10.2006 (č. l. 172) vypočutý svedok M.M., ktorý uviedol, ţe suma 475 000 Sk mala slúţiť ako zábezpeka, aby po ukončení leasingu bolo vozidlo prevedené na navrhovateľa, z čoho vyplýva, ţe navrhovateľ peniaze do spoločnosti nikdy nedal. Svedok vo svojej výpovedi neuviedol, či bol prítomný pri podpisovaní čestného prehlásenia odporkyňou v 1/ rade a pri odovzdávaní peňazí, pričom táto skutočnosť ani nevyplýva z výpovedí účastníkov a písomných vyjadrení k veci samej. Pokiaľ poznatok o tvrdení uvedenom v svedeckej výpovedi svedok získal od odporkyne v 1/ rade alebo len svojou úvahou, nešlo o svedeckú výpoveď v zmysle ust. § 126 O.s.p. Zároveň odvolací súd poukázal na potrebu zváţenia prípadnej zaujatosti svedka vzhľadom na vzájomné prepojenie účastníkov konania so svedkom a jeho vzťah k navrhovateľovi, s ktorým mal „nedorozumenia“. V konaní odporcovia nepreukázali iným spôsobom, ţe čestné prehlásenie zo dňa 01.01.2001 bolo spísané bez váţneho úmyslu alebo neslobodne a nepreukázali, ţe obsah čestného prehlásenia nie je pravdivý. V konaní nebol medzi účastníkmi rozpor ohľadne postúpenia práv a povinností z leasingovej zmluvy z odporcu v 2/ rade na inú spoločnosť a z toho dôvodu nedošlo k bezodplatnému prevodu predmetného vozidla z odporcu v 2/ rade na navrhovateľa. Z predloţených fotokópií bankového výpisu odporcu v 2/ rade mal odvolací súd za to, ţe odporca v 2/ rade zaplatil za leasing vozidla šesť splátok po 62 491 Sk od septembra 2000 do januára 2001 (č. l. 95 - 100 spisu) priamo bankovým prevodom leasingovej spoločnosti C., spolu 374 946 Sk. Ďalej navrhovateľ zaplatil odporcovi v 2/ rade do pokladne alebo prevodom na účet odporcu v 2/ rade sumu 410 375 Sk s udaným účelom platby „leasing BA 079 EL“. Odporca v 2/ rade vyplatil navrhovateľovi podľa výdavkových 1 Obo 86/2010 5 pokladničných dokladov (č. l. 78-82 spisu) spolu 370 000 Sk, z toho bez uvedenia účelu platby 210 000 Sk (ostatné platby s uvedeným účelom: 10 000 Sk vyplatenie zálohy spoloč., 100 000 Sk vrátenie pôţičky, 50 000 Sk podiel zo zisku). Navrhovateľ ďalej zaplatil sumu 104 375 Sk leasingovej spoločnosti C., a.s. dňa 28.03.2001, ktorou platbou sa súd prvého stupňa nezaoberal a pokiaľ súvisí s postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy odporcu v 2/ rade na iný právny subjekt, mal toto zistenie súd prvého stupňa vykonať na zistenie všetkých súvisiacich platieb účastníkov a ich účel, ako aj na aký subjekt boli práva a povinnosti z leasingovej zmluvy postúpené z odporcu v 2/ rade a k akému dátumu (v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, ţe odporca v 2/ rade bol nájomcom vozidla do marca 2001). Výdavky odporcu v 2/ rade na opravy a údrţbu vozidla, náhradu pohonných hmôt a poplatky neboli v odvolaní navrhovateľom spochybnené. Z uvedeného je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nemal riadne zistené, v akom rozsahu odporcovia pouţili účinnú obranu a v akom rozsahu je nárok navrhovateľa s prihliadnutím na všetky okolnosti dôvodný. Súd prvého stupňa opätovne vec prejednal v zmysle uznesenia odvolacieho súdu a ţalobu zamietol. Súčasne zaviazal ţalobcu na úhradu trov konania ţalovanému v 1/ rade a ţalovanému v 2/ rade, k rukám ich právneho zástupcu, vo výške 6 257,99 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v odôvodnení uviedol, ţe uznesením zo dňa 29.05.2009 spojil na spoločné konanie k veci, č. k. 9 Cbs 130/2004 aj vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 24 Cb 6/
  6. Súd po uskutočnení ďalších pojednávaní mal za preukázané, ţe ţalobca zaplatil ţalovanému v 2/ rade sumu 306 000 Sk, ţalovanému v 1/ rade sumu 475 000 Sk a doplatok z leasingovej zmluvy vo výške 104 375 Sk, teda spolu 891 375 Sk. Ďalej ţalovaný v 2/ rade uhradil leasingovej spoločnosti sumu 374 946 Sk, za opravy a údrţby motorového vozidla zaplatil sumu 174 551,90 Sk, za prepis motorového vozidla a cestnú daň sumu 13 717 Sk, za pohonné hmoty 33 580,90 Sk a ţalobcovi vyplatil sumu 370 000 Sk, teda spolu 966 795,80 Sk. Nakoľko ţalobca nepreukázal vyuţívanie predmetného motorového vozidla na podnikateľské aktivity ţalovaného v 2/ rade, nevznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s úhradou leasingových splátok, úhrad na opravy a údrţbu, platenie poplatkov a pohonných hmôt. Ţalovaný v 1/ rade nepoprel podpísanie čestného prehlásenia zo dňa 01.01.2001, avšak skutočné odovzdanie sumy 475 000 Sk preukázané nebolo a ani nie je moţné jednoznačne zistiť, či sumu 475 000 Sk ţalobca ţalovanej v 1/ rade odovzdal. Ak by súd odovzdanie 1 Obo 86/2010 6 peňazí akceptoval, v danom konaní by išlo o sumu 425 000 Sk, ktorá bola s vyuţitím dispozičnej zásady ţalobcu obsiahnutá v rozpise. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je dôvodný, keďţe ţalovaný v 2/ rade uhradil za prevádzku motorového vozidla sumu 966 795,80 Sk, pričom vozidlo vyuţíval iba ţalobca pre svoju osobnú potrebu a teda ţalobcov nárok bol kompenzovaný uvedenou sumou. Súčasne súd zamietol i nárok ţalobcu v časti doplatku vyplývajúceho z leasingovej zmluvy vo výške 104 375 Sk, pretoţe ţalobca túto úhradu uskutočnil v prospech spoločnosti S., s.r.o., na ktorú dňa 15.03.2001 prešli práva z predmetnej leasingovej zmluvy. Ţalovanému v 1/ rade a ţalovanému v 2/ rade ako úspešným účastníkom konania priznal náhradu trov konania za 14 úkonov právnej pomoci à 9 150 Sk spolu s reţijnými paušálmi 5 x à 150 Sk, 8 x à 164 Sk a 178 Sk, za 3 úkony právnej pomoci à 303,74 Eur a reţijné paušály 2 x à 6,95 Eur a 7,21 Eur + 19% DPH. Proti rozsudku podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. včas odvolanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a zároveň odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolateľ vidí vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v tom, ţe napriek spojeniu vecí na spoločné konanie o zaplatenie 475 000 Sk súd prvého stupňa rozhodol iba o časti sporu vo výške 425 000 Sk, pričom ţalobca nevzal návrh sčasti späť a súdom uvedené podanie zo dňa 29.01.2007 bolo odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 07.12.2006, sp. zn. 9 Cbs 130/2004 vo veci o zaplatenie 425 000 Sk. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe právny zástupca ţalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.03.2010 navrhol vypočuť zamestnancov servisu Mercedes v Trenčíne a osobu zodpovednú za účtovníctvo ţalovaného v 2/ rade, ktorí mali preukázať, kto platil za opravy a úpravy motorového vozidla, avšak súd prvého stupňa navrhnutý dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie neodôvodnil. Súčasne odvolateľ napadnutému rozsudku vyčítal, ţe postupoval v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveným v uznesení zo dňa 18.03.2009, sp. zn. 2 Obo 72/2008, podľa ktorého ţalovaný v 1/ rade a v 2/ rade nepreukázali, ţe čestné prehlásenie zo dňa 01.01.2001 bolo napísané bez váţneho úmyslu a jeho obsah nie je pravdivý, pričom súd prvého stupňa tieţ nemal riadne zistený rozsah účinnej obrany ţalovaných a rozsah 1 Obo 86/2010 7 dôvodnosti ţalobcovho nároku. Podľa odvolateľa súd nevykonal dôkazy ohľadne výšky, druhu nákladov na prevádzku motorového vozidla a osoby, ktorá ich vynaloţila. Súd taktieţ nesprávne povaţoval za účinnú obranu ţalovaných, ich konštatovanie vynaloţenia finančných prostriedkov na prevádzku predmetného vozidla, pričom do prevádzkových nákladov zahrnul i sumu 370 000 Sk, ktorá nie je prevádzkovým nákladom. K odvolaniu sa vyjadril aj právny zástupca ţalovaného v 1/ rade a v 2/ rade, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Právny zástupca povaţuje vypočutie zamestnancov servisu Mercedes v Trenčíne za neúčelné, pretoţe ich výpoveď by nemala vplyv na výsledok konania a súčasne poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca na dopyt súdu, vyslovenom na pojednávaní konanom dňa 18.03.2010 nechcel, aby súd oboznámil obsah spisu. Ţalobca sa v súčasnosti domáha opätovného vykonania dôkazov, ktoré sú zaloţené v spise a boli predmetom viacerých pojednávaní. Právny zástupca ţalovaného v 1/ rade a v 2/ rade taktieţ uviedol, ţe kompenzačná námietka ako účelne vynaloţená právna obrana bola zo strany ţalovaného v 1/ rade a v 2/ rade vznesená niekoľkokrát a všetky sumy uvedené ţalovaným v 1/ rade a v 2/ rade sú riadne zaúčtované v účtovníctve ţalovaného v 2/ rade a ich existencia nebola ţalobcom spochybnená. Súčasne opätovne namietol pasívnu legitimáciu ţalovaného v 1/ rade, nakoľko tento nebol so ţalobcom v ţiadnom vzťahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal napadnutý rozsudok podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal podľa ust. § 214 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, neţ čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania rozhodoval len o pohľadávke vo výške 425 000 Sk uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 01.04.2010, sp. zn. 9 Cbs 130/2004 nerozhodol o celej pohľadávke 1 Obo 86/2010 8 vo výške 475 000 Sk napriek tomu, ţe uznesením zo dňa 29.05.2009 spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 9 Cbs 130/2004 a 24 Cb 6/2008 /o zaplatenie 50 000 Sk/. Z predloţeného súdneho spisu odvolací súd má za preukázané, ţe ţalobca bankovým prevodom, vkladom na beţný účet ţalovaného v 2/ rade, resp. v hotovosti uhradil v prospech ţalovaného v 2/ rade spolu 306 000 Sk za účelom zaplatenia leasingových splátok za automobil Mercedes E 280, ŠPZ: BA 079 EL /č. l. 46-49/, ktorý v rozhodnom období uţíval výlučne ţalobca. Na základe čestného prehlásenia zo dňa 01.01.2001 /č. l. 4/, u ktorého nebolo dostatočným spôsobom preukázané, ţe ho ţalobca so ţalovanou v 1/ rade spísal bez váţneho úmyslu, neslobodne a obsah čestného prehlásenia nie je pravdivý, a ktorý preto odvolací súd povaţuje za pravdivý a úkon vyplývajúci z danej listiny za uskutočnený, prevzala ţalovaná v 1/ rade od ţalobcu sumu 475 000, Sk, určenú na úhradu leasingových splátok za predmetný automobil. Dňa 28.03.2001 ţalobca vyrovnal nedoplatok z leasingových splátok vo výške 104 375 Sk priamo leasingovej spoločnosti C., a.s. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 4 uvedenú sumu 104 375 Sk započítal do finančných prostriedkov uhradených ţalobcom, s čím odvolací súd súhlasí. Ţalobca ţalovaným v 1/ a 2/ rade spolu poskytol na zaplatenie leasingu, resp. za ţalovaného v 2/ rade finančné prostriedky vo výške 885 375 Sk /splátky vo výške 306 000 Sk na úhradu leasingu na základe čestného prehlásenia vo výške 475 000 Sk a doplatok leasingu vo výške 104 375 Sk/. Ţalovaný v 2/ rade poukázal v rozhodnom období v prospech leasingovej spoločnosti C., a.s. sumu 374 946 Sk za leasingové splátky. Zároveň znášal prevádzkové náklady za predmetný automobil, napriek tomu, ţe ţalovaní v 1/ a 2/ rade automobil nepouţívali. Na opravu, úpravu automobilu, pohonné hmoty, poplatok za prepis vozidla a cestnú daň ţalovaný v 2/ rade vynaloţil spolu 221 849,80 Sk /opravy a úpravy vo výške 174 551,90 Sk, prepis vozidla a cestná daň vo výške 13 717 Sk, pohonné hmoty vo výške 33 580,90 Sk/. Ţalovaný v 2/ rade ţalobcovi taktieţ vyplatil v hotovosti sumu 270 000 Sk /podiel na zisku vo výške 50 000 Sk, bezúčelové vyplatenie sumy 100 000 Sk a 110 000 Sk, záloha vo výške 10 000 Sk/, ktorá nepredstavuje prevádzkové náklady, ale ţalobcovi poskytnutá bola, a to i bez určenia konkrétneho účelu, preto ju odvolací súd zahrnul do finančných prostriedkov, ktoré ţalobca získal od ţalovaného v 2/ rade. Odvolací súd do vyplatenej čiastky nezapočítal vrátenie pôţičky vo výške 100 000 Sk zo dňa 03.08.2000, na ktorej vrátenie mal ţalobca právny nárok. Ţalovaný v 2/ rade uhradil v prospech ţalobcu, resp. za ţalobcu finančné prostriedky vo výške 866 795,80 Sk. 1 Obo 86/2010 9 Odvolateľ vo svojom podaní namietol nevykonanie výsluchu zamestnancov servisnej sluţby Mercedes v Trenčíne. Súd v zmysle ust. § 132 O.s.p. hodnotí dôkazy podľa svojho uváţenia, pričom vţdy zváţi potrebu vykonať konkrétny dôkaz. Bolo len na zváţení súdu prvého stupňa, či je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné vykonať výsluch uvedených zamestnancov. Zároveň z pojednávania konaného dňa 18.03.2010 vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu netrval na ďalšom dokazovaní a nepoţadoval oboznámenie sa s konkrétnym obsahom spisu. Ţalobca tieţ poukázal na postup súdu prvého stupňa v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu, vyjadreného v uznesení zo dňa 18.03.2009, sp. zn. 2 Obo 72/2008, pretoţe súd prvého stupňa na pojednávaniach nevykonal dôkazy ohľadne preukázania ţalovaným v 2/ rade vynaloţených prostriedkov a povaţoval odovzdanie sumy 475 000 Sk za nepreukázané, napriek existencii čestného prehlásenia. Ako odvolací súd uviedol vyššie, hodnotenie dôkazov spadá do plnej dispozície konajúceho súdu, ktorý posúdil vynaloţenie sumy 966 795,80 Sk zo strany ţalovaného v 2/ rade na základe účtovníctva ţalovaného v 2/ rade, resp. v súdnom spise zaţurnalizovaných faktúr, príjmových a výdavkových dokladov, ako vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 3, resp. z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 07.12.2006, sp. zn. 9 Cbs 130/2004, na str.
  7. Nakoľko v konaní nebolo vierohodným spôsobom preukázané neodovzdanie sumy 475 000 Sk ţalovanej v 1/ rade na základe čestného prehlásenia, odvolací súd povaţuje čestné prehlásenie za pravdivé a úkon z neho plynúci za uskutočnený. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.03.2009 vyčítal prvostupňovému súdu, ţe nemal riadne zistený rozsah účinnej obrany a dôvodnosti nároku ţalobcu. Na uvedené skutočnosti poukázal aj ţalobca v odvolaní, ktoré je predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, ţe prvostupňový súd sa v novom rozhodnutí zaoberal predmetnými skutočnosťami. Súd prvého stupňa na str. 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe nárok ţalobcu povaţuje za nedôvodný, keďţe ţalovaný v 2/ rade zaplatil v prospech ţalobcu alebo za ţalobcu sumu 966 795,80 Sk, čím sa kompenzoval nárok ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Krajský súd nerozhodol o účinnej obrane proti ţalobcovmu nároku svojvoľne, ako sa nesprávne domnieva ţalobca, nakoľko právny zástupca ţalovaných v 1/ a 2/ rade uţ vo vyjadrení k ţalobe, doručenej súdu dňa 15.03.2004, poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný v 2/ rade neeviduje voči ţalobcovi záväzok, ale pohľadávku vo výške 625 705,90 Sk, keďţe ţalobca nikdy nebol konateľom ţalovaného v 2/ rade a ani zo spoločenskej zmluvy 1 Obo 86/2010 10 ţalobcovi nevyplývalo právo na hmotné výhody, ktoré mu boli poskytnuté. Obdobne sa právny zástupca ţalovaných v 1/ a 2/ rade vyjadril aj v podaniach zo dňa 17.06.2005, 06.04.2006, 18.10.2006, 14.05.2007 a na pojednávaní konanom dňa 05.11.
  8. Právny zástupca ţalovaných v 1/ a 2/ rade od začiatku konania uplatňoval obranu proti ţalobcovmu návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po preštudovaní súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, ţe ţalovaní v 1/ a 2/ rade pouţili proti ţalobe účinnú obranu, pričom finančné prostriedky vzájomne vynaloţené účastníkmi konania boli obdobné, preto odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 425 000 Sk, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ţalovaným v 1/ a 2/ rade ako úspešným v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im vznikol nárok na náhradu právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k odvolaniu, pričom právny zástupca ţalovaných v 1/ a 2/ rade si náhradu právneho zastúpenia neuplatnil. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je moţné podať odvolanie. V Bratislave
  9. augusta 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.