2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej už len Tr. zák.), o sťažnosti obžalovaného Ľ. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 15. júna 2010, sp. zn. 2T 5/2005, takto r o z h o d o l :
1 písm. a/ Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej už len Tr. por.) napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu. S použitím § 72 ods. 2 Tr. por. a s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej už len „ústava“) a čl. 5 ods. 3, druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej už len „dohovor“) p r i j í m a sa písomný sľub obžalovaného Ľ. K., nar. X. v B., trvale bytom B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra, ktorým sa nahrádza jeho väzba a p r e p ú š ť a sa ihneď na slobodu, pričom sa mu zároveň ukladá p o v i n n o s ť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu a tiež povinnosť preberať súdne zásielky. O d ô v o d n e n i e Na Krajskom súde v Nitre sa vedie trestné konanie proti obžalovanému Ľ. K. (a tiež ďalším osobám) pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bode 9/ obžaloby Krajského prokurátora v Nitre z 9. decembra 2005, sp. zn. Kv 105/02. 2 6 Tost 19/2010 Na obžalovaného Ľ. K. bol
1 Tr. por.
2 Tr. por. žiadosť obžalovaného Ľ. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol,
1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obžalovaného na nahradenie väzby a
1 Tr. por. neprijal tiež ani ponuku peňažnej záruky. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na obžalovaného Ľ. K. bol Okresným súdom Nitra
názoru súdu aj naďalej trvá dôvodná obava, že obžalovaný ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, najmä ak nemá stále bydlisko. Skutočnosť, že by mal bývať v B., kde mu mala manželka prehlásiť trvalý pobyt, ešte nedáva záruku, že skutočne sa bude aj na tejto adrese zdržiavať. Pokiaľ ide o peňažnú záruku ponúknutú sestrou obžalovaného, tak túto krajský súd nepovažoval vzhľadom na doterajší postoj obžalovaného k trestnému konaniu a s poukazom na spôsob páchania trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, ako aj výšku spôsobenej škody, za dostatočnú na nahradenie väzby. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd neprijal ani písomný sľub obžalovaného na nahradenie väzby, pretože ani tento nepovažoval, s poukazom už aj na predchádzajúce uznesenie Krajského súdu v Nitre z
jeho názoru krajský súd dostatočným a preskúmateľným spôsobom nevysvetlil, či po zvážení doterajšej dĺžky jeho väzby, doterajšieho priebehu a stavu konania, závažnosti usvedčujúcich dôkazov, možno ďalšie trvanie väzby aj naďalej považovať za primerané a nevyhnutné opatrenie z hľadiska spravodlivej rovnováhy medzi zásadou zasahovania do základných práv a slobôd trestne stíhanej osoby iba v nevyhnutnom rozsahu a požiadavkou zabezpečenia účelu a predmetu trestného konania, navyše ak opakovane navrhol nahradiť svoju väzbu peňažnou zárukou. Keďže je teda obžalovaný toho názoru, že ďalšie trvanie jeho väzby nie je primerané a nevyhnutné, vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom na jeho doterajšie písomné podania žiadal, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako to navrhoval vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Spisový materiál v posudzovanej veci bol Krajským súdom v Nitre 30. júna 2010 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o sťažnosti obžalovaného. Dňa 12. júla 2010 bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručená žiadosť obžalovaného Ľ. K., aby konal o podanej sťažnosti v jeho neprítomnosti a aby o nej rozhodol na neverejnom zasadnutí. Ešte toho istého dňa obžalovaný uvedenú žiadosť doplnil v tom smere, že táto sa vzťahuje aj na hlavné pojednávanie, a teda, že
4 Tr. por. žiada, aby sa tiež hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote. Na základe toho potom postupom
1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obžalovaného je dôvodná. 5 6 Tost 19/2010 Čo sa týka vyššie uvedeného vyhlásenia obžalovaného, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, treba povedať, že toto sa vzťahuje na celé hlavné pojednávanie, teda až do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci. V súvislosti s predmetným vyhlásením je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že napriek tomu, že účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa chápe ako jeho právo, právna úprava až do účinnosti zákona č. 247/1994 Z. z. neumožňovala prejednať vec bez jeho prítomnosti, ak bola daná niektorá z okolností uvedených v § 202 ods. 3 Tr. por. (ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov), a to ani v prípade, keď sa hlavného pojednávania zúčastniť nechcel. Práve spomenutým zákonom bol ale Trestný poriadok (okrem iného) doplnený o nové ustanovenie § 202 ods. 4, čím sa rešpektuje výslovné vyhlásenie obžalovaného. Záverom k vyššie uvedenému možno teda konštatovať, že hlavné pojednávanie možno vykonať v neprítomnosti obžalovaného, len ak sú kumulatívne splnené materiálne a formálne podmienky na takýto postup uvedené v § 202 ods. 2 Tr. por. za predpokladu, že neexistujú dôvody vylučujúce takýto postup uvedené v § 202 ods. 3 Tr. por. a nejde o prípad uvedený § 202 ods. 4 Tr. por. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. septembra 2003, sp. zn. 1 To 31/2000). Taktiež je potrebné zdôrazniť to, že obžalovanému nič nebráni v tom, aby sa hlavného pojednávania v danej veci napriek tomuto svojmu vyhláseniu kedykoľvek zúčastnil. Pokiaľ ide o skúmanie existencie väzobného dôvodu u obžalovaného Ľ. K., tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním veci dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a síce, že dôvod väzby
1 písm. a/ Tr. por. aj naďalej pretrváva. Odkazuje pritom na dôvody svojho uznesenia zo 14. apríla 2010, sp. zn. 4 Tost 8/2010, v ktorom dostatočne podrobne rozviedol skutočnosti zakladúce existenciu uvedeného väzobného dôvodu, pričom tieto sa doposiaľ nezmenili. Na rozdiel od krajského súdu má však Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že v predmetnom prípade je možné väzbu obžalovaného nahradiť jeho písomným sľubom 6 6 Tost 19/2010 za súčasného uloženia povinnosti oznámiť súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu a tiež povinnosti preberať súdne zásielky. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, obžalovaný Ľ. K. je trestne stíhaní pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bode 9/ obžaloby. Vo väzbe je už takmer 6 mesiacov (od 21. januára 2010), pričom v priebehu tohto obdobia sa hlavné pojednávanie ani jedenkrát neuskutočnilo, keďže toto bolo zakaždým zmarené pre procesné prekážky spočívajúce najmä v nedostavovaní sa ostatných obžalovaných, ktorí sú na slobode, nie teda z dôvodov na strane sťažovateľa.
1 písm. b/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a/ alebo c/, môže súd alebo sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní sudca považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu.
3 ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., záruku alebo sľub nemožno prijať.
1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca ju prijme. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., peňažnú záruku nemožno prijať. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Medzi trestnými činmi taxatívne uvedenými v § 62 ods. 1 Tr. zák. je aj trestný čin podvodu
5 Tr. zák., pre ktorý je obžalovaný Ľ. K. trestne stíhaný. 7 6 Tost 19/2010
čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c/ tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
čl. 154c ods. 1 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Súd a v prípravnom konaní sudca môže na žiadosť obvineného
čl. 154c ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru (publikovaného pod č. 209/1992 Zb.) nahradiť väzbu zárukou a sľubom
1 Tr. por. per analogiam alebo peňažnou zárukou
1 Tr. por. per analogiam aj prípadoch, keď je obvinený vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por., resp. keď je obvinený trestne stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., keďže ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru zabezpečuje väčší rozsah základného práva. Z tohto dôvodu vnútroštátne právo nemôže z pôsobnosti druhej vety čl. 5 ods. 3 dohovoru vylúčiť niektoré trestné činy, resp. niektoré dôvody väzby, keďže rovnako čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 ústavy zahrňuje v sebe aj možnosť prepustenia počas konania podmieneného zárukou (viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2005, sp. zn. 1 Toš 60/2005, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2004, sp. zn. I. ÚS 100/04). Krajský súd v Nitre teda postupoval správne, keď žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby písomným sľubom
1 písm. b/ Tr. por., resp. peňažnou zárukou
1 Tr. por. meritórne preskúmal a napokon o nej aj rozhodol, hoci Trestný poriadok možnosť nahradenia väzby zárukou v prípade obžalovaného Ľ. K. vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý je stíhaný, vylučuje. Treba ale zároveň dodať i to, že odôvodnenie takéhoto postupu v napadnutom uznesení nie je možné s poukazom na vyššie uvedené považovať za dostatočné. 8 6 Tost 19/2010 S ohľadom na už skôr spomenuté skutočnosti a tiež citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky teda považoval prijatie písomného sľubu obžalovaného na nahradenie jeho väzby v danej trestnej veci za dostatočné (z toho dôvodu sa preto potom ani nezaoberal peňažnou zárukou ponúknutou sestrou obžalovaného) s tým, že mu zároveň uložil povinnosť oznámiť súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu a tiež povinnosť preberať súdne zásielky. Dodržiavanie týchto povinností je odôvodnené aj napriek už skôr spomenutej žiadosti obžalovaného Ľ. K., aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, a to predovšetkým z dôvodu možného rozhodovania súdu aj mimo hlavného pojednávania. Prípadné porušenie týchto povinností obžalovaným bude dôvodom pre jeho opätovné vzatie do väzby. Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Na podklade tohto rozhodnutia následne predseda senátu nariadil príkazom prepustenie obžalovaného Ľ. K. z väzby na slobodu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 14. júla 2010 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.