Najvyšší súd 5Sžf/27/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M.P.S.M.M., príspevkovej organizácie so sídlom Š.M., IČO X., zastúpeného JUDr. J. S., PhD., advokátom J., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101-38057/2009/992517-r z
- marca 2009 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/61/2009-34 z
- apríla 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/61/2009-34 z
- apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného o potvrdení dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/25123/08/Šir z 30.12.2008, ktorým určil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002 v sume 3.778,79 Eur. V odôvodnení rozhodnutia sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe pri výkone činnosti v oblasti výroby a rozvodu tepla a teplej úţitkovej vody bolo povinnosťou ţalobcu uplatniť daň z pridanej hodnoty nielen voči podnikateľským a iným subjektom aj pri plneniach vo vzťahu k uţívateľom bytov – občanov M.M. Ţalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si v zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia – došlé faktúry za dodávku plynu od dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, za došlé faktúry za nákup tuhého paliva, faktúry za práce vykonané v kotolni a pod. v plnej výške, t. j. sám deklaroval, ţe prijaté zdaniteľné plnenia pouţije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Keďţe ţalobca ako platiteľ dane prijal zdaniteľné plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, pri ich dodaní mu vznikla povinnosť uplatniť daň z pridanej hodnoty. 2 5Sţf/27/2010 Ţalobca tým, ţe dodával teplo a teplú úţitkovú vodu pre podnikateľské a iné subjekty (napr. rozpočtové organizácie) nesporne nevykonával verejnoprospešnú činnosť, ale len uskutočňoval podnikateľskú činnosť. Rovnako to platí aj vo vzťahu k poskytovaniu ďalších S. (stavebné práce a stavebné úpravy, odvoz fekálií IFA a poskytnutie dopravných S.) pre podnikateľské subjekty, iné obce, Farský úrad v M. a obyvateľov iných obcí. Ţalobca tým ani nezabezpečoval plnenie povinností, ktoré by mu ukladali osobitné zákony (napr. na úseku likvidácie odpadov), pretoţe takéto povinnosti sa týkali iba jeho územného obvodu. Tieto aktivity bolo moţné hodnotiť ako verejnoprospešnú činnosť iba vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb M. a obyvateľov M. (napr. oprava a údrţba M., prekládka verejného rozhlasu, odvoz fekálií v prospech obyvateľov M. M.). Uviedol, ţe konaniu nebránila prekáţka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 25 ods. l písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), nakoľko predmetom rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 14.03.2003 bolo priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002, kým predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok
- Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie tak odvolacieho ako aj správneho orgánu je nepreskúmateľné alebo zmätočné, pre absenciu právnych a skutkových dôvodov, krajský súd sa s týmto názorom nestotoţnil, pretoţe druh podnikateľských činností bol riadne vymedzený a konkretizovaný podrobne vymenovaním dodávateľsko-odberateľských faktúr, čím poţiadavke na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaný vyhovel v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa názoru krajského súdu opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ustanovením § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán bolo oprávnené nariadiť opakovaný výkon daňovej kontroly. Jej vykonaniu nebránilo ustanovenie § 15b ods. 3 písm. a/ cit. zákona, pretoţe nešlo o preverovanie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch. Opakovaná kontrola bola nariadená po ukončení odvolacieho konania. Súd sa takisto stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, podľa ktorého nedošlo k zániku práva správcu dane vyrubiť rozdiel dane v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Daňová povinnosť vznikla ţalobcovi v roku 2002 a úkon smerujúci na vyrubenie dane (doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly zo dňa 18.09.2006) bol vykonaný dňa 13.10.2006 jeho doručením. Preto nová päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť od konca roku
- 3 5Sţf/27/2010 Neúspešnému ţalobcovi krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Ţalobca podal proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajského súdu na nové konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, ţe v ţalobe dostatočne poukázal na skutočnosť, ţe za rok 2002 bola vykonaná daňová kontrola pod sp. zn. 711/230/678/6162/2003/Pe/Ši a u daňovníka neboli zistené ţiadne nedostatky a bol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 116.338,- Sk, Tento dôvod ţaloby krajský súd posúdil len čiastočne (uviedol, ţe sa nejedná o prekáţku rozhodnutej veci). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešný a podnikateľský) bolo nevyhnutné postupovať prostredníctvom určenia koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, pričom tento podiel nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. S touto námietkou sa krajský súd podľa ţalobcu vôbec nezaoberal. Preto povaţoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre rozpor s princípmi legitímneho očakávania a rovnakého zaobchádzania v skutkovo rovnakých alebo porovnateľných veciach (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ďalej namietal, ţe krajský súd sa opieral o odôvodnenie správcu dane zaloţené na zosumarizovaní faktúr, pričom nie je zrejmé na základe čoho správca dane rozlíšil činnosti verejnoprospešné a podnikateľské. Rozhodnutie povaţoval za nepreskúmateľné a zmätočné, pričom sa súd nevysporiadal s doterajšou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá sa zaoberá právnym a skutkovým posúdením charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie. Krajský súd sa tieţ nevyporiadal u kaţdého jednotlivého plnenia s cieľom a dôvodom činnosti, t. j. či sa uskutočňuje za účelom podnikania alebo za účelom získavania príjmov na priame krytie verejných výdavkov. Podľa ţalobcu nepostačuje všeobecné konštatovanie bez právne relevantných dôkazov. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere, vychádzajúc pritom zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné plnenia, t. j. plnenia podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli vykonané v rámci hlavnej činnosti, teda plnenia mimo reţimu dane z pridanej hodnoty. Správca dane prácnym a dôsledným spôsobom vykonal rozlíšenie činností podľa obsahu, aj podľa toho, 4 5Sţf/27/2010 pre koho bolo vykonané. Prioritným dôkazným prostriedkom preukazujúcim vyššie uvedené skutočnosti je faktúra, ktorá obsahuje charakter fakturovanej S. a odberateľa, v prospech ktorého dodávateľ túto S. vykonal. Správca dane však k účelom špecifikácie hlavnej činnosti a podnikateľskej činnosti pouţil aj iné dôkazné prostriedky /ţivnostenský list, rozhodnutie o udelení licencie na podnikanie v energetických odvetviach, zakladaciu listinu, Štatút M.P.S., zápisnice o ústnom pojednávaní/. Námietku týkajúcu sa postupu prostredníctvom určenia koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti označil za nezrozumiteľnú, pretoţe z jej obsahu sa nedá posúdiť na aký spôsob určenia koeficientu, vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti, a to verejnoprospešný a podnikateľský, chcel ţalobca poukázať a uvedená námietka nebola predmetom odvolania proti dodatočnému platovému výmeru správcu dane ani ţaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je zaloţený na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci potrebného pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou ţalovaného predloţiť súdu kompletný, zaţurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môţe posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Krajský súd sa však uspokojil len s výberom časti spisovej dokumentácie, t. j. s predloţením prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, odvolania ţalobcu v administratívnom konaní a niekoľkých faktúr bez uvedenia súvislostí, a to aj napriek tomu, ţe z obsahu ţaloby a rozhodnutia ţalovaného vyplýva potreba porovnania viacerých protokolov o kontrole DPH za rok 2002 a protokolov následne vyhotovených, ako aj skúmanie splnenia podmienok opakovaných daňových kontrol a včasnosti vydania dodatočného platobného výmeru. Odvolací súd poukazuje na to, ţe sám ţalovaný v písomnom vyjadrení z 19.06.2009 poukazuje na protokol č. 711/320/526-21153/06 a protokol č. 711/354/5062/2003 z 05.03.2003 s tromi prílohami ako dôkaz, ako aj na ďalšie dôkazy, ktoré však nepredloţil k pojednávanej veci s tým, ţe tieto sú prílohou vyjadrenia k ţalobe vedenej pod sp. zn. 7S/51/2009-10, zo dňa 17.06.
- Odvolací súd v spise krajského súdu v prejednávanej vecí nenašiel zmienku o dôkazoch predloţených k inému spisu krajského súdu. Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané ţalobou napadnuté a súdom preskúmavané 5 5Sţf/27/2010 rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tieţ zistiteľná aj miera a spôsob oboznámenia ţalobcu s podkladmi rozhodnutia vo veci preskúmavaného rozhodnutia nie je moţné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Práve samotný predmet sporu spočívajúci v rozlíšení verejnoprospešnej a podnikateľskej činnosti ţalobcu vyţaduje úzku súčinnosť daňovníka a správcu dane. Skutočnosti tomu nasvedčujúce nie je moţné na základe predloţených dôkazov zistiť. Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal. Z týchto dôvodov podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková