1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) dovolanie obvineného J. D. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 25. januára 2010, sp. zn. 8 T 95/2008, bol obvinený J. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že : 1/ dňa
3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. f/, písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený okresným súdom úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.
2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti – riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov.
1 Tr. por. sa mu uložila povinnosť nahradiť poškodenému P. O., nar. X., trvale bytom B., prechodne bytom Č., škodu vo výške 1 012,08 eur (30 490 Sk).
1 Tr. por. súd poškodenú J. M., nar. X., bytom Č., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. D. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). 4 6 Tdo 20/2011
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Na podklade ktoréhokoľvek dovolacieho dôvodu nemožno preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi je potrebné osobitne upozorniť na ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. 5 6 Tdo 20/2011 Dovolací súd zistil, že vyššie uvedená podmienka v danom prípade splnená nebola, keďže námietky ako teraz v dovolaní, neuplatňoval obvinený už v predchádzajúcom odvolacom konaní, v ktorom namietal nesprávne hodnotenie dôkazov a uložený neprimeraný trest odňatia slobody. Napriek tomu dovolací súd poukazuje na to, že k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutiu. Toto právo obvinenému a jeho obhajcovi nebolo ukrátené. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený a jeho obhajca mali v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, klásť svedkom otázky, mali možnosť podať sťažnosť, taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Svedkovia P. O., M., Ľ. O., E. Š., K. V., A. S., K., M. O. a J. D., ktorí boli vypočutí 11. februára, popr. 7. marca 2008 bez prítomnosti obhajcu obvineného, boli následne v prípravnom konaní vypočutí opätovne 27. marca, resp. 27. mája 2008 za prítomnosti obhajcu obvineného. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že obvineným vytýkané procesné pochybenie v prípravnom konaní nie je spôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a teda že v danom prípade k zásadnému porušenie práva na obhajobu 6 6 Tdo 20/2011 nedošlo, tým taktiež nemožno považovať ani dôkazy za vykonané nezákonným spôsobom a navyše uvedené okolnosti ani nenamietal v pôvodnom konaní, vrátane ním podaného odvolania. S ohľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 12. mája 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.