1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do
1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok u obžalovaného M. M. zrušuje vo výroku o vine v bode 1/ a vo výroku o treste a
1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006. Za to sa odsudzuje
5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy 448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky E. a E. + 2 ks SIM karty a kufríka šedej farby. Obžalovaný J. Z.
1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 2003 sa odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. 2 To 2/2009 3
2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň sa zrušuje výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 13. decembra 2006, sp. zn. 1 T 180/06, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný P. B.
1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa odsudzuje na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný J. V. sa odsudzuje
2 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. II.
por. v znení účinnom do
1 písm. b/, c/ a d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 1. januára 2006), obžalovaný J. Z. v bode 5/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora 2 To 2/2009 4 a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom
2, § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák. obžalovaný J. V. v bode 6/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, c/ , d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný P. B. v bode 7/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, d/ Tr. zák. a obžalovaný M. M. v bode 8/ z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ Obžalovaný M. M. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami, konkrétne s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby a od doposiaľ neustálených osôb následne uskladňoval v bytoch a nebytových priestoroch v B. na T., na R., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával prostredníctvom nezistených menších dílerov, priamym konzumentom minimálne v množstve 3118,21 g s koncentráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného množstva heroínu by bolo možné pripraviť 25 254 priemerných jednotlivých dávok tejto omamnej látky pri súčasnej cene 9,96 eur (300,-Sk) čo u konečného konzumenta predstavuje zadržané množstvo sumu 251 529 eur (7 576 200,Sk). 2/ Obžalovaný J. H. v nezistenom čase, od doposiaľ nezistenej osoby a nezisteným spôsobom zadovážil heroín za účelom jeho ďalšieho distribuovania a predaja osobám drogovo závislým. Tento prechovával v garáži na H. a dňa 3.
5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. 2/ Obžalovaný J. H.
5 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. 3/ Obžalovaný J. Z.
1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. 2 To 2/2009 7 4/ Obžalovaný J. V.
2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. 5/ Obžalovaný P. B.
1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to: - obžalovanému M. M. sumy 448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky E. a E. + 2 ks SIM kariet a kufríka šedej farby, - obžalovanému J. H. mobilného telefónu značky N. + SIM karty, - obžalovanému P. B. mobilného telefónu E. + 2 ks SIM kariet, mobilného telefónu Siemens S 45 a sumy 369,11 eur, - obžalovanému J. V. sumy 1351,42 eur (40 713 Sk), 60 eur a digitálnej váhy zn. M., - obžalovanému J. Z. mobilného telefónu zn. E.. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obžalovaní M. M., J. H., P. B., J. Z. a J. V. odvolanie, ktoré až na obžalovaného J. Z. aj odôvodnili, a to prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný M. M. v zásade odkázal na dôvody svojho odvolania proti skoršiemu (zrušenému) rozsudku krajského súdu z
1, ods. 3 2 To 2/2009 8 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a uloží mu
1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 a § 88 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon mu podmienečne odloží na skúšobnú dobu troch rokov, zároveň aj s probačným dohľadom
Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 a prípadne mu uloží aj primerané obmedzenia
2 Tr. zák. Obžalovaný J. H. sa v podanom odvolaní domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, pretože sa nedopustil žiadneho z alternatívnych konaní predpokladaných ustanovením § 187 ods. 1 Tr. zák. a o zaistenej droge, ktorú v prehliadnutej garáži uskladňoval spoluobžalovaný M. M., sa dozvedel až v deň vykonania prehliadky spomenutého nebytového priestoru. Obžalovaný P. B. navrhol pri použitej právnej kvalifikácii jeho konania
1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. vypustiť zo skutkovej vety zistenie, že drogu prechovával za účelom ďalšieho predaja, lebo nebola taká okolnosť preukázaná v dôsledku čoho sa neuplatnilo ani právne posúdenie činu aj
písmena c/ ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. zák. Rovnako sa domáhal aj zmeny výroku o treste tak, že s prihliadnutím na neúmernú dĺžku konania (od 4. mája 2002) žiadal, aby mu bol s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený podmienečný trest odňatia slobody. Pre prípad, že by odvolací súd nezistil dôvod, na taký postup navrhol, aby mu bol uložený trest odňatia slobody v dĺžke rovnajúcej sa vykonanej väzbe. Zároveň žiadal zrušiť trest prepadnutia veci, pretože suma 369,11 eur nepatrila jemu, ale svedkyni H.. Obhajca obžalovaného J. Z., ktorý podané odvolanie písomne neodôvodnil, na verejnom zasadnutí navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby, pretože žiadnu drogu neprechovával, ale táto mu bola podstrčená príslušníkmi polície. Obžalovaný J. V. v podanom odvolaní namietol, že krajský súd pri rozhodovaní o vine nesprávne vychádzal aj z pôvodných usvedčujúcich výpovedí svedkov J. C., M. P., J. R., R. S. a M. S., nakoľko menovaní, ktorí neskôr kupované drogy od neho popreli, boli vypočutí skôr ako mu bolo oznámené obvinenie, a tak pri uvedených výsluchoch nemohol uplatniť svoje obhajovacie práva. Zákonne získanými dôkazmi nebol preukázaný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedený v § 187 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., t. j. , že drogu predával osobe mladšej ako osemnásť rokov, v posudzovanom prípade svedkovi J. C.. Zaistené drogy 2 To 2/2009 9 zadovážil pre svoju na drogách závislú dcéru, tejto ich aj podával, a preto navrhol, aby jeho čin bol posúdený
znakov základnej skutkovej podstaty uvedených v § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody aj s prihliadnutím na jeho onkologické ochorenie a takmer úplnú slepotu jeho manželky. Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla odvolanie všetkých skôruvedených obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné
por. v znení účinnom do
por. a nasl. v znení účinnom do 1. januára 2006 nakoľko ani pri využití všetkých zákonných dostupných prostriedkov sa uvedenému odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, na ktoré svojím odvolaním obžalovaný J. Z. taktiež podal podnet. Pritom sa zistilo, že tento sa dlhšiu dobu nezdržuje na mieste, ktoré označil za stále bydlisko a miesto na doručovanie písomností
správ previerku vykonávajúcich policajných orgánov zároveň pátrajúcich po pobyte obžalovaného J. Z., menovaný zrejme strieda miesta svojho pobytu, nanovo nie je k nemu nikde prihlásený. Vychádzajúc zo súhrnu uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že bolo preukázané splnenie zákonných podmienok uvedených v § 302 ods. 1 Tr. por., menovite, že obžalovaný J. Z. sa vyhýba trestnému stíhaniu tým, že sa skrýva, a preto predseda senátu vydal
por. opatrenie o vykonaní odvolacieho konania vo vzťahu k obžalovanému J. Z. ako konania proti ušlému, pričom ďalej postupoval
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) účinného od 1. januára 2006
predpisov dovtedy účinných, t.j.
zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli jednotliví obžalovaní podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vyčítané,
6 Tr. por. doplnil dokazovanie prečítaním podstatných častí trestného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 180/2006, týkajúceho sa obžalovaného J. Z. a zistil, že nedôvodné je iba odvolanie obžalovaného J. H.. Pokiaľ ide o ďalších štyroch odvolateľov – 2 To 2/2009 10 obžalovaných M. M., P. B., J. Z. a J. V. dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku boli takmer výhradne pochybenia pri rozhodovaní o treste a len v prípade obžalovaného M. M. boli čiastočne akceptovateľné jeho výhrady proti výroku o vine v bode 1, čo malo za následok u všetkých štyroch spomenutých obžalovaných postup
3 Tr. por., t. j. odvolací súd nižšie uvedené pochybenia napravil vlastným rozhodnutím, striktne rešpektujúc zákaz reformatio in peius vyplývajúci z ostatne uvedeného procesného ustanovenia. Krajský súd po doplnení dokazovania nariadeného zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. 2 To 64/2006, vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel tak v podstate k úplným a správnym skutkovým zisteniam, pričom napadnutý rozsudok aj odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 125 Tr. por. Pokiaľ ide o výrok o vine v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami, bolo akceptovateľné len tvrdenie obžalovaného M. M. o hrozbe zameniteľnosti skutku dotýkajúceho sa ho v bode 1/ s iným skutkom v dôsledku absencie časových údajov, ktoré v zmysle § 120 ods. 3 Tr. por. spoluidentifikujú trestný skutok a námietku obžalovaného J. V. o nepoužiteľnosti v jeho odvolaní konkrétne vymenovaných výpovedí svedkov, keďže tieto pre použitú právnu kvalifikáciu konania uvedeného obžalovaného dôležité dôkazy boli získané bez možnosti uplatnenia obhajovacích práv obžalovaného J. V. predtým, ako mu bolo oznámené obvinenie, v dôsledku čoho nebola vytvorená taká procesná situácia, aby sa uvedených úkonov mohol zúčastniť neskôr zvolený obhajca obžalovaného. Napriek konštatovanému pochybeniu krajského súdu nie je žiadny dôvod na korekciu výroku o vine u tohto obžalovaného, pretože skutkové zistenia napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. preukazujú iné zákonným spôsobom zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, menovite obsah telefonických rozhovorov obžalovaného J. V. so spoluobžalovanými R. B. a V. D. (zväzok 5, č. l. 1079, 1081, 1082), z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný J. V. drogy nezadovažoval a neprechovával len za účelom ich podávania svojej dcére, ale že tieto predával iným osobám. Takému záveru jednoznačne nenasvedčujú vyjadrenia o „poriadnom rozbehnutí sa“, „prosperite“, zistenie pomôcok v byte slúžiacich k manipulácii s drogou a napokon fakt, že všetci v odvolaní obžalovaného J. V. uvádzaní svedkovia, vrátane J. C., ktorý ešte v čase činu nedovŕšil osemnásty rok veku ako 2 To 2/2009 11 drogovo závislé osoby počas vykonávania domovej prehliadky
5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do
1, ods. 3 (zrejme písm. b/) Tr. zák., keď prvá z uvádzaných okolností našla odraz pri rozhodovaní o treste v podobe použitia zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., ktoré aplikoval aj odvolací súd. 2 To 2/2009 12 Ani v prípade obžalovaného P. B. nebol zistený dôvod na zmenu výroku o vine. Skutkové zistenie, za akým účelom tento obžalovaný drogu prechovával, ktoré ale správne nenašlo odraz aj v právnom posúdení jeho činu tiež
1 Tr. zák. je len vyjadrením zákonnej úpravy, že také množstvo drogy, aké bolo zaistené u obžalovaného P. B. nemôže byť považované za držbu pre vlastnú potrebu (§ 89 ods. 12 Tr. zák., resp. § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006). Námietky skutkovej povahy obžalovaných J. H. a J. Z., ktorých činy boli súdom prvého stupňa posúdené po právnej stránke v súlade so zákonom, hodnotí odvolací súd ako neopodstatnené a rovnako za neopodstatnené považuje odvolací súd aj ich návrhy na oslobodenie spod obžaloby. Tvrdenie obžalovaného J. H., že stopy po omamnej látke zaistené na jeho rukách sú len výsledkom uposlúchnutia príkazu polície, aby preložil tehličky obsahujúce drogy, sú nepodložené a v rozpore s výsledkami vykonanej prehliadky nebytového priestoru užívaného obžalovaným, kde okrem iného bol zadržaný obžalovaný J. H. aj s jeho v garáži sa nachádzajúcim motorovým vozidlom zn. M. v takom stave, že toto malo odmontovaný úkryt pod ľavým predným blatníkom, z ktorého boli vyložené vedľa auta balíčky drogy. Vzhľadom na uvedené zistenia je neakceptovateľná obhajoba obžalovaného J. H., že bol oklamaný obžalovaným M. a že o droge až do vykonania prehliadky vôbec nevedel a túto nezadovážil. Takisto je neprijateľná zmenená výpoveď obžalovaného J. Z. o podstrčení drogy políciou, vrátane toho, že jeho skoršie priznávajúce výpovede za prítomnosti obhajcu a pred sudcom rozhodujúcim boli len výsledkom nátlaku na jeho osobu, vrátane použitia fyzického násilia pri zadržaní. Pokiaľ by uvedené tvrdenia, ktoré odvolací súd nepovažuje za hodnoverné, mali byť pravdivé, niet rozumného vysvetlenia pre urobené opakovane usvedčujúcich výpovedí obžalovaným aj za naznačenej procesnej situácie, teda keď v prítomnosti obhajcu žiadny nátlak na neho nehrozil a tento už vôbec neprichádzal do úvahy pri výsluchu pred sudcom. Priznanie obžalovaného J. Z. korešponduje s ďalšími, vo veci vykonanými, resp. zabezpečenými vecnými dôkazmi, a preto ani odvolací súd nenadobudol pochybnosti o vine tohto obžalovaného. V dôsledku zrušenia výroku o vine v bode 1/ u obžalovaného M. M. odvolací súd zrušil u neho aj výrok o treste a rešpektujúc už spomenutý zákaz reformatio in peius uložil tomuto obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa, pričom so zreteľom 2 To 2/2009 13 na závažnosť činu, vyjadrenú aj rozsahom protiprávneho konania nezistil dôvod na uloženie miernejšieho trestu v porovnaní s napadnutým rozsudkom a už vôbec nie s podmienečným odkladom jeho výkonu. K návrhu obžalovaného aplikovať pri rozhodovaní o treste okrem ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. aj § 88 Tr. zák. a trest uložiť
1 Tr. zák. treba uviesť, že tento postup je vylúčený. Ak súd prihliadne na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, musí to vyjadriť vo výroku o vine uvedením príslušného zákonného ustanovenia a ďalších skutočností a znakov v zmysle § 120 ods. 3 Tr. por. Trest potom uloží
príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona s vyjadrením použitia vyššej trestnej sadzby uvedením konkrétneho vyššieho odseku skutkovej podstaty vo výroku o treste. Okrem trestu odňatia slobody uložil tomuto obžalovanému aj trest prepadnutia veci v rovnakom rozsahu ako krajský súd a obžalovaného pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu zaradil do tej istej nápravnovýchovnej skupiny ako krajský súd. Pokiaľ ide o obžalovaného P. B. odvolací súd zistil, že tento dôvodne napádal výrok o treste prepadnutia veci, nakoľko aj výpoveďou svedkyne S. H. bolo preukázané, že prepadnutá suma 369,11 eur patrila tejto a nie obžalovanému. V prípade ďalších vecí (telefónov) nebolo spoľahlivo zistené, že boli použité na spáchanie činu (zadováženie 2 skladačiek kokaínu) a preto prepadnutie aj týchto vecí nebolo namieste. Na strane druhej však odvolací súd nezistil dôvody na zmiernenie trestu odňatia slobody a použitie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., lebo trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktoré odvolací súd tomuto obžalovanému uložil nemožno považovať pre obžalovaného za neprimerane prísny. V súlade s povinnosťou rešpektovať ustanovenie § 259 ods. 3 Tr. por. bol obžalovaný P. B. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Dôvody pre zmenu výroku o treste odňatia slobody odvolací súd zistil u obžalovaných J. V. a J. Z.. U prvého z nich prihliadajúc na jeho vek (takmer 62 rokov) a listinnými dôkazmi na verejnom zasadnutí preukázané závažné ochorenie obžalovaného a tiež jeho manželky dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na zmenenú situáciu obžalovaného vyvolanú zmenou zdravotného stavu možno od obžalovaného očakávať, že povedie riadny život aj bez výkonu trestu odňatia slobody, a preto mu pôvodne nepodmienečný trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, pričom zostal u neho nedotknutý trest prepadnutia veci. Rovnako postupoval odvolací súd pokiaľ ide o tento druh trestu aj u obžalovaného J. Z.. U tohto však bolo nanovo potrebné rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody, lebo najvyšší 2 To 2/2009 14 súd po doplnení dokazovania prečítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 180/2006, zistil, že už súd prvého stupňa, ktorý predmetný spis k dispozícii nemal, mal obžalovanému J. Z. pri správnom použití zákona uložiť súhrnný trest odňatia slobody a to vo vzťahu k právoplatnému rozsudku uvedeného okresného súdu z 13. decembra 2006, sp. zn. 1 T 180/06, ktorým bol J. Z., nar. X., uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom
2, § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Keďže teraz posudzovaný trestný čin obžalovaný J. Z. spáchal skôr ako bol vyhlásený citovaný právoplatný rozsudok a uvedené odsúdenie nie je takej povahy, že by sa na obžalovaného hľadelo akoby nebol odsúdený, uloženie súhrnného trestu
2 Tr. zák. (v znení účinnom do 1. septembra 2003) bolo obligatórne. Tomuto postupu a teda logickému sprísneniu trestu v porovnaní s napadnutým rozsudkom nebránilo to, že odvolanie podal len obžalovaný J. Z. a nie aj prokurátor. Súhrnný trest môže byť uložený aj z podnetu odvolania podaného len v prospech obžalovaného. Z hľadiska rešpektovania zákazu reformatio in peius je však pre najvyššiu výmeru súhrnného trestu určujúci súčet nesprávne samostatného trestu uloženého súdom prvého stupňa a trestu, ktorý v dôsledku uloženia súhrnného trestu má byť zrušený. Toto pravidlo bolo rešpektované uložením súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému J. Z. vo výmere päť rokov, pre výkon ktorého musel byť zaradený do tej istej nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej ho zaradil krajský súd. V dôsledku uloženia súhrnného trestu museli byť zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Napokon pokiaľ ide o obžalovaného J. H., ktorý trestnú činnosť spáchal v najväčšom rozsahu, odvolací súd nezistil u neho dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani vo výroku o treste, a preto jeho odvolanie ako nedôvodné
por. v znení účinnom do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.