Obsah (18)

§ 250§ 258§ 259§ 8§ 256c§ 248§ 250a§ 39a§ 229§ 260§ 253§ 254§ 211§ 38§ 160§ 190§ 409§ 446

Najvyšší súd 2 To 12/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému J. D. pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí
2. apríla 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
3. júna 2009, sp.zn. 4 T 5/2005, takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. b/, c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

§ 259ods.

1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) rozhodol tak, ţe obžalovaný Ing. J. D. sa uznáva za vinného, že: 1/ ako konateľ firmy T. spol. s.r.o., M., T., IČO: X., v úmysle získať finančné prostriedky formou úveru pod zámienkou dostavby závodu na spracovanie dreva začal rokovať so zástupcami spoločnosti F. S.r.l., H., P., pričom na základe následných dohovorov a prísľubu zástupcov firmy F., ţe úver zabezpečia z Talianskej banky, dňa 10.júna 1998 zaslal Ing. D. na adresu tejto spoločnosti faxovú ţiadosť o dodávku prác a technologického zariadenia v čiastke 9 000 000,- CHF na výstavbu nového závodu na výrobu dreva v T., v ktorej je uvedené, ţe úver bude zabezpečený bankovou zárukou V., a.s. pobočka N., financovanie týchto prác a technologického zariadenia malo byť zabezpečené 2 To 12/2009 2 prostredníctvom úveru, ktorý mal byť Ing. D. poskytnutý z banky B. di B. V., T. a tento mala sprostredkovať

predchádzajúcich dohovorov spoločnosť F. S.r.l., následne Ing. D. obdrţal od spoločnosti F. list zo dňa 14.augusta 1998 adresovaný V. a.s. pobočka N., ktorý mal odovzdať tomuto bankovému subjektu a v ktorom je uvedené, ţe ručiteľom úveru z Talianskej banky bude V., a.s. pobočka N., avšak tento list Ing. D. nikdy do V., a.s. neodovzdal, pretoţe si bol vedomý toho, ţe by takéto záruky od V., a.s. nebol dostal a i napriek tejto skutočnosti, dňa 18.augusta 1998 zaslal faxom do spoločnosti F., S.r.l. P. fiktívnu zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. X. zo dňa 18.augusta 1998, ktorá mala byť uzavretá medzi V., a.s. pobočka N. v zastúpení Ing. V. K. a firmou T. spol. s.r.o., M., T. v zastúpení Ing. J. D. a dňa

1. augusta 1998, na základe nepravdivých skutočností uvedených zástupcom spoločnosti F. S.r.l. Ing. J. D. bola uzatvorená Obchodná dohoda - zmluva číslo X. a zmluva na prácu číslo X., kde bola ako investor uvedená v týchto zmluvách firma T. spol. s.r.o. T. v zastúpení Ing. D., generálny dodávateľ firma F. S.r.l. V., X. - B. -I. v zastúpení Dr. L. M. a hlavný subdodávateľ firma A. spol. s.r.o., Z. M., ul. X. v zastúpení M. L., ktorej majiteľom bol Ing. J. D., pričom v týchto zmluvách je opäť nepravdivo uvedené, ţe ručiteľom poskytnutého úveru bude V., a.s. pobočka N., a to formou záručných listov vydaných v mene investora a v prospech hlavného dodávateľa firmy F., na základe týchto zmlúv a dohovorov zriadil pre tento účel dňa 04.septembra 1998 Ing. J. D. vo V., a.s. pobočka Z. M. devízový účet č. X., kde majiteľom účtu bola T. spol. s.r.o. T. a on bol jedinou osobou oprávnenou disponovať s týmto účtom, pričom na tento účet mali byť peňaţné prostriedky z tohto úveru prevedené, následne dňa
2. septembra 1998 odoslal Ing. D. prostredníctvom zásielkovej sluţby D. do banky B. di B. V., T. potvrdené fiktívne záručné listy č. X. V., a.s. pobočka N. v celkovej sume 9000000,- CHF zo dňa
3. septembra 1998 spolu s fiktívnym súhlasom V., a.s. pobočka N. zo dňa 04.septembra 1998 na uvoľnenie finančných prostriedkov na devízový účet č. X., a tieto boli odoslané Ing. D. jednoznačne za účelom uvoľnenia finančných prostriedkov hoci vedel, ţe takéto záruky mu V., a.s. pobočka N. nebola nikdy poskytla, nakoľko v tomto čase zo strany Ing. D. nedochádzalo ku splácaniu poskytnutých predchádzajúcich úverov, ktoré mal vo V., a.s., pobočka N. a to v celkovej výške 56 000 000 Sk, po obdrţaní týchto fiktívnych listín B. di B. V., T. zaslala faxom tieto listiny do V., a.s. B. za účelom potvrdenia pravosti podpisov na týchto záručných listoch, pričom V., a.s. B. bolo ţiadateľovi oznámené, ţe tieto listiny sú falošné a takéto záručné listy a ani súhlas na uvoľnenie finančných prostriedkov neboli nikdy V., a.. vydané, následne na základe týchto zistení nedošlo k prevedeniu finančných prostriedkov z banky B. di B.B. V. T. na devízový účet firmy T. spol. s.r.o. T.. 2 To 12/2009 3 Týmto konaním sa Ing. D. pokúsil vylákať z B. di B. V., T. úver vo výške 9000000,- CHF v prepočte

aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska v celkovej sume 220 761 000,- Sk vediac, ţe úver nie je schopný splácať a taktieţ vediac, ţe záručné listy sú fiktívne. Zmocnením sa uvedených peňazí na svojom účte by spôsobil B. di B. V., T. škodu v celkovej výške

1. 761 000,- Sk, ( 7 327922,72 eur), 2/ ako majiteľ a konateľ T. spol. s.r.o. T., poţiadal dňa
2. októbra 1996 V., a.s. pobočka N. o poskytnutie úveru vo výške 48 000000,- Sk, pod zámienkou nákupu nehnuteľnosti, nákupu strojov a nákupu materiálových zásob, predmetný úver bol dňa
3. novembra 1996 úverovým výborom schválený a úver bol T. spol. s.r.o. T. aj poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. X. zo dňa 20.decembra 1996 a tento bol účelovo viazaný na nákup nehnuteľnosti diagnosticko-opravárenského strediska, technológie, materiálových zásob a modernizáciu kotolne, kde podmienkou poskytnutia úveru bolo predkladanie jednotlivých faktúr na preplatenie a v ktorej sa zaviazal, ţe predmetný úver splatí

splátkového kalendára do 31.decembra 2003, avšak nemal reálnu moţnosť tento úver splatiť, nakoľko nevyvíjal činnosť, ktorú deklaroval vo svojej ţiadosti o poskytnutie úveru a ktorá činnosť by viedla k deklarovanej produkcii firmy a následnému splácaniu úveru, pričom Ing. D. časť úveru vo výške 39 105 200,- Sk pouţil v súlade s podmienkami úveru na dohodnutý účel a časť úveru vo výške 8 894 800,- Sk čerpal na základe predloţených fiktívnych faktúr a to tým spôsobom, ţe spoločnosť P. R. G. P. vystavila zálohovú faktúru Č. X. na sumu 12305 175,- Sk na dodávku strojného zariadenia, táto bola uhradená z poskytnutého úveru, pričom z dôvodu nezrealizácie časti objednávky, časť peňaţných prostriedkov bolo T. spol. s.r.o. vrátených a tieto finančné prostriedky Ing. D. neoprávnene pouţil takým spôsobom, ţe vystavil fiktívnu faktúru Č. X. zo dňa 16.decembra 1997 na dodávku dvoch elektrických mostových ţeriavovo v celkovej sume 3 394800,- Sk, kde dodávateľom bola D. spol. s.r.o. prevádzka Z. M. a odberateľom bola T. spol. s.r.o., Ing. D. vyplatil v hotovosti z týchto peňazí D. spol. s.r.o. sumu 3 394 800,- Sk, a to na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.1997, pričom ale bolo zistené, ţe D. spol. s.r.o. nevystavoval a takúto faktúru, nedodala T. spol. s.r.o. takéto ţeriavy, neprebrala peňaţné prostriedky za takúto faktúru, nevedie vo svojom účtovníctve takúto faktúru a taktieţ bolo zistené, ţe predmetné ţeriavy boli uţ uhradené z finančných prostriedkov z úverovej zmluvy Č. X. a to predloţením a preplatením kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim P. T. a kupujúcim T. 2 To 12/2009 4 spol., s.r.o. T. v zastúpení Ing. J. D., tento si tieto peňaţné prostriedky ponechal pre svoju potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie predmetného úveru, následne Ing. J. D. ako majiteľ firmy A. spol. S.r.o. - Z. M., vystavil dve fiktívne faktúry Č. X. zo dňa

1. januára 1997 a Č. X. zo dňa 26.februára 1997 na dodávku ihličnatej drevnej hmoty pre odberateľa T. spol. s.r.o. T. v celkovej sume 5 500000,- Sk, spoločnosť T. spol. s.r.o. prostredníctvom Ing. D. tieto fiktívne faktúry uhradila firme A. spol. s.r.o. Z. M., a to formou prevodných príkazov z horeuvedeného poskytnutého úveru, pričom bolo ale zistené, ţe T., spol. s.r.o. T. neprevzala takýto materiál, nakoľko nie sú vykázané dodávky takéhoto materiálu a Ing. J. D. - A. spol. s.r.o. nepreukázal vo svojom účtovníctve zaevidovanie takýchto faktúr, pričom si Ing. D. opätovne ponechal tieto finančné prostriedky a pouţil ich pre vlastnú potrebu a ani časť z týchto prostriedkov nepouţil na splatenie uvedeného úveru, Ing. J. D. doposiaľ poskytnutý úver nesplatil a svojim konaním spôsobil S. a.s. B., ktorá prevzala túto pohľadávku od V. B., a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.decembra 1999, škodu v celkovej výške 48 000 000,- Sk, ( 1 593308,1 eur ), 3/ uznesením Krajského súdu v Bratislave pod spisovou značkou č. 2K 270/98 zo dňa 09.decembra 1998 bol vyhlásený konkurz na úpadcu T. spol., s.r.o. T., pričom správcom konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. J. C., nar. X., bytom V., L., Ing. D. pritom predloţil pri návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa
2. novembra 1998 v Bratislave aj doklady o majetku a zoznam aktív a pasív, pričom bolo správcom konkurznej podstaty zistené ţe údaje o zozname aktív a pasív sú nepravdivé, nakoľko bolo správcom konkurznej podstaty zistené, ţe časť pohľadávok uţ bola Ing. D. dlţníkmi ešte pred návrhom na vyhlásenie konkurzu uhradená, čiţe Ing. D. uviedol pri návrhu na vyhlásenie konkurzu nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív. 4/ ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 17.apríla 1996 so spoločnosťou P., a.s. D., B. leasingovú zmluvu Č. X. na predmet leasingu rozmetacia píla C 250 v.č. M000022172 v nadobúdacej cene 780 620,- Sk s DPH, ktorá mala byt' splácaná štvrťročnými leasingovými splátkami vo výške 50 031,- Sk, z ktorých splátok spoločnosť T. spol. s.r.o. T. uhradila spoločnosti P., a.s. B. celkom jedenásť splátok, ďalšie splátky bezdôvodne prestala uhrádzať, 2 To 12/2009 5 čím porušila základné podmienky leasingovej zmluvy Č. X. zo dňa 17.apríla 1996 v bode Č. 7, rozmetaciu pílu C 250, v.č. M000022172 na vyzvanie spoločnosti P., a.s. B. nevrátila, pričom Ing. J. D. im odmietol oznámiť, kam rozmetaciu pílu dal a tým svojim konaním spôsobil spoločnosti G., a.s. B., B. (dňom 17.04.2000 prišlo k zmene obchodného mena spoločnosti P., a.s. B. na G., a.s. a dňom 0l.03.2006 prišlo k zmene obchodného mena spoločnosti G., a.s. na G., a.s.) škodu vo výške 216912,- Sk, (7200,16 eur), 5/ ako konateľ T. spol. s.r.o. T. uzatvoril dňa 30.mája 1996 so V. a.s. pobočka N. zmluvu o úvere Č. X., na základe ktorej bol tejto spoločnosti poskytnutý strednodobý rozvojový úver v sume 10 000 000,- Sk na nákup technológie a materiálových zásob, následne dňa 06.júna 1996 v súlade s predmetnou úverovou zmluvou poţiadala T., spol. s.r.o. T. V., a.s. pobočka N. o preplatenie faktúry Č. X. zo dňa 13.05.1996 na sumu 929 441,40,Sk vystavenou D., spol. s.r.o. K. za dodávku strojov T. spol. s.r.o. T., kde

špecifikácie bola predmetom úhrady aj platba za dodávku rozmetacej píly C 250 v.č. M000022172, ktorá faktúra bola V., a.s. pobočka N., T. spol. s.r.o. T. preplatená, avšak rozmetaciu pílu mala T., spol., s.r.o. T. v nájme uţ od

1. apríla 1996 na základe leasingovej zmluvy č. X. od spoločnosti P., a.s. B., ktoré skutočnosti úmyselne neboli V., a.s. pobočka N. oznámené, na základe čoho záloţnou zmluvou č. X. zo dňa 15.októbra 1996 bolo na rozmetaciu pílu zriadené záloţné právo v prospech V., a.s. pobočka N., následne T. spol. s.r.o. T. neplnila podmienky úverovej zmluvy č. X. zo dňa 30.mája 1996, teda úver nesplácala, čo malo za následok dňa 09.decembra 1998 uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2K 270/98 vyhlásenie konkurzu na T. spol. s.r.o. T., čím V., a.s. pobočka N. spôsobil škodu vo výške 634650,- Sk, ( 21 066,52 eur ), ktorú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzala dňa 22.decembra 1999 S., a.s. B., 6/ ako obchodný zástupca P. F. spol. s.r.o. B. uzavrel zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. X. zo dňa 27.decembra 2003 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a M. K., nar. X., bytom H., ul. M., na bezúčelový úver vo výške 10000,- Sk, zmluvu č. X. dňa 09.januára 2004 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a J. K., nar. X., bytom H., ul. K., na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk a zmluvu č. X. dňa
2. januára 2004 medzi P. F. spol. s.r.o. B. a J. M., nar. X., bytom H., ul. M., na bezúčelový úver vo výške 10 000,- Sk, čím umoţnil získať bezúčelový úver tomu, o kom 2 To 12/2009 6 vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tým spôsobil P. F. spol. s.r.o., B., škodu vo výške 28 152,- Sk, ( 934,48 eur ). t e d a : v bode 1/ konaním nebezpečným pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin tak, ţe na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, v bode 2/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, v bode 3/ ako úpadca maril konkurzné konanie tým, ţe uviedol nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív, v bode 4/ prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú, v bode 5/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ţe uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, v bode 6/ ako zástupca oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje, umoţnil získať úver tomu o kom vedel, ţe nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie, tým spáchal: v bode 1/ pokus trestného činu podvodu

§ 8

odsek l Trestného zákona k § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona ( v znení zákona Č. 129/1998 Z.z. ), v bode 2/ trestný čin podvodu

§ 250odsek 1, odsek 4 Trestného zákona ( v znení zákona Č.

100/1996 Z.z. ), v bode 3/ 2 To 12/2009 7 trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania

§ 256cl písmeno bi Trestného zákona ( v znení zákona Č.

129/1998 Z.z. ), v bode 4/ trestný čin sprenevery

§ 248odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (v znení zákona č.

233/1995 Z.z. ), v bode 5/ trestný čin podvodu

§ 250odsek l, odsek 2 Trestného zákona (v znení zákona č.

100/1996 Z.z. ), v bode 6/ trestný čin úverového podvodu

§ 250aodsek 2 Trestného zákona (v znení zákona č.

457/2003 Z.z. ), Za to sa o d s u d z u j e:

§ 250

odsek 4 Trestného zákona s pouţitím § 35 odsek 2 Trestného zákona (v znení zákona č. 553/2002 Z.z.) na súhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

§ 39aodsek 3 Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do I.

( prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/I07/2005, z 24.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3ToI18/2005, z 15.11.2005 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 229odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené strany: P.

F., s.r.o. X., G., IČO: X., G., a.s. X., B., IČO: X., S. a.s. X., C., IČO: X., s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti rozsudku podal odvolanie obţalovaný, a to v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu. V písomnom podaní a jeho rozsiahlom doplňujúcom odôvodnení namieta jednak procesné vady konania a jednak nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom. Výsledný stav konania charakterizuje odvolateľ tak, ţe ide sčasti o nepreukázanie ţalovaných 2 To 12/2009 8 skutkov, sčasti o nepreukázanie ich spáchania obţalovaným a sčasti o nemoţnosť kvalifikovať tieto skutky ako trestný čin. V procesnej časti obsahovo namieta chyby postupu orgánov prípravného konania, spočívajúce v porušovaní práva na obhajobu, najmä pokiaľ ide o nezákonnosť vykonania niektorých dôkazov, ktoré boli (ako svedecké výpovede, čítané na hlavnom pojednávaní) podkladom pre rozhodnutie súdu. Krajský súd po podaní obţaloby pristúpil k hlavnému pojednávaniu bez rozhodnutia o procesných námietkach (zameraných na vyššieuvedené okolnosti) obţalovaného a napriek tomu, ţe hoci vo vyhlásenom rozsudku ţalované skutky posúdil inak ako obţaloba, na moţnosť odlišnej právnej kvalifikácie obţalovaného vopred (pri predbeţnom prejednaní obţaloby) neupozornil. Krajský súd predloţil opakovane po svojich rozhodnutiach na neverejných zasadnutiach o predbeţnom prejednaní obţaloby vec na konanie o sťaţnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s odôvodnením tejto sťaţnosti prokurátorom, hoci prokurátor sťaţnosť neodôvodnil v lehote na jej podanie. Napokon krajský súd postupoval pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní tak, ţe čítal výpovede svedkov z prípravného konania (pritom išlo v prípravnom konaní o nezákonné úkony, ako je uvedené vyššie), ktorých (svedkov) ani na hlavné pojednávanie nepredvolal. Napriek tomu, ţe v dôsledku odmietnutia obţalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania nebol na čítanie svedeckých výpovedí potrebný jeho súhlas, došlo tým k porušeniu zásady ústnosti, vyjadrenej v § 2 ods. 11 Tr. zák. Trestného poriadku v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.). V časti písomného odvolania označenej ako hmotnoprávna obţalovaný rozvádza v šiestich bodoch svoje námietky, celkovo zamerané tak, ako je uvedené vyššie (vecná a právna nedôvodnosť odsúdenia). V súhrne teda hodnotí skutkové zistenia krajského súdu buď ako nesprávne, alebo má za to, ţe z nich nemoţno vyvodiť záver o naplnení zákonných znakov trestného činu, najmä z hľadiska subjektívnej stránky vo forme úmyslu, ktorý absentuje pri obţalobou dotknutom konaní J. D.. 2 To 12/2009 9 Na základe uvedeného obţalovaný navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a

§ 260Tr.

por. vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd krajského súdu v zmysle § 252 Tr. por. nezistil dôvod na rozhodnutie

§ 253ods.

1 alebo 3 Tr. por., preskúmal

§ 254ods.

1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo, prihliadnúc pri tom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. O odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí, keďţe vady nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí. Takto najvyšší súd zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť. V konaní krajského súdu sa vyskytli chyby spočívajú v nevykonaní niektorých dôkazov, ktoré bolo pre objasnenie veci potrebné vykonať a v niektorých prípadoch bolo pre odstránenie rozporov, nejasností a pochybností o skutkových zisteniach potrebné osobne vypočuť svedkov (namiesto postupu

§ 211ods.

1 Tr. por.). Vyššie uvedené vyvoláva nejasnosť skutkových zistení výroku rozsudku a pochybnosti o týchto zisteniach, spojené s nevyrovnaním sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a s potrebou vykonania ďalšieho dokazovania (§ 258 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.). Je nutné uviesť, ţe odôvodnenie rozsudku z hľadiska vyrovnania sa s relevantnými okolnosťami výrazne prispieva k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení jeho výroku, nakoľko je prakticky prevzatím odôvodnenia obţaloby a nespĺňa kritériá § 125 Tr. por. Absencia dôkazne – hodnotiacich a právnych úvah a vyrovnania sa s obranou obţalovaného (tam, kde je obsahom jeho čítaných výpovedí z prípravného konania) je v tomto prípade výrazná a z hľadiska odvolacieho prieskumu neakceptovateľná. Konkrétnosti zistených chýb sú spolu s pokynmi na doplnenie dokazovania uvedené v ďalšom texte (podčiarknuté). Tu sú naznačené i úvahy odvolacieho súdu vo vzťahu k doposiaľ vykonaným dôkazom, ktoré majú napomôcť krajskému súdu pri finálnom hodnotení dokazovania v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. Pokiaľ ide o námietky uvedené v procesne zameranej časti odvolania, tu platí, ţe sú dôvodné len čiastočne, a to vo vzťahu k bezvýnimočnému prečítaniu výpovedí svedkov 2 To 12/2009 10 z prípravného konania. To sa však týka vecnej stránky dokazovania (jeho nedostatočnej obsahovej kvality, resp. nedostatku právnej kvalifikácii zodpovedajúcich skutkových zistení, alebo pochybností o podklade pre konštatovanie týchto zistení), nie odvolaním principiálne namietanej procesnej neprípustnosti tohto postupu. V konkrétnostiach je ku procesným námietkam potrebné uviesť nasledovné: K bodu 1/ Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné uţ jeho vydaním, nakoľko je proti nemu síce prípustná sťaţnosť, táto ale nemá odkladný účinok. K právnym účinkom vznesenia obvinenia teda došlo uţ 27. júna 2002 a tieto účinky mohli byť zvrátené len zrušením dotknutého uznesenia prokurátorom na základe sťaţnosti obvineného (uznesenie by teda nenadobudlo právoplatnosť a stratilo by aj vykonateľnosť). V uznesení o vznesení obvinenia bol obvinený o moţnosti zvoliť si obhajcu výslovne poučený a pri výsluchu 17. septembra 2002 s ustanovenou obhajkyňou súhlasil, materiálne teda neboli jeho práva predstihom pri ustanovení obhajcu oproti v úplnosti dodrţanému postupu

§ 38Tr.

por. (ustanovenie obhajcu aţ po márnom uplynutí prednostne určenej lehoty na zvolenie si obhajcu) porušené. Obhajca sa ustanovuje opatrením s priamymi právnymi účinkami bez nadobúdania právoplatnosti (nemôţe teda ísť o „neprávoplatne“ ustanoveného obhajcu). K bodu 2/ Rozhodujúci je a právne účinky vyvoláva výrok, nie dôvody uznesenia (tu o vznesení obvinenia). V dôvodoch uznesenia uvedený pojem „rozšírenie trestného stíhania“ nič nemôţe zmeniť na postupe

§ 160ods.

1 a § 163 ods. 1, 3 Tr. por. v pouţitom znení, ku ktorému (správne) došlo. Proti uzneseniu bolo moţné podať sťaţnosť, čím boli práva obvineného dostatočne chránené. Za tejto situácie je označenie zápisnice ako zápisnice o pokračovaní vo výsluchu obvineného nepodstatné. Navyše, išlo o obvineného v tom istom konaní, v rámci ktorého bol vypočúvaný ako obvinený uţ skôr (ku skutku v bode 1 ako ku samostatne spáchanému trestnému činu). 2 To 12/2009 11 Platí pritom aj to, ţe v čase vydania predmetného uznesenia (30.októbra 2002) nebolo Trestným poriadkom rozširovanie vzneseného obvinenia pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu ešte upravené (k tejto úprave došlo aţ zákonom č. 457/2003 s účinnosťou od

1. decembra 2003). Námietku zaujatosti bolo moţné uplatniť v celom priebehu konania, ak nešlo o jej dôvod, ktorý bol obvinenému známy uţ od počiatku tohto konania, resp. od vznesenia obvinenia (uznesenie o vznesení obvinenia s menom vyšetrovateľa prevzal obvinený uţ
2. septembra 2002). Eventuálne prieťahy vyšetrovateľa pri určovaní termínu odloţeného výsluchu obvineného nie sú z hľadiska rozhodovania o vine relevantné. K bodu 3/ Okolnosť, ţe v uznesení prokurátora, ktorým bola zamietnutá sťaţnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia je nesprávne k ustanoveniu § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (nedôvodnosť sťaţnosti) priradená citácia textu písmena a/ tohto ustanovenia (neprípustnosť sťaţnosti) je formálnou chybou bez v tomto smere zohľadniteľných negatívnych procesných účinkov. K bodu 4/ Obvinenému môţe byť v tom istom konaní (veci) vznesené obvinenie pre ďalší skutok, ktorý je samostatne spáchaným trestným činom, a takýto postup je v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por. v pouţitom znení (ods. 4 tohto ustanovenia Trestného poriadku účinného do
3. januára 2006 v jeho naposledy účinnom znení) predpísaný ako štandardný. Nejde teda v takomto prípade o inú vec (konanie) a skôr ustanovený obhajca obhajuje obvineného aj vo vzťahu k ďalšiemu skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Inštitút spojenia konania prekonáva práve situáciu, v ktorej sú splnené podmienky spoločného konania (§ 20 ods. 1 Tr. por.), ale z rôznych mimoprocesných dôvodov sa koná oddelene (z hľadiska samostatne ustanovených obhajcov v oboch spájaných konaniach na takúto duplicitu potom reaguje § 39 ods. 2 Tr. por. v pouţitom znení). 2 To 12/2009 12 Opakovanie výsluchov svedkov v prípravnom konaní po zvolení si obhajcu obvineným (§ 37 ods. 2 Tr. por.) je potom z hľadiska tohto (namietaného) dôvodu nadbytočné. K bodu 5/ Po nariadení hlavného pojednávania predsedom senátu
4. februára 2009 (ktorému predchádzali dve zrušujúce uznesenia najvyššieho súdu proti rozhodnutiam o inom procesnom postupe, resp. inom rozhodnutí krajského súdu) nevyvolalo podanie obţalovaného (ktoré malo v reakcii na nariadenie hlavného pojednávania sčasti zhodný obsah s týmto odvolaním) povinnosť krajského súdu o tomto podaní osobitne rozhodovať. Naopak, povinnosťou vecne príslušného súdu bolo vec na hlavnom pojednávaní v jeho nariadenom termíne prejednať. K bodu 6/ Právna kvalifikácia skutku je súdom posudzovaná uţ v štádiu predbeţného prejednania obţaloby. Ak však súd nedospeje k záverom podmieňujúcim postup

§ 190ods.

1 alebo 2 Tr. por. v tomto štádiu, finalizuje právnu kvalifikáciu vo vyhlásenom rozsudku bez procesných prekáţok, vyvolaných odlišným ako pôvodným právnym posúdením. Obmedzením je len uznanie viny z prísnejšie trestného činu oproti obţalobe (§ 225 ods. 2 Tr. por.), čo je však (prísnejšia trestnosť) dané vyššou trestnou sadzbou, nie len zmenou právnej kvalifikácie bez takéhoto navýšenia, pričom v prejednávanej veci nie je uplatnenie uvedeného obmedzenia aktuálne. K bodu 7/ Pri konaní o sťaţnosti nadriadený súd preskúmava v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých sťaţovateľom napadnuteľných výrokov uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to univerzálne, teda bez ohľadu na dôvody sťaţnosti, ktoré ani nie sú jej zákonnou náleţitosťou. Technicky ani nie je väčšinou moţné predloţiť vec nadriadenému súdu okamţite po uplynutí trojdňovej lehoty (vzhľadom aj na dokladové vykázanie doručenia uznesenia) a pripojenie dodatočne sťaţovateľom zaslaných dôvodov k predkladanej sťaţnosti (bez rozdielu prístupu k procesným stranám v tomto smere) je postupom súladným so zákonom. 2 To 12/2009 13 Čo sa týka predbeţného prejednania obţaloby, jeho dôvodov a rozhodnutí krajského súdu, ktoré boli výsledkom tohto úkonu, obe tieto rozhodnutia boli zrušené najvyšším súdom, ktorého záver bol pre krajský súd záväzný. K bodu 8/ Pokiaľ ide o ústnosť súdneho konania, táto je naozaj jednou z jeho základných zásad (aj

Trestného poriadku v súčasne účinnom znení). Pred všeobecným ustanovením § 2 ods. 11 Tr. por. však majú prednosť ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní, ktoré z uvedenej zásady pripúšťajú výnimku. Takouto výnimkou je aj čítanie výpovede svedka

§ 211ods.

1 Tr. por., pričom súd by toto ustanovenie na účel zefektívnenia konania mal aplikovať vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené podmienky na jeho pouţitie. Na druhej strane, osobný výsluch svedka na hlavnom pojednávaní je nevyhnutný tam, kde je to pre zistenie právne relevantnej skutočnosti potrebné (a teda kde čítanie zápisnice o výpovedi svedka v prípravnom konaní nepostačuje pre jej neúplnosť, rozpornosť, alebo ak je potrebné z iných dôvodov odstrániť pochybnosť o skutočnostiach, ktorých sa výpoveď svedka týka, a to ďalším výsluchom). To platí aj v prípade, ak strana je ochotná dať na čítanie výpovede svedka súhlas, alebo ak tento súhlas nie je zo zákona potrebný v dôsledku odmietnutia účasti obţalovaného na hlavnom pojednávaní. Preto v prejednávanej veci nemoţno generálne odmietnuť čítanie výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní. Vecne, teda z hľadiska potrieb dokazovania, však tento postup nebolo moţné vykonať plošne, ako ku tomu došlo. Prípady v ktorých potrebu osobného výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní vidí odvolací súd sú zahrnuté do dôkazných pokynov uvedených v nasledujúcom obsahu odôvodnenia tohto uznesenia. Zákonnosti vykonania výsluchov svedkov v prípravnom konaní z dôvodu tvrdenej absencie zastúpenia obvineného obhajcom v čase ich konania sa týka predchádzajúca časť tohto odôvodnenia. 2 To 12/2009 14 K jednotlivým činom, ktoré sú súčasťou výroku rozsudku (aj pri zohľadnení vyššie charakterizovaných odvolacích námietok, špecifikovaných v bodoch 1/ aţ 6/ druhej časti písomného odvolania, označenej ako hmotnoprávna) je potrebné uviesť nasledovné: K bodu 1/ výroku rozsudku O správnosti skutkových zistení tu vzniká výrazná pochybnosť. Predovšetkým, skutok je formulovaný tak, ţe financovanie prác na dostavbe závodu na spracovanie dreva a technologického zariadenia tejto prevádzky malo byť zabezpečené prostredníctvom úveru, ktorý mala na tento účel poskytnúť T. banka B. di B. V. (ďalej len T. banka), ktorá je takto postavená do procesnej pozície poškodeného pri pokuse trestného činu podvodu (od nej sa mal obţalovaný pokúsiť úver v sume 9 mil. CHF vylákať, vediac, ţe ho nesplatí). Ako však vyplýva z listinných dôkazov, okrem iného a najmä „prehlásenia“ spoločnosti F. z 22. augusta 1998 (č.l. 631) a listu tejto spoločnosti zo 14. augusta 1998, adresovaného V., pobočka N. (č.l. 634), v nadväznosti na článok 3 Obchodnej dohody – zmluvy X. (č.l. 643 – 645), prvotné financovanie príslušných dodávok malo byť zabezpečeného firmou F. v prospech hlavného subdodávateľa – firmy A. platbami z devízového účtu spoločnosti T. s.r.o., a to prostredníctvom „vývoznej finančnej spoločnosti F.“). Záručné listy V., voľne prevoditeľné ako zmenka (č.l. 610 – 617) mali byť po príslušnej dodávke a odsúhlasení faktúry vydanej spoločnosťou F. odberateľom predmetných dodávok (f. T.) prevedené na skupinu F. (takýto prevod bol súčasťou a predpokladom mechanizmu financovania dodávok stavebných prác a technológií). Provízia za finančné sprostredkovanie samotnej spoločnosti F. (ktorá z hľadiska vecných dodávok mala konať prostredníctvom firmy A.) je vyjadrený v bodoch 3.5. – 3.5.2 Obchodnej zmluvy (360 000 CHF) a zisk (úrok) nad rámec preplatenia faktúr (mali byť preplatené celkovo v sume 9 mil. CHF), predkladaných v termínoch uvedených v zmluve (8. september 1998 – 8. marec 1999) je špecifikovaný vo vyššie uvedených záručných listoch (nepravých), ktoré obţalovaný zabezpečil

poţiadaviek f. F. (splátky istiny a úrokov boli určené na obdobie 8. september 1999 – 8. september 2002).

týchto údajov, istina zodpovedajúca hodnote preplatených faktúr a úroky mali byť poskytnuté novému majiteľovi záručných listov, teda spoločnosti F., prostredníctvom ktorej bolo zabezpečené financovanie dodávok. 2 To 12/2009 15 Údaje, uvedené v uvedených dokladoch kolidujú so základným skutkovým zistením, spočívajúcim v okolnosti, od koho (ktorej právnickej osoby) mal byť úver určený na financovanie projektu zabezpečovaný, a to s podvodným úmyslom vo vzťahu k jeho splateniu (a teda voči osobe poškodeného). Tomu zodpovedajú aj údaje, obsiahnuté vo výpovedi zástupcov f. F. a talianskej banky (Dr. M., G. S. a F. M.),

ktorých T. banka nebola úverujúcou inštitúciou, ale len bankou, v ktorej má f. F. účet a ktorá (banka) vystupovala ako depozitár záručných listov. Jej povinnosťou bolo uvoľniť tieto doklady po odsúhlasení faktúr za jednotlivé dodávky firme F. na ich „mobilizáciu“ (č.l. 382) prostredníctvom subjektu F. I.. S týmito okolnosťami sa bude potrebné v ďalšom priebehu konania na súde prvého stupňa vysporiadať, nakoľko to napadnuté rozhodnutie nečiní a v dôsledku uvedeného je zistenie skutku v bode 1/ spochybnené a nepreskúmateľné v otázke, komu hrozilo spôsobenie škody ako zákonného znaku (aj v podobe okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby) pri trestnom čine podvodu. Zámena poškodeného je z hľadiska stabilizácie skutku nemoţná. Je teda potrebné identifikovať subjekt, ktorý svedok D. M. (č.l. 517) označuje za jemu neznámeho finančného investora, ktorý F. zabezpečoval finančné krytie výstavby (

vyššie uvedených dokladov malo byť toto krytie zabezpečené prostredníctvom spoločnosti označovanej ako F., F. G. alebo F. I.), taktieţ upresniť spôsob a jemu zodpovedajúci právny titul, na základe ktorého mali byť týmto subjektom firme T. na obţalovaným zriadený devízový účet poskytnuté prostriedky na úhradu dodávateľských faktúr firmy F. v hodnote 9 mil. CHF (kúpa od f. F. záručných listov, resp. zmeniek „vydaných“ V. Nitra, sprostredkovanie ich predaja tretím osobám alebo inak). V nadväznosti na to je potom potrebné overiť a ustáliť, komu mohla byť potenciálnym preplateným dodávateľských faktúr (v nadväznosti na akceptáciu nepravých záručných listov) spôsobená škoda (F., f. F., eventuálne v prípade zistenia nových skutočností T. banka, uvedená v napadnutom rozsudku). Mechanizmus financovania zabezpečovaný talianskou stranou bol uţ bliţšie objasňovaný prostredníctvom právnej pomoci, poskytnutej orgánmi Talianskej republiky. Relevantné (ale nie dostatočne presné) údaje sú uvedené vo výsluchu svedka M. (č.l. 381- 2 To 12/2009 16 383), ktorý bude pri splnení ďalej uvedených predpokladov potrebné cestou právnej pomoci zopakovať, a to so zameraním na vyššie uvedené otázky. Objasňovanie otázky následkov nemoţnosti uplatniť fiktívnu bankovú záruku je však pri trestnom čine podvodu späté a len sekundárne odvodené od existencie podvodného úmyslu v jeho základe, teda úmyslu prostriedky od ich poskytovateľa (so záväzkom vrátenia týchto prostriedkov v o úroky navýšenej hodnote) čerpať, avšak uvedený záväzok nedodrţať. K tomu je potrebné uviesť, ţe úprava trestnosti uvedenia do omylu v otázke len samotného splnenia podmienok na poskytnutie alebo splácania úveru (teda aj samostatne len v otázke úverových garancií) sa stala súčasťou úpravy Trestného zákona aţ od 1. septembra 1999 ako trestný čin úverového podvodu

§ 250aTr.

zák. (v znení zák. č. 183/1999 Z.z.), i tu by však konanie páchateľa muselo smerovať k spôsobeniu aspoň nie nepatrnej škody, ktorá by potom v dôsledku fiktívnosti úverovej garancie nebola reparovateľná (právna úprava účinná od

1. januára 2006 uţ v tomto smere, resp. v prípade simulovania úverových záruk vyţaduje tzv. malú škodu). Okolnosť podvodného úmyslu je vo výroku napadnutého rozsudku vyjadrená tak, ţe sa obţalovaný pokúsil úver vylákať, vediac, ţe tento úver nie je schopný splácať. Uvedené skutkové zistenie však nie je podloţené úvahami, ktorými sa súd pri jeho formulácií spravoval a označením dôkazov, od ktorých sa tieto úvahy odvíjajú. Odôvodnenie rozsudku sa v tomto smere (č.l. 25 – 26) zameriava len na otázky fingovania spolupráce s V. a predkladania talianskym partnerom fiktívnych dokladov tejto banky (najmä zaslanie nepravých záručných listov a súhlasu na uvoľnenie finančných prostriedkov na devízový účet spoločnosti T.). V tomto smere je potrebné závery krajského súdu odobriť ako zodpovedajúce výsledku dokazovania. Nie je však v uvedenom rozsahu dôkazmi podloţené zistenie neschopnosti splácať úver v prípade jeho poskytnutia (od čoho sa odvíja danosť podvodného úmyslu), len predstieranie garancií zmluvného záväzku (čo nie je totoţný kvalifikačný moment). 2 To 12/2009 17 Okolnosť, ţe f. T. mala uţ v kritickom čase nesplnené záväzky z iných úverových zmlúv nemusí znamenať komerčnú neúspešnosť a neschopnosť plniť záväzky spojené s projektom na výstavbu drevospracujúceho závodu. Samotná T. firma F. o investičnom zámere s obţalovaným reálne rokovala a uzavrela s f. T. s.r.o. i obe výstavbu právne zabezpečujúce zmluvy (obchodnú zmluvu a zmluvu na prácu). Postup sa potom zastavil práve na otázke fiktívnosti bankovej záruky, nie na otázke predpokladu nedostatočnej rentability plánovanej výroby. Pokiaľ ide o okolnosti uvedené v časti B. odvolania k tomuto skutku, je potrebné uviesť nasledovné: Nie sú opodstatnené argumenty, obhajujúce nevedomosť obţalovaného o fiktívnosti bankových garancií. Nikdy totiţ o nich vo V. nerokoval, banka sa touto otázkou nezaoberala a na regionálnej úrovni ani nemohla, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí jej pracovníkov i materiálov V.. Znaleckým posudkom bolo objektivizované, ţe obţalovaný príslušné listiny cestou zásielkovej sluţby osobne odoslal na úschovu do talianskej banky a z tohto hľadiska nie je podstatné, či ich podpisoval on alebo iná neoprávnená osoba. Takýto postup do priebehu udalostí, spojených s predstieraným ručením logicky zapadá. Okolnosť, ţe prostriedky mali byť uvoľňované postupne, po preukázaní pouţitia predchádzajúcej čiastky síce zodpovedá zmluvným dokumentom, resp. platí, ţe faktúry za príslušné časti dodávky (vecne poskytovanej firmou A.) mali byť uţ predbeţne schválené. K tomuto schváleniu však malo dôjsť zo strany investora, teda T. s.r.o. (bod 3.7 obchodnej zmluvy, resp. doklad na č.l.635). Na to nadväzuje ďalšia v odvolaní uplatňovaná okolnosť, a to ţe obţalovaný nebol majiteľom obchodnej spoločnosti A. s.r.o. Ide totiţ o A. ako obchodné meno, pod ktorým J. D. individuálne ako fyzická osoba podnikal (ako tomu zodpovedajú údaje zo súdom vyţiadaného výpisu zo ţivnostenského registra). Nesprávny je teda aj príslušný údaj v popise skutku 1/ výroku rozsudku. 2 To 12/2009 18 V kontexte oboch vyššie uvedených okolností teda platí, ţe obţalovaný ako konateľ obch. spol. T. s.r.o. mal potvrdzovať dodávky prác a zariadenia svojej vlastnej firme (A.), teda sám sebe. V prospech firmy A. mali byť uhrádzané aj prostriedky, ktorých návratnosť voči ich poskytovateľovi mala byť garantovaná záručnými listami V.. Tieto okolnosti nespochybňujú moţnosť výkonu prác a faktického vybudovania príslušnej prevádzky, v rámci ţalovaného skutku je však relevantné spätné uhrádzanie dlhu investora (T. s.r.o.), ktorý mal vzniknúť v rozsahu prvotného prefinancovania realizácie projektu, a to voči potenciálnemu poskytovateľovi dotknutých finančných prostriedkov, t.j. danosť podvodného úmyslu vo vzťahu k tejto spätnej úhrade. Ako uţ v kontexte uvedenej okolnosti bolo uvedené, otázku podvodného úmyslu nemoţno mechanicky stotoţniť s otázkou fiktívnosti, resp. fingovania úverových garancií. Primárne sa teda v ďalšom konaní bude potrebné vysporiadať s popísanou okolnosťou. Len v prípade dostatku dôkazných podkladov pre konštatáciu podvodného úmyslu, smerujúceho k nesplneniu zmluvných záväzkov na úhradu prostriedkov, ktoré mali byť vynaloţené na financovanie predmetného projektu z cudzích zdrojov, bude potom potrebné prikročiť k riešeniu vyššie uvedenej otázky určenia osoby poškodeného. Treba dodať, ţe súčasťou odôvodnenia rozsudku musí byť i náleţitá špecifikácia pouţitej právnej kvalifikácie so zameraním na základné pravidlo o časovej účinnosti Trestného zákona, vyplývajúce z Čl. 50 ods. 6 Ústavy, teda na ustanovenie § 2 ods. 1 súčasne účinného Trestné zákona. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, či bol pouţitý Trestný zákon účinný v čase spáchania činu, alebo neskorší zákon (resp. iné znenie toho istého zákona s časovou špecifikáciou nadobudnutia účinnosti tohto znenia), a to vo vzťahu k príslušnému ustanoveniu osobitnej časti. K bodu 2/ výroku rozsudku Opäť je potrebné konštatovať pochybnosť o správnosti skutkových zistení, vyplývajúcu z popisu skutku vo výroku napadnutého rozsudku, a taktieţ v dôsledku absencie úvah, ktorých sa súd pri hodnotení dôkazov (len obsahovo parciálne a bez vzájomných súvislostí) spravoval. 2 To 12/2009 19 Pochybnosti takto budí konštatácia nevyvíjania činnosti, ktorú obţalovaný deklaroval v ţiadosti o poskytnutie úveru na strane jednej, a súčasne potvrdenie čerpania sumy 39 105 200 Sk (z celkovej sumy úveru 48 mil. Sk) v súlade s podmienkami úveru na dohodnutý účel, na strane druhej. S tvrdením o nevyvíjaní obchodnej činnosti (v kontexte čerpania úveru vyššie uvedeným spôsobom a z tohto hľadiska vo vzťahu k danosti podvodného úmyslu) sa potom súd nevysporiadava ani v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku (č.l. 26), rovnako ani s obranou, ktorú obţalovaný prezentoval uţ pri výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 147), čítanej na hlavnom pojednávaní, a ktorej sa v podstate pridŕţa vo svojom odvolaní. To stavia rozsudok do pozície nepreskúmateľnosti. V súvislostiach skutku v bode 2/ (ako je uţ uvedené vyššie) je potrebné poukázať na niektoré okolnosti, ktoré po dôkaznom doplnení konania môţu súdu prvého stupňa napomôcť pri vysporiadaní sa s právne relevantnými skutočnosťami (čo krajský súd v napadnutom rozsudku aj v prípade tohto skutku činí len prevzatím rámcovo strohého odôvodnenia obţaloby do vlastného odôvodnenia). Úmysel realizovať projekt, ktorý bol podkladom úveru je spochybnený spôsobom čerpania úveru a pouţitia časti jeho prostriedkov, ako je to sumarizované v správe audítora (vyţiadanej v konkurznom konaní) na čl. 1877–
2. V nadväznosti na uvedené je potrebné výsluchom zástupcu V. (a ak to bude na zistenie príslušnej okolnosti potrebné aj výsluchom zástupcu postupníka pohľadávky z poskytnutého úveru – P. a.s.) a vyţiadaním písomnej správy overiť, či skutočne došlo k zaplateniu istiny prvého úveru, čerpaného v r. 1996 vo V. (10 mil. Sk – skutok 5 výroku rozsudku) z druhého úveru (dotknutý skutok v bode 2/ výroku rozsudku), a to v rozsahu celkovo 3,75 mil. Sk. Taktieţ, ako k tomu došlo z hľadiska bankovej kontroly dodrţania účelu úveru pri platbách z príslušného účtu v zmysle dodatku č. 1 k úverovej zmluve č.X. (č.l. 1412). Z výsluchu Dr. M. (č.l. 1314) totiţ vyplýva, ţe časť istiny, ktorá bola uhradená (v sume 3 938 541 Sk) zodpovedá čiastke, čerpanej z vkladového účtu (záručného vkladu) spoločnosti T. (jedna z garancií pôvodného úveru). To ale z hľadiska výšky tejto čiastky nezodpovedá 2 To 12/2009 20 záruke úveru

čl. II. a čl. V bod

1. zmluvy o vkladovom účte zo
2. júna 1996 (č.l. 2029), ktorá predstavuje len 350 000 Sk. Ak skutočne došlo k čiastočnému splateniu istiny prvého úveru čerpaním druhého poskytnutého úveru, zrazených zo záručného vkladu bolo (nad rámec vyššie uvedenej sumy 3, 75 mil. Sk) len 188 541 Sk, ako to tvrdí aj odvolateľ (k tomu pozri údaje, uvedené v dovolaní na č.l. 2580 ods. 5, kde je suma 3,75 mil. Sk označená ako „vlastné zdroje“). Pokiaľ ide o spoločnosť P. R. G., a faktúru na nákup strojov v hodnote 12 305 175 Sk, táto suma bola z úveru uhradená
3. januára 1997 (č.l. 1654), pričom na základe storna časti objednávky (výpoveď sv. L. a doklady na č.l. 1076 a 1077, a najmä 1078) bola obţalovanému uţ
4. januára 1997 vrátená suma 8 mil. Sk. Obţalovaný v odvolaní poukazuje na v tomto smere rozpornú výpoveď sv. L. (č.l. 1062), ktorý uvádza ako dátum výberu peňazí z účtu f. P.
5. január 2007, ale ako dátum vyplatenia prostriedkov v hotovosti obţalovanému aţ
6. január 2008 (čo má spochybňovať nadväznosť dokladovania údajnej platby za ţeriavy na faktické vrátenie prostriedkov obţalovanému v hotovosti zo strany P. R. G.). Preto je potrebné výsluchom menovaného (sv. L.) potvrdiť, či išlo o dátum zodpovedajúci výdavkovému pokladničnému dokladu, teda
7. január
8. Ak obţalovaný prakticky súbeţne s čerpaním úveru časť objednávky preplatenej

faktúry na konkrétny účel (nákup drevospracujúcich strojov) stornoval v hodnote (

finančného vyjadrenia) aţ dvoch tretín, nesvedčí to o jeho zámere realizovať projekt, zameraný a úverovaný na rozvoj drevospracujúcej výroby. Čo sa týka nákupu mostových ţeriavov od spoločnosti D., je zrejmé, ţe ţeriavy skutočne neboli z právneho hľadiska súčasťou nehnuteľnosti, ktorej nákup bol financovaný z úveru, ako je to namietané v odvolaní. Svedčí o tom okrem znaleckého posudku ku kúpnej zmluve i záloţná zmluva č. 2 z 13. marca 1998,

ktorej sú dva elektrické mostové ţeriavy zaloţené v prospech V. na zábezpeku dotknutého úveru ako hnuteľné veci (č.l. 2104), pričom predmetná nehnuteľnosť je zaloţená osobitne (záloţná zmluva z

1. decembra 1996 – č.l. 2098). 2 To 12/2009 21 Pokiaľ ide o podkladový expertízny posudok banky k záloţnej zmluve, zmieňuje sa síce o ţeriave ako o zvláštnej výbave objektu (č. 794) avšak predmetom ohodnotenia nebolo technologické zariadenie objektu (č.l. 792). Vo vzťahu k tejto okolnosti však vykonané dôkazy vyznievajú v tom smere, ţe vo vzťahu k P.T. išlo len o formálno – právny stav, fakticky bol odpredaj nehnuteľnosti firme T. vedením PD vnímaný ako prevod predmetnej haly aj so ţeriavmi (výpoveď predsedu druţstva M. a podpredsedu Š.. Kúpa ţeriavov bola obţalovaným dokladovaná tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku (faktúra firmy D. X. -č.l. 843 a príjmový a výdajový doklad z 31.decembra.1997 – č.l. 844). Tento odpredaj však popiera ako vtedajší majiteľ a konateľ tejto spoločnosti K., tak aj predchádzajúci majiteľ a konateľ D. a nie je dokladovaný zmluvne. Ako vyplýva z výpovede naposledy uvedeného svedka a tieţ účtovníčky f. T. V., obţalovaný bol aktívne zapojený do činnosti f. D. a disponoval aj jej pečiatkou, pričom po prerušení spolupráce s uvedenou spoločnosťou a jej odchádzajúcim konateľom D. (jún 1997) nevrátil pečiatku s označením „D. spol. s r.o., prevádzka Z. M.“, s ktorou naďalej disponoval. Práve takouto pečiatkou sú označené kritické doklady o údajnej kúpe, resp. predaji (faktúra a doklady o hotovostnej platbe, ako sú uvedené vyššie). Na základe týchto dokladov firma T. mohla vystupovať ako právny vlastník aj pri neskoršom (horeuvedenom) zaloţení ţeriavov v prospech V. v r. 1998 ( nemohli byť zaloţené stroje od f. P. G. v rozsahu stornovanej objednávky) a zároveň nimi mohlo byť dodatočne deklarované vrátenie a údajné opätovné pouţitie sumy 8 mil. Sk k dátumu
2. decembra 1997 (pozri aj správu audítora na č.l. 1877), ku ktorému (vráteniu) však

listinných dôkazov fakticky došlo uţ

1. januára
2. Ţeriavy nemohli byť v dokladmi prezentovanom čase firmou D. odpredané, nakoľko táto v tomto čase nebola ich vlastníkom. Aj keď ich pôvodne v r. 1995 zakúpila od P.T. (zmluva z
3. marca 1995 na č.l. 1197-8),
4. decembra 1995 došlo k odstúpeniu od zmluvy (sv. O., doklad na č.l. 1186). 2 To 12/2009 22 Ak obţalovaný v podanom odvolaní tvrdí, ţe o odstúpení od zmluvy nevedel, o opaku svedčí doklad o jeho účasti na rokovaní s P.T. (priamo za f. D.) z
5. januára 1996, týkajúcom sa nárokov f. D. voči P.T. na úhradu zhodnotenia ţeriavov ich medzitýmnou opravou, a to práve v nadväznosti na odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 1201). Tento nárok bol potom uplatňovaný súdne (č.l 1201, 1203-5). K tejto otázke je ešte potrebné dodať, ţe výrok rozsudku pri skutku v bode 2/ konštatuje ako skutkové zistenie, ţe Ing. D. sumu 3 394 800 Sk v hotovosti firme D. vyplatil, pričom ale bolo zistené, ţe (obsahovo) táto spoločnosť nebola na dodávke, fakturácii a prevzatí prostriedkov účastná. Táto formulácia je sama–osebe vnútorne rozporná. Vo vzťahu ku fakturácii a preplateniu sumy 5,5 mil. Sk za tvrdenú dodávku dreva firme A. je potrebné ku odvolacím námietkam (obţalovaný nikdy nebol spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným s týmto obchodným menom) uviesť to isté, čo u skutku v bode 1/. Ide o obţalovaného ako fyzickú osobu s obchodným menom Ing. J. D. – A. (ako to vyplýva aj so správy daňového úradu na č.l. 1251 a výpisu zo ţivnostenského registra na č.l. 2405). Ako uţ bolo uvedené, obţalovaný uţ v prípravnom konaní (výsluch z
6. októbra 2003 na č.l. 147), rovnako potom v podanom odvolaní tvrdí, ţe projekt, na ktorý bol čerpaný predmetný úver, nemohol byť realizovaný (a teda obţalovaným predpokladaná činnosť vyvíjaná) v dôsledku okolností, nastalých aţ po poskytnutí úveru, čo teda malo ex post po jeho čerpaní znemoţniť obţalovaným pôvodne zamýšľané riadne splatenie tohto úveru. Ide o vyhlásenie konkurzu na majetok P.T. v r. 1997 a následné neposkytnutie súčinnosti so strany druţstva voči S., a.s., závod N., konkrétne neodovzdanie dokumentácie ku plynovej prípojke, nachádzajúcej sa v objekte PD. To vyvolalo nemoţnosť plynofikácie kotolne, ktorá bola súčasťou kupovaného objektu a bez ktorej nebolo moţné spustiť výrobu, predpokladanú projektom. Túto obranu odôvodnenie rozsudku pri rekapitulácii obsahu výpovedí obţalovaného neodráţa a ani vo zvyšku svojho obsahu na ňu nijako nereaguje. V ďalšom konaní sa teda s ňou (touto obranou) bude v kontexte uţ vykonaných, eventuálne novovykonaných dôkazov potrebné vysporiadať. 2 To 12/2009 23 K odvolacím námietkam obţalovaného je ešte potrebné dodať, ţe úverovým dlţníkom skutočne nie je obţalovaný ako fyzická osoba a úver mala splácať právnická osoba – T. s.r.o. To však nič nemení na trestnoprávnej zodpovednosti obţalovaného, pokiaľ za právnickú osobu právne a fakticky konal v tomto rozsahu sa to týka aj škody ako zákonného znaku trestného činu (iný je právny reţim majetkovej zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko nárok na jej náhradu nie je z hľadiska hmotnoprávneho podkladu tohto nároku upravený Trestným zákonom). V nadväznosti na vyššie uvedené tieţ platí, ţe poškodeným je pri trestnom čine ten, komu bola dotknutým činom v čase jeho spáchania fakticky spôsobená (v tomto prípade majetková) škoda, a táto osoba má byť i označená v popise skutku vo výroku rozsudku (v prejednávanej veci prichádza do úvahy len V. a.s.). O právnom nástupcovi poškodeného (univerzálnom alebo singulárnom) je z hľadiska nároku na náhradu škody, uplatňovaného v adhéznom konaní, potrebné rozhodnúť v príslušnej (následnej) časti výroku rozsudku (tohto výroku, teda výroku o v konaní uplatnenom nároku na náhradu škody sa týka vo vzťahu ku všetkým prejednávaným skutkom záverečná časť odôvodnenia tohto uznesenia). V konečnom dôsledku, i tu platí potreba odôvodniť právnu kvalifikáciu i z pohľadu Trestného zákona v jeho konkrétnom znení (teda zákona účinného v čase spáchania činu, alebo v prípade výhodnosti pre páchateľa zákona v neskôr účinnom znení). K bodu 3/ výroku rozsudku Tu priamo z popisu skutku vo výroku rozsudku vyplýva neúplnosť skutkových zistení, ohľadom ktorej je potrebné prisvedčiť obsahu odvolania. Ak má trestnosť činu spočívať v marení konkurzného konania uvedením nepravdivých údajov v zozname aktív a pasív, nemôţe byť táto okolnosť vo výroku rozsudku špecifikovaná len tak, ţe časť pohľadávok (uvedených v zozname aktív a pasív, ktorý obţalovaný predloţil pri návrhu na vyhlásenie konkurzu), bola uţ dlţníkmi uhradená ešte pred podaním tohto návrhu. Bliţšia identifikácia a kvantifikácia týchto pohľadávok nie je uvedená ani v odôvodnení rozsudku, čo činí jeho príslušnú časť (vo vzťahu k bodu 3/) nepreskúmateľnou. 2 To 12/2009 24 Zároveň je potrebné vysporiadať sa s obranou obţalovaného, prezentovanou uţ vo výpovedí z
7. októbra 2003 a rozvinutou v podanom odvolaní. Je predovšetkým potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka správcu konkurznej podstaty Ing. J. C., aby sa vyjadril k zoznamu aktív a pasív, ktorý bol pripojený k návrhu na vyhlásenie konkurzu
8. novembra 1998 obţalovaným (tento zoznam je totiţ konkrétne označený vo výroku rozsudku v bode 3/), najmä k dátumu, ku ktorému bol zoznam zostavený, a či má táto okolnosť (ak išlo o
9. júl 1998) vplyv na nesúlad údajov v uvedenom zozname so stavom úhrady pohľadávok v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Výsluch je tieţ potrebný ku čestnému prehláseniu o stave majetku k
10. októbru 1998 (č.l. 859), ktoré malo byť (

odvolacieho tvrdenia) obţalovaným

1. decembra 1998 správcovi podpísané ako nevyplnené (následne doklady na č.l. 860-867, označené ako „bilancia“ a datované 9.12.1998 sú z hľadiska v nich zachyteného obdobia označené ako „júl 98“). Po tomto doplnení dokazovania (a eventuálne na základe jeho výsledkov aj ďalšieho novovykonaného) sa bude potrebné vysporiadať so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a to aj z hľadiska pouţitia časovo konkretizovanej právnej kvalifikácie. Ku skutku v bode 4/ výroku rozsudku Neúplnosť skutkových zistení tu spočíva v nešpecifikovaní dátumu a spôsobu vyzvania na vrátenie rozmetacej píly zo strany prenajímateľa (P. a.s.) voči nájomcovi T. s.r.o.), ako aj dátumu a spôsobu odmietnutia zo strany obţalovaného prenajímateľovi oznámiť, kde sa ním poţadovaná píla nachádza. Oba tieto prvky prejavu vôle dotknutých osôb (výzva a vrátenie, resp. odmietnutie) sú len ako zovšeobecnelé označenie súčasťou popisu skutku. Uvedené okolnosti totiţ zakladajú trestnosť ţalovaného skutku ako trestného činu sprenevery, nakoľko ich zavŕšením (odmietnutím vydania a zatajením veci) má byť vyjadrený úmysel obţalovaného si túto vec trvale prisvojiť, ako keby bol jej vlastníkom. Aby o uvedených skutkových zisteniach (zároveň o ich naznačenom upresnení) nevznikli pochybnosti, je potrebné v odôvodnení rozsudku prezentovať úvahy, na základe ktorých boli tieto zistenia z vykonaných dôkazov (výsluchov a listinných dôkazov) odvodené. 2 To 12/2009 25 V terajšej podobe (č.l. 27 rozsudku v nadväznosti na rekapituláciu obsahu výpovedí svedkov S. a V. a na výpočet listinných dôkazov na č.l. 22 a 23 rozsudku) nepredstavujú tieto úvahy dostatočné vysporiadanie sa s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a na ich základe nie je rozsudok preskúmateľný. Vyššie uvedené sa týka aj okolností uvedených vo výpovedi obţalovaného z
2. júna 2003 a opakovaných v odvolaní, v rámci čoho menovaný popiera, ţe by odmietol dať prenajímateľovi informácie o mieste, kde sa píla nachádza. K ďalším odvolacím námietkam je potrebné uviesť nasledovné: Aj keď píla nebola prenajatá obţalovanému osobne (ale právnickej osobe, ktorej bol štatutárnym zástupcom, teda T. s.r.o., ktorá bola aj povinná platiť leasingové splátky), jeho trestnoprávna zodpovednosť je daná, pokiaľ z titulu svojej funkcie rozhodol, ţe napriek odstúpeniu od zmluvy a výzve na vrátenie veci, adresovanej prenajímateľom nájomcovi, nebude firme P. táto píla vrátená. Ak je totiţ účastníkom zmluvného majetkového vzťahu právnická osoba, nesie trestnoprávnu zodpovednosť ten, kto v jej mene, resp. za ňu v rámci svojho postavenia v štruktúre právnickej osoby právne a faktický koná. Namietaná nesprávnosť označenia ukončenia platenia leasingových splátok ako bezdôvodného má skutočne reálny podklad vo vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti T. s.r.o., čo bolo obrazom stavu jej insolventnosti. Na podstatu trestnosti ţalovaného činu to však nemá vplyv, nakoľko táto (trestnosť) môţe byť zaloţená aţ na prestanie so splácaním nadväzujúcim konaním obţalovaného, ako je to popísané vyššie (odmietnutie vydania a zatajenie veci). Pokiaľ ide o namietanú formuláciu vo výpovedi sv. S. o zaistení píly správcom, v nadväznosti na svedeckú výpoveď Ing. C. a listinné dôkazy (ako zoznam neodovzdaného majetku úpadcu na č.l. 892), je zrejmé, ţe nešlo o fyzické zaistenie, len o zahrnutie veci do konkurznej podstaty, a o pôvodný predpoklad správcu, ţe píla podlieha záloţnému právu, zmluvne zriedenému v prospech V.. 2 To 12/2009 26 Na odvolanie je potrebné reagovať v ďalšom konaní výsluchom exekútora Mgr. R. G. ako svedka na okolnosť, či v rámci ním vedenej exekúcie bola zahrnutá do súpisu hnuteľných vecí predmetná píla (údaje o konaní na č.l. 1900), a ak áno, kde sa fyzicky nachádzala ako s ňou bolo exekútorom naloţené. Vo vzťahu k označeniu poškodeného v popise skutku (a tieţ odôvodnení pouţitia časovo konkrétnej právnej kvalifikácie) platí to, čo je uvedené v časti odôvodnenia tohto uznesenia, týkajúcej sa bodu 2/ výroku rozsudku. V zmysle uvedeného má byť poškodený vo výroku o vine označený obchodným menom v čase dokonania činu (vzniku škody), aktuálnym (terajším) obchodným menom má byť označený vo výroku, týkajúcom sa uplatneného nároku na náhradu škody. Čo sa týka škody, pri trestnom čine sprenevery nie je (v posudzovanej situácii) jej výška totoţná s neuhradeným zvyškom leasingových splátok (5 zo 16). Má ísť o celú hodnotu veci v čase jej prisvojenia si páchateľom, odvodenú od pôvodnej predajnej ceny. Keďţe však odvolanie podal len obţalovaný, nie je ďalšie dokazovanie v tomto smere v dôsledku uplatnenia zákazu „reformatio in peius“ v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. aktuálne. Ku skutku v bode 5/ výroku rozsudku Potreba ďalšieho dokazovania, zameraného na overenie správnosť skutkových zistení (a to aj v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami) sa tu prekrýva s dôkaznými pokynmi zadanými pri skutku v bode 2/, ktoré sa takto dopĺňajú. Obţalovaný totiţ argumentuje, ţe časť čerpaného úver, pokrývajúca nákupnú cenu predmetnej píly, bola spoločnosťou T. zaplatená, resp. aj časť úveru v širšom rozsahu, a to platbami vo výške 2,5 mil. Sk, 1,25 mil. Sk a 188 541 Sk. Pri posudzovaní podvodného úmyslu vo vzťahu k zaplateniu úveru v rozsahu predmetnej čiastky (pripadajúcej na časť fakturovanej sumy zodpovedajúcej cene píly) je však relevantné posúdenie zdrojov dotknutých úhrad (ktoré je potrebné overiť, resp. identifikovať spôsobom uvedeným v časti odôvodnenia tohto uznesenia týkajúcej sa skutku v bode 2/ výroku rozsudku). 2 To 12/2009 27 Platba, resp. odpísanie sumy zo záručného vkladu samotnou bankou je len následkom neplnenia splátkových povinností klienta v zmysle č.l. V bod
3. zmluvy o vkladovom účte zo
4. júna 1996 (č.l. 2029), a to len do moţnej výšky 350 000 Sk, viaţucej sa ako garancia na celú sumu úveru, teda 10 mil. Sk s príslušenstvom (v tomto prípade bolo zrazených 188 541 Sk). Bez zriadenia záručného vkladu sa pritom úver ako celok nedal získať. Vo vzťahu k sume 3,75 mil. Sk je potrebné (ako je to uvedené vyššie) zistiť, či ide o úhradu z úveru poskytnutého zo strany V. na základe zmluvy č. X.. Takáto úhrada potom môţe byť povaţovaná len za následnú náhradu škody, spôsobnej konaním obţalovaného pri skutku v bode 5/. Úver, z ktorého došlo k úhrade, bol totiţ poskytnutý aţ v decembri 1996, pričom účelom tohto úveru nebolo splácanie predchádzajúceho úveru. To platí bez ohľadu na okolnosť, či tento následný úver (skutok 2) bol vylákaný podvodne alebo nie. K ďalším odvolacím námietkam: Súčasťou podnikateľského zámeru zo
5. marca 1996 je naozaj zakúpenie predmetnej píly od spoločnosti D. (nie kúpna zmluva-č.l. 2040). K nákupu potom došlo aţ na základe faktúry z
6. mája 1996 a k úhrade prevodným príkazom zo 6 júna 1996 (čomu zodpovedá i výpoveď Ing. D.). Je pravdou, ţe obţalovaný nebol jediným konateľom f. T. s.r.o. v čase podpisu úverovej zmluvy (bol ním aj predseda P.T.), avšak úverovú zmluvu č. X. dňa
7. mája 1996 a následne aj záloţnú zmluvu č. X. (konkrétne aj vo vzťahu k dotknutej píle) dňa
8. októbra 1996 (uţ ako jediný konateľ) podpísal, aj keď rovnako podpisoval uţ
9. apríla 1996 leasingovú zmluvu, týkajúcu sa tejto píly, vtedy podpísal aj jej preberací protokol (č.l. 1441), čomu z jeho strany predchádzal podpis rovnako datovenej kúpnej zmluvy (č.l. 1444), ktorou pílu previedol v mene spoločnosti T. na f. P.. K naposledy uvedenému prevodu vlastníctva tu vzhľadom na nepochybnú dobromyseľnosť kupujúceho došlo bez ohľadu na oprávnenosť prevodu majetku (

časovo aktuálneho stavu) firmy D. obţalovaným ako konateľom firmy T., keďţe ide o kúpnu zmluvu uzavretú

§ 409a nasl.

Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú účinky

§ 446tohto zákona.

Z trestnoprávneho hľadiska je podstatné konanie obţalovaného, svedčiace o uvádzaní poškodeného (V.) do omylu, resp. utvrdzovaní 2 To 12/2009 28 v ňom ešte v októbri 1996 pri podpise záloţnej zmluvy, pri ktorom si mal obţalovaný zaloţenie píly (firmou T. ako vlastnej, hoci len prenajatej od f. P. ako jej vlastníka) nevšimnúť (ako to tvrdí v odvolaní). Je pritom zrejmé, ţe efektívnosť ekonomického vyuţitia prevádzky nepostačovala na úhradu úverového zaťaţenia, ktoré bolo z hľadiska rozmetacej píly zdvojené (kúpou píly na úver, nasledujúcou po jej prenájme v rámci leasingu, spojeného s finančným zaťaţením obdobným úverovému). Je ešte potrebné dodať, ţe platba bola z úverových prostriedkov vykonaná v rozsahu ceny píly navýšenej o DPH (spolu s ostatnými nakupovanými vecami). Výške škody uvedenej vo výroku rozsudku zodpovedá len cena píly bez DPH, na čo sa však i