1, ods. 2 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný V. K. o d s u d z u j e
2 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. 2 To 6/2011 2
2 písm. a/ Tr. zák. sa obţalovaný pre výkon uloţeného trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu z minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá peňaţný trest vo výške 1500 eur.
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Tr. zák. ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 (štyri) roky. II.
por. Tr. por. odvolanie obţalovaného V. K. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom uznal Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS) obţalovaného K. za vinného zo zločinu prijímania úplatku
1, 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ţe dňa
2 Trestného zákona s pouţitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, vzhľadom na ustanovenie § 36 písm.
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Zároveň bol obţalovanému uloţený
1 Tr. zák. peňaţný trest vo výške 1500 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, a
1, ods. 2, 38 ods. 3 a 36 písm. j/ Tr. zák. trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 roky.
a/ Tr. por. ŠTS obţalovaného oslobodil spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 1) v presne nezistenom čase v období od 18. marca 2006 do 4. mája 2006 v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v kancelárii č. 314, ako policajt sluţobne zaradený na ODI OR PZ Prešov, si vyţiadal od J. H. úplatok v presne nezistenej výške za to, ţe mu ako správny orgán prejednávajúci dopravné priestupky v rámci správneho konania za jazdu pod vplyvom alkoholu zníţi moţnú sankciu za priestupok na spodnú hranicu, poţadovaný finančný úplatok aj prevzal a za priestupok mu svojim rozhodnutím Č. p. : ORPZ-274/DI-2-2006-P zo dňa 18.04.2006 uloţil dohodnutú sankciu a to zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov a pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,93 €), po uplynutí polovice trestu zákazu činnosti rozhodol o upustení od zvyšku výkonu tohto trestu, čím takto ako príslušník PZ pri prejednávaní priestupku porušil svoje povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 od. 3 písm. a), f),
1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1, písm. a) Trestného zákona, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stali skutky, pre ktoré je obţalovaný stíhaný.
b/ Tr. por. ŠTS oslobodil obţalovaného spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 2) dňa 9. decembra 2008 v čase 08.13 h v P. v budove Okresného riaditeľstva PZ v priestoroch Okresného dopravného inšpektorátu v miestnosti č. 310, ktorá slúţi ako kuchynka, prijal prostredníctvom M. S. od P. V. úplatok vo výške 2.000,- Sk (66.39,- €) za to, ţe ako príslušník PZ sluţobne zaradený na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Prešov vybaví úspešné absolvovanie záverečných skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve doteraz nestotoţnené ţeny, ktoré mali absolvovať tieto skúšky za prítomnosti skúšobného komisára OR PZ ODI Prešov v presne nezistený deň, ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1, písm. a) Trestného zákona, pretoţe skutok nie je trestným činom. Špeciálny prokurátor (ďalej len prokurátor) podal odvolanie proti rozsudku ústne do zápisnice, a to vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku o vine a proti výroku o treste, ako aj proti oslobodzujúcemu výroku o vine (obom oslobodzujúcim výrokom). Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním z 13. mája 2011, v ktorom rekapituluje výrok o odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej dôvodí a navrhuje: „S rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sa nestotoţňujem. Prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
l písm. a/ Tr. zák. sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. 2 To 6/2011 5 Vykonávať právomoc odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony alebo právne predpisy vydané na jeho podklade. Verejným činiteľom
l Tr. zák. je aj príslušník ozbrojených síl, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a pouţíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Je nespochybniteľné, ţe obţalovaný bol zaradený ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Prešove a bola mu zverená právomoc prejednávať dopravné priestupky ako správny orgán. Jeho povinnosťou bolo okrem dodrţiavania Zákona o priestupkoch a Zákona o správnom konaní, dodrţiavať aj ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŢP, teda plniť svedomite úlohy, ktoré mu boli uloţené zákonmi a pokynmi nadriadených, zdrţať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s osobnými záujmami, vykonávať štátnu sluţbu nestranne. Z toho teda vyplýva, ţe keď prejednával dopravné priestupky, vystupoval ako verejný činiteľ, preto súd nemal dôvod vypustiť túto právnu kvalifikáciu. Nebol tieţ dôvod na postup súdu, ktorým mimoriadne zníţil trest odňatia slobody obţalovanému. Súd nekonkretizoval, prečo zvolil takýto postup, pri svojom rozhodnutí, citoval len ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., preto nie je jasné, prečo by pouţitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo pre obţalovaného neprimerane prísne. Toto ustanovenie sa má pouţiť len vo výnimočných prípadoch u tých páchateľov, u ktorých by uloţenie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, ţe ich rozsah alebo význam prekračujú hranice beţné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadnymi okolnosťami sú okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti beţne nevyskytujú, pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o ňom. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom zníţení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo povaţuje uloţenie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimeranú. V napadnutom rozsudku však vyššie uvedené dôvody absentujú. Pri rozhodovaní o skutku v bode 1/ obţaloby nebol dôvod na spochybnenie výpovede svedka J. H.. Som toho názoru, ţe tento svedok práve na hlavnom pojednávaní nehovoril pravdu. V prípravnom konaní pri svojom výsluchu, taktieţ ani pri konfrontácii 2 To 6/2011 6 s obţalovaným v prítomnosti advokátov, ale ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, ţe by bol naňho robený psychický nátlak. Takto súd usúdil len z dôvodu, ţe svedok bol pred výsluchom vyťaţovaný operatívnym pracovníkom polície. Mgr. E.. H. toto vyťaţovanie vykonal v súlade s predpismi, preto jeho konanie nemoţno posúdiť ako psychický nátlak. Taktieţ nesúhlasím s rozhodnutím o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 4/ obţaloby. Nebol vôbec dôvod na spochybnenie výpovede svedkyne M. Ľ. na hlavnom pojednávaní ani spochybnenie obrazovo-zvukového záznamu zachytávajúceho rozhovor medzi obţalovaným a svedkyňou Ľ.. Predmetný skutok sa mal stať dňa 2.2.2009, svedkyňa bola vypočutá 11.8.2009 a 11.12.2009 bola vykonaná konfrontácia medzi ňou a obţalovaným. Pri všetkých úkonoch boli prítomní obhajcovia obţalovaného. Ak vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 23.-24.11.2010 obţalovaná uvádzala nepresnosti, tieto vysvetlila tým, ţe sa pre odstup času na presné okolnosti nepamätá Taktieţ vysvetlila, prečo v obrazovo-zvukovom zázname uvádza meno "K.". Som toho názoru, ţe uvedený skutok je nespochybniteľne preukázaný výpoveďami všetkých svedkov, ktorí sa na ňom zúčastnili, ako aj obrazovo-zvukovým záznamom, pričom si myslím, na rozdiel od názoru súdu, ţe bol kompletný. Nebol dôvod nahrávať a predkladať do spisu obrazovo-zvukový záznam z rozhovorov, ktoré uţ nesúvisia s trestnou činnosťou. Rozhodnutie súdu o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 2/ obţaloby nepovaţujem taktieţ za zákonné. Je nepochybné, ţe obţalovaný mal dosah na vybavenie skúšok na vodičský preukaz, pretoţe skúšok sa zúčastňovali jeho kolegovia ako skúšobní komisári a prevzal 2.000,- Sk od svedka M. S. za to, ţe vybaví úspešné absolvovanie záverečných skúšok v rámci vodičského kurzu pre dve neznáme ţeny. Zrejme tak aj urobil, pretoţe nikto opak nereklamoval. Mám za to, ţe dokazovaním v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, ţe obţ. mjr. V. K. sa dopustil dvojnásobného zločinu prijímania úplatku
l, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, ako je to uvedené v obţalobe. Preto sa odvolaním domáham, aby Najvyšší súd SR
l a § 321 ods. l písm. c/, písm. e/ Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu 2 To 6/2011 7 v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a
l Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.“ Obţalovaný podal odvolanie podaním obhajcu z
1, odst. 2 Tr. zákona, za čo mi bol udelený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky a peňaţný trest vo výške 1,500 Eur. Pre prípad zmarenia výkonu peňaţného trestu bol mi stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Rovnako mi bol aj uloţený trest zákazu činnosti v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa v trvaní 4 rokov. Moje odvolanie sa netýka výrokov, ktorými ma súd oslobodil. Z vykonaného dokazovania z výstupu svedka J. G., aj z okolností, o ktorých som vypovedal na hlavnom pojednávaní vyplýva, ţe samotné prevzatie peňazí nemalo nijaký vplyv na rozhodnutie o priestupku, pretoţe poškodený G. bol uzrozumený uţ dopredu, aký 2 To 6/2011 8 trest mu hrozí a bol mu v zmysle zákona aj zákonný trest uloţený. Toto vyplýva aj zo spisového materiálu, ktorý bol súdu predloţený. Peniaze som pouţil na posedenie s advokátom, ktorý mal v ďalšom G. pomôcť a to mimo môjho rozhodovania, naviac som túto skutočnosť, ţe budem rozhodovať len
zákona, aj G. oznámil, čo on potvrdil aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Sám osobne nemám pocit, ţe by som tieto peniaze prijal v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu a ako verejný činiteľ, aby som naplnil znaky zločinu prijímania úplatku
l, odst. 2 Tr. zákona. Vznikli pochybnosti, moje tvrdenie nebolo nijakým spôsobom vyvrátené, a preto tvrdím, ţe som nenaplnil znaky zločinu prijímania úplatku a uţ vôbec nie v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnej úrovni stotoţnený s pojmom verejného záujmu, ktorý prináša prospech (majetkový, alebo iný) všetkým občanom, alebo mnohým občanom a nie jednotlivcom. Za prijatie úplatku v súvislosti obstarávaním veci všeobecného záujmu nemoţno povaţovať situáciu, v ktorej bol úplatok prijatý v súvislosti so zabezpečením individuálneho záujmu. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
1 alebo 3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol
naposledy označeného ustanovenia len vtedy, ak by odôvodňovali podanie 2 To 6/2011 9 dovolania
1 Tr. por. Takto zistil nasledovné: Odvolanie prokurátora napáda skutkové zistenia v rozsahu oslobodzujúceho výroku rozsudku, a to v časti spojenej s dôvodom oslobodenia obţalovaného
a/ Tr. por. (sčasti aj pokiaľ ide o výrok o oslobodení
b/ Tr. por.). Ide o tvrdené chyby, skúmateľné len na základe odvolacích námietok, keďţe nedostatky skutkových zistení (vrátane záveru súdu o nedokázaní skutku) nemôţu odôvodniť podanie dovolania
1 Tr. por. (vymedzenie rozsahu revízneho princípu v ustanovení § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por.). Odvolacie námietky v tomto smere celkovo napádajú záver súdu o nedokázaní toho, ţe sa skutok stal, a to v oboch dotknutých prípadoch, pričom poukazujú aj na konkrétne dôkazy, ktoré prokurátor povaţuje za rozhodujúce pre opačný rezultát. Vo vzťahu k výroku o skutku v bode 2/ obţaloby (oslobodenie
b/ Tr. por.) prokurátor skutkovo namieta (obsahovo) konštatáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe nebolo dokázané vybavovanie vodičských skúšok pre neznáme ţeny obţalovaným u skúšobných komisárov, ani jeho úmysel tak učiniť. Odvolacie námietky obţalovaného sa v skutkovej oblasti týkajú príčinnej súvislosti ním prijatých prostriedkov s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou v priestupkovej veci J. G.. Najvyšší súd po preskúmaní takto zameraných odvolacích námietok zistil: Vo vzťahu k záverom o nedokázaní stania sa skutkov, ktoré mali byť spáchané jednak od
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie je usmerňovať svedka pre následnú výpoveď pred vyšetrovateľom (navyše klamným) naznačovaním, ţe je obrazovo a zvukovo zaznamenaný, a obsah svedeckej výpovede mjr. H. skutočne v tomto smere spochybňuje výpoveď svedka H. z prípravného konania. Ku skutku v bode 4/ obţaloby odvolací súd vo vzťahu k obsahu odvolania prokurátora uvádza, ţe obrazovo-zvukový záznam z
vlastnej výpovede odovzdať na druhý deň po jej prevzatí), a tieţ na základe uvádzania mena „K.“ svedkyňou Ľ. pri zaznamenanom rozhovore je skôr pravdepodobné, ţe išlo o vecnú súvislosť s iným prípadom, neţ pre ktorý bolo v tejto trestnej veci vznesené obvinenie a podaná obţaloba. Je potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa, ţe za uvedených okolností nie je vo vzťahu ku skutku v bode 4/ obţaloby preukázané, ţe svedkyňa Ľ. odovzdala obţalovanému tašku, ktorú prevzala od P. A.. 2 To 6/2011 11 Aby bolo alternatívne moţné skutok pri zachovaní jeho totoţnosti povaţovať za dokázaný v zmenenej podobe, musela by byť identifikovaná priestupková vec „K.“ a tieţ preukázané reálie poskytnutia úplatku v prvej fáze jeho odovzdávania (od primárneho úplatcu svedkyni Ľ.), vo vzťahu k zneuţívaniu právomoci verejného činiteľa potom jeho konkrétny spôsob a následok (neoprávnené zvýhodnenie priestupcu). Vo vzťahu k týmto skutkom (body 1/a 4/ obţaloby) nezistil odvolací súd chyby rozhodnutia alebo konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Tým bol odvolací prieskum v rozsahu určenom ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. ohľadom uvedených skutkov vyčerpaný. Odvolanie obţalovaného v obsahovej časti (v skutkovej oblasti), namietajúce súvislosť jeho rozhodovania o priestupku a prevzatia 3000 Sk od svedka G. (skutok 3 obţaloby, odsudzujúci výrok rozsudku) je jeho účelovou (zákonne prípustnou) obranou, s ktorou sa odvolací súd nestotoţňuje. Obsah obrazovo-zvukového záznamu v tomto smere jednoznačne zapadá do mozaiky skutkových reálií, zistených prevyšujúcim dokazovaním (podrobne je obsah vykonaných dôkazov popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku). Bezprostredná časová nadväznosť ponuky poskytovateľa úplatku (a jej akceptácie obţalovaným) na ubezpečenie G. zo strany obţalovaného, ţe keby sa dalo, tak by sa to vybavilo „inakšie“, nevzbudzuje pochybnosti o spojitosti finančného plnenia s rozhodnutím o priestupku. Zmienka obţalovaného o predchádzajúcom prepití bliţšie neurčenej sumy s tretími osobami nemá vecne – logické opodstatnenie, keďţe by tu obţalovaný vystupoval v úlohe predbeţného „sponzora“ ním prejednávaného priestupcu (G.) a je zjavne len sprievodným alibizmom pri určení výšky úplatku obţalovaným v reakcii na tomu zodpovedajúcu výzvu úplatcu. Nezodpovedá vyššie uvedená okolnosť ani odvolaciemu tvrdeniu, ţe obţalovaný prepil obdrţané prostriedky s G. advokátom aţ následne. Navyše, ani takáto verzia porozhodovacej pomoci poskytovanej priestupcovi osobou, ktorá rozhodla o postihu za priestupok, by nebola pri hodnotení dôkazov akceptovateľná (v konečnom dôsledku, ani by na trestnosti činu nič nezmenila). Aj keď teda (ako je uvedené aj ďalej), nebolo prijatie úplatku odmenou 2 To 6/2011 12 za preukázateľné zvýhodnenie J. G. rozhodnutím o ním spáchanom priestupku, ktorého (rozhodnutia) nezákonnosť nemoţno konštatovať, príčinná súvislosť poskytnutia peňaţných prostriedkov obţalovanému s dotknutým rozhodnutím je dokázané. Ide o výsledok (z prísne úţitkového pohľadu) iracionálnej korupčnej aktivity postihnutého priestupcu, a to po zo strany obţalovaného uistení o zabezpečení priaznivejšieho výsledku konania pre svedka, ak by to bolo moţné. Prevyšujúci obsah odvolania prokurátora vo vzťahu k výroku o vine, ako aj prevyšujúci obsah odvolania obţalovaného, smerujúci tieţ proti tomuto výroku, sa týka právnej kvalifikácie činu (bod 3/ obţaloby), ktorý je súčasťou odsudzujúcej časti výroku o vine (odvolanie obţalovaného aj prokurátora), a výroku o oslobodení obţalovaného zo skutku v bode 2/ obţaloby pre jeho nekvalifikovanie ako trestného činu (odvolanie prokurátora). Ide teda o správnosť právneho posúdenia zisteného skutku (skutkov), čo patrí z hľadiska rozsahu revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por. medzi (moţné) chyby, na ktoré odvolací súd prihliada aj ex effo (odôvodňovali by totiţ podanie dovolania
1 písm. i/ Tr. por.). Odvolací súd skúmal aj ďalšie eventuálne chyby, odôvodňujúce z hľadiska oboch dotknutých skutkov podanie dovolania
1 Tr. por., avšak s negatívnym výsledkom. Iné chyby, keďţe neboli odvolaním vytýkané, neskúmal (s ďalej popísanou výnimkou). Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam potom platí nasledovné: Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku v bode 2/ obţaloby, závery súdu prvého stupňa sú správne a v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré najvyšší súd odkazuje, aj dostatočne argumentačne podloţené (vrátane vyhodnotenia procesnej pouţiteľnosti jednotlivých výpovedí sv. S.). Naopak, odvolanie prokurátora vychádza z predpokladu nepriameho dosahu obţalovaného na vodičské skúšky, ktorý „zrejme“ bol aj uplatnený, pretoţe „nikto opak nereklamoval“. Takýto priebeh udalostí je síce moţný, ale nie nevyhnutný a vykonaným dokazovaním nebol bez primeraných pochybností (oproti reálnej alternatíve, prezentovanej v odôvodnení napadnutého rozsudku), potvrdený. 2 To 6/2011 13 Najvyšší súd pripomína, ţe ide o dôvod oslobodenia obţalovaného
b/ Tr. por., ktorý je zaloţený na absencii naplnenia zákonných znakov trestného činu u skutku, ktorý sa
výsledkov dokazovania stal. Tak tomu aj v preskúmavanej veci je, pretoţe skutok v bode 2/ obţaloby bol preukázaný v podstatnom bode jeho priebehu, ktorým je prevzatie sumy 2000 Sk v hotovosti obţalovaným v predmetnom čase od M. S.. Nebola ale dokazovaním potvrdená okolnosť (a v tom sa odvolací súd so súdom prvého stupňa stotoţňuje), ţe obţalovaný prevzal tieto prostriedky v úmysle zabezpečiť zvýhodnenie tretích osôb pri skúške, resp. ţe toto zvýhodnenie aj zabezpečil. Skutok teda nebol dokázaný vo všetkých obţalobou tvrdených kvalifikačne relevantných okolnostiach (ako vyplýva z vyššie uvedeného a ako bolo vyššie predoslané, tu bol odvolacím prieskumom hodnotený aj skutkovo-dôkazný aspekt, a to v rozsahu odvolacej námietky prokurátora). Je potrebné s odôvodnením napadnutého rozsudku súhlasiť aj v tom, ţe omyl osoby poskytujúcej peniaze tu nemohol vzhľadom k výške odovzdanej sumy zaloţiť trestnosť prečinu podvodu
1 Tr. zák., a to pre potrebu súčasnej aplikácie ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. Je vzhľadom k uvedenej okolnosti nadbytočné zaoberať sa v rozsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia otázkou moţnosti ochrany prostriedkov, subjektívne ich majiteľom určených a poskytnutých na korupčné účely (resp. v širšom rozsahu ochrany akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá je takto jej majiteľom určená a pouţitá ako priama súčasť páchania trestného činu), ustanoveniami Trestného zákona, konkrétne IV. hlavy jeho osobitnej časti (trestné činy proti majetku). V tejto časti je teda odvolanie prokurátora taktieţ nedôvodné. Najvyšší súd nezistil ani inú chybu, ktorá by vo vzťahu k predmetnému skutku odôvodňovala podanie dovolania
1 Tr. por. Tým je odvolací prieskum vo vzťahu k uvedenému skutku uzavretý. Čo sa týka skutku, ktorý je obsahom odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku (skutok v bode 3 obţaloby), obsah oboch odvolaní proti tomto výroku je uvedený vyššie. 2 To 6/2011 14 Pokiaľ ide odvolanie prokurátora, neobsahuje námietku čiastočnej zmeny skutkových zistení, v rozsahu ktorej je zo súdom zisteného skutku vypustená časť skutkovej vety výroku obţaloby, ktorá obsahovo hovorí o prijatí úplatku za zníţenie sankcie za priestupok na jej spodnú hranicu a o vykonaní tohto zníţenia rozhodnutím obţalovaného (tieţ je zo skutku vypustené vymenovanie porušenia povinností obţalovaného ako policajta, ktoré boli súčasťou obsahu jeho sluţobného pomeru). Ako vyplýva z uţ skôr popísaného postupu odvolacieho súdu v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por., táto podoba súdom zisteného skutku, rozdielna oproti obţalobe, nebola (ako odvolaním nenamietaná, resp. netvrdená chyba) predmetom odvolacieho prieskumu. Moţná chyba rozsahu dokazovania alebo hodnotenia dôkazov s následkom nesprávneho zistenia skutku súdom totiţ nemôţe byť dôvodom dovolania
1 Tr. por. (pri zohľadnení znenia písmena i/ naposledy označeného ustanovenia). Keďţe odvolacie námietky obţalovaného vo vzťahu ku odsudzujúcemu výroku o vine (o absencii príčinnej súvislosti prevzatia 3000,- Sk s rozhodovaním obţalovaného o priestupku) boli (ako je uvedené vyššie) vyhodnotené ako nedôvodné, správnosť právneho posúdenia skutku vo vzťahu k obom odvolaniam najvyšší súd skúmal z hľadiska tej podoby činu, ktorá je obsahom skutkovej vety odsudzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z tejto premisy, je potrebné pouţité právne posúdenie odobriť. Mýli sa obţalovaný, pokiaľ tvrdí, ţe dotknutá právna kvalifikácia nemôţe byť pouţitá pre nenaplnenie znaku „obstarávania vecí všeobecného záujmu“ vo vzťahu k jeho rozhodovaniu o priestupku, keďţe toto sa malo týkať len individuálneho záujmu. Uvedený právny názor nie je správny a odporuje dlhodobo zauţívanej súdnej praxi. Pokiaľ ide o podrobnosti, najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (č.l. 23 a 24) a dodáva, ţe rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach a povinnostiach fyzických osôb (vrátane uplatnenia sankcií) je demonštratívnym príkladom „obstarávania vecí všeobecného záujmu“. Tento záujem nie je charakterizovaný osobou priestupcu (iného delikventa, resp. účastníka konania), teda individuálne, ale záujmom štátu a spoločnosti na zákonnom prejednávaní a rozhodovaní vo veciach právomoci toho-ktorého orgánu, vrátane sankčného postihu (v prejednávanej veci za priestupok). 2 To 6/2011 15 Aj v tejto svojej (obsahovo druhej) časti je teda odvolanie obţalovaného nedôvodné. Rovnako to platí o zvyšku obsahu odvolania prokurátora, teda o neuplatnení kvalifikácie činu, pre ktorý bol obţalovaný uznaný za vinného ako trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. Najvyšší súd opäť odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (č.l. 23 ods. 1 a 2) a na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorá sa týka skutkovej námietky obţalovaného, spočívajúcej v popretí príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím obţalovaného o priestupku a prijatím úplatku (peňaţného plnenia, na ktoré nie je právny nárok v zmysle § 131 ods. 3 Tr. zák.). K tomuto je potrebné len dodať, ţe trestným činom je prijatie úplatku v súvislosti s takýmto rozhodnutím, aj keď následne poskytnutým úplatkom nebolo rozhodovanie ovplyvnené (čomu zistené okolnosti nasvedčujú), a dotknuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, je zákonné (nevybočuje zo zákonného rámca). Prijatie úplatku v súvislosti s výkonom právomoci je aj v prípade dodrţania zákona pri rozhodovaní nepochybne porušením povinností, tvoriacich obsah sluţobného pomeru policajta (aj keď nie je v tomto zmysle v preskúmavanej veci dokázané vo vzťahu k rozhodnutiu o priestupku porušenie povinnosti nestranného výkonu štátnej sluţby, ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov). Nie sú však za zistených okolností naplnené (nie je dokázané nastanie skutočností, odôvodňujúcich naplnenie) zákonných znakov prečinu
1 písm. a/ Tr. zák., teda výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadováţiť inému (aktuálne priestupcovi) neoprávnený prospech. Právomoc na konanie a rozhodovanie vo veciach priestupkov, resp. ich postihu tu vyplýva zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vo vzťahu k orgánom policajného zboru, resp. policajnej súčasti, do ktorej bol obţalovaný sluţobne zaradený, je daná ustanovením § 52 ods. 2 písm. a/ označeného zákona. Tým je vyčerpaný obsah odvolacích námietok prokurátora proti výroku (výrokom) o vine, ako aj obsah odvolacích námietok obţalovaného vo vzťahu k tomuto výroku. V širšom kontexte je vyčerpaný odvolací prieskum vo vzťahu k odsudzujúcej a aj oslobodzujúcej časti výroku o vine, teda aj pokiaľ ide o odvolaním nenamietané 2 To 6/2011 16 okolnosti, resp. chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. (§ 317 ods. 1veta druhá Tr. por.). Keďţe odvolanie obţalovaného bolo najvyšším súdom posúdené ako nedôvodné, zamietol ho
por. Vo vzťahu k výroku o vine (odsudzujúcemu i k obom oslobodzujúcim) je nedôvodné aj odvolanie prokurátora. Iná je však situácia vo vzťahu k výroku o treste, ktorý bol odvolaním prokurátora tieţ napadnutý. Tu je potrebné súhlasiť s odvolaním prokurátora a konštatovať absenciu okolností prípadu alebo týkajúcich sa pomerov páchateľa, ktoré by umoţňovali uloţiť obţalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Takouto okolnosťou vo vzťahu k veci (prípadu) nie je vypustenie súbeţnej právnej kvalifikácie činu, odobrené odvolacím súdom. Jednočinný súbeh trestných činov páchateľovi nepriťaţuje (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), ale ani nepoľahčuje. Z hľadiska dôvodov vecne vedúcich k oslobodeniu obţalovaného u skutku v bode 2/ obţaloby nie je naopak u neho moţné povaţovať prijatie úplatku za ojedinelý exces. Rovnako osobné pomery obţalovaného nie sú výnimočné, vrátane rodinných. Vplyv na rodinu a blízke osoby moţno vzhľadom na jeho doterajšiu netrestanosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) minimalizovať v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák. len uloţením trestu na spodnej hranici zákonnej sadzby, k čomu aj došlo. Je potrebné zdôrazniť, ţe samotná prísnosť zákonného postihu (výška trestnej sadzby) okolnosťou pouţiteľnou v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je. Preto najvyšší súd na základe odvolania prokurátora a pri vyuţití ustanovení Trestného poriadku uvedených vo výroku tohto rozsudku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a uloţil obţalovanému trest odňatia slobody na minime sadzby
2 Tr. zák., zníţenej v zmysle §§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. (zníţenie hornej hranice sadzby trest neovplyvnilo). Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia
2 písm. a/ Tr. zák. 2 To 6/2011 17 Peňaţný trest a trest zákazu činnosti uloţil najvyšší súd obţalovanému v rovnakej podobe a výške, ako súd prvého stupňa a s vyuţitím rovnakých ustanovení Trestného zákona (vrátane náhradného trestu odňatia slobody). Preto v tomto smere na napadnutý rozsudok, vrátane jeho odôvodnenia, odkazuje. Odvolanie obţalovaného, ako uţ bolo uvedené, odvolací súd zamietol ako nedôvodné
por. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. novembra 2011 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.