1 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) dovolanie obvineného A. B. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Senica zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 T 126/2006, bol obvinený A. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že : dňa
znaleckého posudku znalca z oboru bytové zariadenie a bytové doplnky Ing. N. R. bola najmenej 50 875 Sk (1 688,74 eur) a v daždi ho uložil vo dvore a stodole uvedeného rodinného domu, kde ho ponechal zakrytý nepremokavou plachtou až do dňa
1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s tým, že výkon tohto trestu mu bol v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
1 Tr. por. súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko – súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z
por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 4 6 Tdo 28/2010 V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Dôvody dovolania je treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedeného dovolacieho dôvodu nemožno teda preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového ako 5 6 Tdo 28/2010 i druhostupňového súdu došlo
jej názoru k nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho ustanovenia § 238 Tr. zák., nakoľko obvinený nevnikol neoprávnene do bytu iného. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., úvodom treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutiu. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený B. mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že obvineným vytýkané údajné procesné pochybenie nie je spôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a teda že v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného dovolania naplnenie prvého dovolacieho dôvodu obvinený nachádzal aj v tom, že tak prvostupňový ako i odvolací súd ignorovali jeho námietky týkajúce sa rozporov vo výpovediach svedkov svedčiacich v jeho neprospech a svedkov svedčiacich v jeho prospech a tieto rozpory vyhodnotili v jeho neprospech. Obvinený má teda za to, že skutočnosti svedčiace v jej neprospech boli vyhodnocované nepomerne ku skutočnostiam svedčiacim v jej prospech. 6 6 Tdo 28/2010 Je zrejmé, že vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam, resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na už skôr uvedené nezaoberal. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa spôsobu užívania nehnuteľnosti, či poškodená mala svoju izbu uzamknutú, či potreba rekonštrukcie si vyžiadala vniknutie do jej izby a vypratanie jej vecí, aké bolo oprávnenie poškodenej v dome bývať a pod., treba uviesť iba toľko, že týmito obvinený opäť napáda skutkové zistenia prvostupňového i druhostupňového súdu, (ako aj tunajšieho súdu uvedené v rozsudku sp. zn. 1 Tz 37/2005, z 25. januára 2006), ktorými je ale dovolací súd viazaný a ktoré teda nemôže skúmať ani meniť. Záverom treba uviesť, že ustanovením § 238 Tr. zák., o trestnom čine porušovania domovej slobody, je chránená sloboda obydlia oprávneného užívateľa bytu pred neoprávnenými zásahmi kohokoľvek, teda aj samotného vlastníka nehnuteľnosti. Bytom je pritom potrebné rozumieť obytné miestnosti aj s príslušenstvom. Užívateľ bytu je teda chránený aj proti vlastníkovi a to dokonca aj vtedy, keď má vlastník vykonateľné rozhodnutie k vyprataniu užívateľovho bytu, čo v danom prípade obvinený ani nemal. Za násilie (ods. 2 § 238 Tr. zák.) je možné považovať svoj mocné vypratanie bytového zariadenia nachádzajúceho sa v byte, teda nie je pravdivé tvrdenie obvineného, že došlo k zmene kvalifikácie preto, že násilie z jeho strany nebolo preukázané, ale preto, že súdy aplikovali ustanovenie § 88 Tr. zák. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody
1 písm. c/, a písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného A. B. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (§ 382 písm. c/ Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. augusta 2010 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.