Obsah (17)

§ 250§ 256§ 39a§ 53§ 54§ 55§ 228§ 23§ 302§ 306§ 321§ 322§ 253§ 254§ 207§ 211§ 221

Najvyšší súd 2 To 16/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ľ. R. a spol. pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí
2. januára 2011 v B. o odvolaní obţalovaného Ing. J. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
3. novembra 2008, sp. zn. 4 T 11/2000, takto r o z h o d o l :

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 odvolanie obţalovaného Ing. J. V. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
2. novembra 2008, sp. zn. 4 T 11/2000, boli obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uznaní za vinných z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe po vzájomnej dohode ako členovia organizovanej skupiny v podvodnom úmysle získať finančné prostriedky z účtov klientov peňaţných ústavov si od augusta do novembra 1998 vytvorili podmienky na realizáciu platobných operácií prostredníctvom POS terminálu tak, ţe obţalovaný Ľ. R. dňa 24.8.1998 uzatvoril ako konateľ spoločnosti M., s.r.o. Ţ.., so zástupcom P., a.s. B. – filiálka Ţ., zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie tovarov a sluţieb k beţnému účtu číslo X., na základe čoho bol v priestoroch spoločnosti M., s.r.o. Ţilina, nainštalovaný platobný POS terminál číslo TN X., v nasledujúcom období obţalovaný F. S. a obţalovaný Ing. B. L. zadováţili z nezistených zdrojov čísla platných platobných kariet, vlastníkmi ktorých boli klienti peňaţných ústavov vo Švédsku a po získaní týchto údajov obţalovaní F. S., Ing. B. L., Ing. J. V. a obţalovaný Ľ. R. v dňoch 18.
2. – 19.11.1998 realizovali cez platobný POS terminál neoprávnené bankové operácie – prevody finančných prostriedkov z účtov zodpovedajúcich príslušným číslam platných platobných kariet v počte 91 úspešných prevodov predstavujúcich vo finančnom vyjadrení sumu 3.976.000,- Sk, 2 To 16/2010 2 následne dňa 19.11.1998 obţalovaný Ľ. R. spolu s obţalovaným Ing. J. V. v P., a.s. B. – filiálka Ţ., vybrali z účtu peňaţnú sumu 80.000,- Sk a dňa 23.11.1998 sa pokúsil o výber ďalšej čiastky vo výške 1.000.000,- Sk s úmyslom zostatok peňazí previesť na iný účet v Ľ. B., avšak výber ani prevod peňazí neuskutočnili, nakoľko boli pristihnutí príslušníkmi polície, ktorá ich zadrţala; uvedeným konaním spôsobili P., a.s. B., t.č. U. B. S., a.s. B., priamu škodu vo výške 83.520,- Sk. Za to boli odsúdení: - obţalovaný Ľ. R.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. - obţalovaný F. S.

§ 250ods.

4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému F. S. uloţený trest prepadnutia veci a to: - 3 ks nábojov ráţe 9 mm, - krabičku so 4 ks surových kľúčov, - plátené vrecúško s vecami na čistenie zbraní, - krabička so 4 ks nábojov.

§ 55ods.

6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát. Súčasne s uloţením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. novembra 1999, sp. zn. 3 T 33/95 (v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. júna 2000, 3 To 27/2000), ktorým bol obţalovanému uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk a trest prepadnutia veci ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na 2 To 16/2010 3 zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný Ing. B. L.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný Ing. J. V.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 228ods.

1 Tr. por. (v znení účinnom do

1. januára 2006) bola obţalovaným Ľ. Repáňovi, F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane U. B. S., a.s., Š. L., X. B. škodu vo výške 83.520,- Sk. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. O odvolaniach obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na verejnom zasadnutí uznesením zo
2. novembra 2010, sp. zn. 2 To 5/2009 tak, ţe ich

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol. Na tom istom verejnom zasadnutí, t.j.
2. novembra 2010 bola trestná vec obţalovaného J. V. vylúčená

§ 23ods.

1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 na samostatné konanie z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti tohto obţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konečnom dôsledku vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. vykonal odvolacie konanie ako konanie proti ušlému

§ 302Tr.

por. a nasl. 2 To 16/2010 4 v znení účinnom do

1. januára 2006 nakoľko ani po vyuţití všetkých zákonných dostupných prostriedkov sa uvedenému odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, na ktoré svojim odvolaním obţalovaný Ing. J. V. dal podnet. Šetrením, vykonaným predsedom senátu odvolacieho súdu bolo zistené, ţe obţalovaný Ing. J. V. nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň sa nezdrţiava na ţiadnej ním uvádzaných adries, pričom upovedomenie o verejnom zasadnutí sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, ktorá neúspešne vykonala pátranie po jeho pobyte. Za tohto stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe bolo preukázané splnenie zákonných podmienok uvedených v § 302 ods. 1 Tr. por. menovite, ţe obţalovaný Ing. J. V. sa vyhýba trestnému stíhaniu (ako to robil uţ aj počas prvostupňového konanie) tým, ţe sa skrýva, a preto predseda senátu vydal
2. januára 2011 opatrenie o vykonaní odvolacieho konania vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. ako konania proti ušlému, pričom ďalej postupoval

§ 306Tr.

por. Obţalovaný Ing. J. V. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu namietol správnosť výroku o vine s tým, ţe sa ţiadneho protiprávneho konania nedopustil. Jeho trestnú zodpovednosť nemôţe zakladať skutočnosť, ţe v B. čakal so spoluobţalovaným Ľ. R., kým tomuto pripravia peniaze na výber. Výpoveď obţalovaného Ľ. R. je účelová, lebo tohto nikdy nenahováral, aby si dal nainštalovať POS terminál. Za usvedčujúci dôkaz nemoţno povaţovať ani výpis z odpočúvania telefonických hovorov, a to pre ich nehodnovernosť vzhľadom na neexistenciu nosičov zvukových záznamov, na ktorých mal byť zachytený obsah jednotlivých hovorov. Jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby

§ 322ods.

1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla na verejnom zasadnutí odvolanie obţalovaného Ing. J. V. zamietnuť ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006, a to vzhľadom na správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, dotýkajúcich sa tohto obţalovaného. Obţaloba v predmetnej veci bola podaná na súde prvého stupňa pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) t.j. pred
2. januárom 2006, preto

prechodného ustanovenia § 564 ods. 4 tohto zákona konanie v prvom stupni na krajskom súde ako aj konanie o riadnom opravnom 2 To 16/2010 5 prostriedku proti takému rozhodnutiu krajského súdu sa vykonalo

doterajších predpisov, t.j.

zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, inak účinného do

1. januára
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie

§ 253

, preskúmal

§ 254ods.

1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku dotýkajúceho sa obţalovaného Ing. J. V. ako aj konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo a zistil, ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o námietku, uplatnenú aj v odvolaní o nepouţiteľnosti prepisov záznamov telefonických hovorov, ktorú ale krajský súd neakceptoval najmä s prihliadnutím na výpovede svedkov pplk. J. P. a pplk. Ing. J. P. potvrdzujúcich vecnú správnosť urobených predpisov, t.j. ich zhodu s prepisovanými, no pre poruchu archivačného systému nezachovanými zvukovými nahrávkami treba uviesť, ţe samotným dôkazom v zmysle § 88 ods. 5 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 je záznam telekomunikačných činností a nie prepis takého záznamu. V posudzovanej veci nešlo ani o doslovný prepis (viď výpoveď svedka pplk. Ing. J. P.) preto, hlavne ale pre nemoţnosť jeho porovnania so samotným záznamom v procese dokazovania pred súdom, rešpektujúc aj zásadu bezprostrednosti, nebolo moţné sa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyrovnať s námietkou obţalovaného Ing. J. V. (ale aj spoluobţalovaných) o obsahovej nedôveryhodnosti urobených prepisov. Za tohto stavu krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom keď uvedený dôkazný prostriedok povaţoval za jeden z prameňov dôkazov svedčiacich o vine obţalovaného. Pre posúdenie obhajoby Ing. J. V. a jeho tvrdení, ţe výpovede spoluobţalovaného Ľ. R. sú účelovou lţou má však význam (ako bude neskôr uvedené) samotná existencia údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, najmä
2. novembra 1998, kedy došlo k zadrţaniu oboch uvedených obţalovaných v priestoroch bývalej P., a.s., filiálka Ţ.. Skôruvedené konštatovanie odvolacieho súdu o nepouţiteľnosti prepisov zaznamenávajúcich obsah uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky však vôbec neobsahuje správnosť záverov prvostupňového súdu pokiaľ ide o výrok o vine, pričom najvyšší súd sa stotoţňuje s hodnotením dôkaznej situácie krajským súdom v tom smere, ţe podstatným dôkazom preukazujúcim vinu aj obţalovaného Ing. J. V. je výpoveď obţalovaného (v súčasnosti uţ odsúdeného) Ľ. R. z
3. novembra 1999, prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom

§ 207ods.

2 Tr. por., v ktorej a rovnako aj pri konfrontáciách s obţalovaným F. S.

1. marca 2000 a s obţalovaným Ing. B. L.
2. decembra 1999 usvedčil zo spáchania 2 To 16/2010 6 ţalovaného skutku aj obţalovaného Ing. J. V., pričom nemoţno akceptovať jeho výhrady, ţe ide o dôkaz nevierohodný,nepostačujúci pre uznanie viny. Čo sa týka procesného aspektu výpovede obţalovaného Ľ. R. z
3. novembra 1999 krajský súd fakticky neprihliadol na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo
4. novembra 2007, sp. zn. 2 To 60/2005 o nepouţiteľnosti tohto dôkazného prostriedku vo vzťahu ku spoluobţalovaným Ľ. R., pretoţe výpoveď tohto nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, pričom nešlo o neodkladný úkon. Napriek tejto konštatácii odvolací súd nezrušil prvostupňový rozsudok pre podstatné chyby konania (preto, ţe výrok o vine bol v rozhodujúcej miere opretý o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom), lebo vzhľadom na vývoj judikatúry prijatej najvyšším súdom v období po vydaní zrušujúceho uznesenia zo
5. novembra 2007 musel korigovať spomenutý právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí. Platí naďalej, ţe právo obvineného na obhajobu je obmedzené v miere nezlučiteľnej s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je výrok súdu o vine zaloţený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby (svedka alebo spoluobvineného), ktorú obvinený alebo jeho obhajca nemali moţnosť aspoň raz vypočúvať kontradiktórnym spôsobom. Z princípu kontradiktórnosti však aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva existujú výnimky a jeho dodrţiavanie nie je absolútne. Výnimku z kontradiktórnosti postupu predstavujú výpovede svedkov, ktorí majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Tr. por. charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu (pozri k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2009, Tpj 63/2009, uverejnené pod č. 30/2010 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) a tieţ výsluch obvineného, pokiaľ je neodkladným úkonom.

rozhodnutia trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 37/2010, prijatého na zasadnutí tohto kolégia

1. júna 2010, výsluch obvineného bude spravidla neodkladným úkonom (§ 160 ods. 5 Tr. por. účinného do
2. januára 2006) vo vzťahu k neskôr spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre objektívne prekáţky (neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, ţe pri takom výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími spoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná súvislosť takýchto neskorších 2 To 16/2010 7 spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý bol vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu. Takýto výsluch je dôkazom získaným spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, a preto je moţné

§ 211ods.

2 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 prečítať zápisnicu o výsluchu bývalého spoluobţalovaného, ktorý sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľuje od svojej skoršej výpovede. Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na situáciu, keď sa vedie spoločné trestné stíhanie proti viacerým spoluobţalovaným, z ktorých niektorý odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, a preto sa uplatnil postup

§ 207ods.

2 Tr. por. v znení účinnom do

1. januára
2. V posudzovanej veci z hľadiska určenia toho, či výsluch obţalovaného Ľ. R. z
3. novembra 1999 moţno povaţovať za neodkladný úkon v zmysle § 160 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom do
4. januára 2006 nie je rozhodujúce to, ţe tento obţalovaný uţ bol skôr stíhaný ako obvinený a bol vo väzbe ale to, ţe po vznesení obvinenia
5. novembra 1999 obţalovaným Ing. B. L. a Ing. J. V. a po ich zadrţaní bolo potrebné v súvislosti s rozhodovaním o väzbe menovaných vykonať procesné úkony, ktoré by odôvodnili aj materiálnu podmienku väzby, ktorou treba rozumieť dôvodnosť vznesenia obvinenia. Nepochybne takýmto úkonom bola výpoveď obţalovaného Ľ. R. z
6. novembra 1999, vtedy ešte v procesnej pozícii obvineného, t.j. deň po vznesení obvinenia F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. Zdôrazniť treba to, ţe v súvislosti s rozhodovaním o obmedzení osobnej slobody zadrţaných obvinených vzhľadom na zákonné lehoty, v ktorých musel byť podaný návrh na vzatie do väzby, nebolo moţné s výsluchom Ľ. R. otáľať aţ do doby, kedy bude zadrţaný obţalovaný F. S. (k tomu došlo aţ
7. decembra 1999). Z uvedených dôvodov výsluch obvineného Ľ. R. z
8. novembra 1999 má povahu neodkladného úkonu, ide o dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, preto zápisnicu o tomto výsluchu bolo moţné prečítať postupom

§ 207ods.

2 Tr. por. v znení účinnom do

1. januára 2006 (rovnako aj zápisnice o konfrontácii s obţalovanými F. S. a Ing. B. L., kde princíp kontradiktórnosti bol dodrţaný) a posudzovať takto získaný dôkaz v rámci hodnotenia dôkazov. 2 To 16/2010 8 Ako uţ bolo naznačené tejto procesnej činnosti prvostupňového súdu nemoţno vytknúť nerešpektovanie ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por., zakotvujúceho pravidlá pre hodnotenie dôkazov. Obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ţe spomenutá usvedčujúca výpoveď obţalovaného Ľ. R. z
2. novembra 1999 je účelová loţ, ktorá je súčasťou aj jeho odvolacích námietok, je neopodstatnená. Aj

názoru odvolacieho súdu obţalovaný Ľ. R. dôveryhodne vysvetlil, prečo pôvodne v konaní pres Okresným súdom Ţilina, kde bol sám obţalovaný a neprávoplatne odsúdený rozsudkom, zrušeným odvolacím Krajským súdom v Ţiline, uvádzal nepravdivú verziu o priebehu skutku a osobách na ňom zúčastnených. Ovplyvňovanie tohto obţalovaného prísľubom pomoci v trestnom konaní, vrátane zabezpečenie prepustenia z väzby, sľubovaním odmeny za neprezradenie účasti ďalších spoluobţalovaných na spáchaní trestného skutku a napokon aj hrozbami váţnej ujmy tomuto obţalovaného a jeho rodine okrem samotného Ľ. R. potvrdila aj svedkyňa J. R., bývalá manţelka obţalovaného Ľ. R., a to aj pri konfrontácii s obţalovaným Ing. J. V.. Pôvodnú výpoveď obţalovaného Ľ. R. z

1. novembra 1998, v ktorej tvrdil, ţe všetko robil sám (so subjektívnym presvedčením o súladnosti jeho konania so zákonom) a mal k dispozícii aj fyzicky platobné karty vyvrátil svedok Ing. D. J., bývalý riaditeľ filiálky P. a.s. v Ţ., ktorý potvrdil, ţe obţalovaný Ľ. R. neovládal proces autorizácie platobných kariet. Zistenie, ţe pôvodná výpoveď obţalovaného Ľ. R. odporovala realite má oporu aj vo výpovedi svedka A. S. z A. (A. C. S.), z ktorej vyplynulo, ţe neboli pouţité platobné karty, ale boli zadávané ich čísla ručne, uvedením šestnásťmiestneho čísla príslušnej platobnej karty. Na strane druhej výpoveď svedka M. B., bliţšie nekonkretizujúca kontakt obţalovaného Ľ. R. s rusky hovoriacou osobou bez poznania konkrétnych vecných súvislostí nie je dôkazom, potvrdzujúcim pôvodnú výpoveď Ľ. R. o obchodných kontraktoch s občanom Ruskej federácie R. K., ktoré mali byť dôvodom zriadenia POS terminálu a uskutočnenia platieb jeho prostredníctvom. Uvedenú okolnosť, ktorú v zmenenej výpovedi (usvedčujúcej aj spoluobţalovaných) označil za nepravdivú aj obţalovaný Ľ. R., nepotvrdil ţiadny z vykonaných dôkazov, najmä nikto zo známych a spolupracovníkov obţalovaného Ľ. R., ktorí poznali jeho podnikateľské aktivity a napokon ani jeho účtovníčka, svedkyňa K. C.. Vierohodnosť výpovede obţalovaného Ľ. R. z
2. novembra 1999 aj vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. bola overená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, a to aj pokiaľ ide o ich činnosť
3. novembra 1998 v súvislosti s pokusom o výber sumy 1 000 000 Sk a o prevod zostatku peňazí na iný účet v Ľ. B.. Týmto účtom bol účet svedka Š. O., ktorého číslo bolo uvedené na zaistenom prevodnom príkaze. Číslo účtu spomenutého 2 To 16/2010 9 svedka obţalovaný Ľ. R. nepoznal, vôbec nepoznal ani svedka O.. Z výpovede tohto naopak vyplýva, ţe tento svedok poznal obţalovaného F. S., pričom tomuto obţalovanému uţ zhruba rok predtým na jeho ţiadosť dovolil poukázať na svoj účet značný obnos peňazí. Svedok O. zároveň potvrdil, ţe o pripravovanom prevode v posudzovanej veci nemal ţiadnu vedomosť. Z uvedeného vyplýva, ţe informácie o účte na ktorý sa mali peniaze z vtedajšej P., a.s. previesť mohli byť získané len od osoby, ktorá poţadovanou informáciou disponovala, pričom touto osobou bol nepochybne obţalovaný F. S.. Z výpovede obţalovaného Ľ. R. vyplýva, ţe
4. novembra 1998 informáciu o konkrétnom účte získal obţalovaný Ing. J. V. od obţalovaného F. S. v rámci telefonického rozhovoru. Z uţ skôr spomenutých údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vyplýva, ţe aj
5. novembra 1998 v dobe pred zadrţaním obţalovaných Ľ. R. a Ing. J. V. k telefonickému kontaktu (prostredníctvom mobilnej siete) ostatne uvedeného obţalovaného a obţalovaného F. S. skutočne došlo. Je preto neprijateľná obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ktorý zároveň vylúčil ešte v prípravnom konaní, ţe by s jeho mobilným telefónom disponovala iná osoba, ţe spoluobţalovaného F. S. nepoznal a ţe s ním preto ani nemohol telefonovať. Správne zistený skutok a dôkazmi preukázaná účasť uţ právoplatne odsúdených Ľ. R., Ing. B. L. a F. S. a obţalovaného Ing. J. V. na jeho spáchaní súd prvého stupňa aj u ostatne uvedeného obţalovaného dôvodne posúdil ako trestný čin podvodu, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a správne rozviedol naplnenie jednotlivých zákonných znakov tohto trestného činu konaním obţalovaných, preto odvolací súd v tomto smere poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotoţňuje. Aj v prípade obţalovaného Ing. J. V., rovnako ako u ďalších jeho spoluobţalovaných, ako to bolo uţ konštatované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
6. novembra 2010, sp. zn. 2 To 5/2009, sa prvostupňový súd predsa len dopustil pochybenia, keď dospel k záveru, ţe bol spáchaný trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

zistenia odvolacieho súdu

tohto Trestného zákona, za účinnosti ktorého bol trestný čin spáchaný išlo o trestný čin podvodu spáchaný organizovanou skupinou so spôsobením škody veľkého rozsahu, ktorou k

1. januáru 2006 s prihliadnutím na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 428/2005 Z.z. účinné od
2. októbra 2005, určujúce minimálnu mzdu sumou 6900 Sk sa rozumela škoda vo výške 3 450 000 Sk, pričom trestnou činnosťou obţalovaných bola spôsobená škoda v sume 3 976 000 Sk. Pri určení rozsahu následku v podobe vzniku majetkovej škody nebolo moţné prihliadať na neskoršie vládne nariadenia určujúce minimálnu mesačnú mzdu, ako to v posudzovanej veci nesprávne urobil krajský súd 2 To 16/2010 10 (tento vychádzal z minimálnej mzdy 8100 Sk určenej nariadením vlády SR č. 450/2006, účinným od
3. októbra 2007), pretoţe od
4. januára 2006 nadobudol účinnosť nový Trestný zákon priamo určujúci rozsahu jednotlivých druhov škôd (§ 125 ods. 1 Tr. zák.) Z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona potom pri majetkových trestných činoch prichádzalo do úvahy posudzovanie zohľadňujúce ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. v kombinácii s vládnymi nariadeniami ho dopĺňajúcimi, ktoré boli účinné do
5. januára 2006 a ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od
6. januára
7. Pri takomto postupe by bol krajský súd zistil, ţe

„starého“ Trestného zákona ide o uţ spomenuté právne posúdenie so spôsobením škody veľkého rozsahu.

zákona účinného od 1. januára 2006 škoda 3 976 000 Sk vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. nie je škodou veľkého rozsahu alebo škodou značnou, pretoţe škodou veľkého rozsahu sa povaţuje škoda vo výške najmenej 4 000 000 Sk. Vzhľadom k tomu

Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 malo byť konanie obţalovaného Ing. J. V. posúdené ako zločin podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. so sadzbou trestu odňatia slobody tri aţ desať rokov, ktoré právne posúdenie je priaznivejšie ako kvalifikácia konania obţalovaných

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe za tento trestný čin moţno uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. V konečnom dôsledku teda krajský súd v rozpore so zákonom rozhodol v prospech obţalovaného Ing. J. V., keď jeho konanie posúdil ako trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 so sadzbou trestu odňatia slobody dva aţ osem rokov, lebo pri správnom pouţití zákona išlo o uţ uvádzaný zločin

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. Na uvedené pochybenie odvolací súd len poukazuje, lebo pre zákaz reformatio in peius vyplývajúci z ustanovenia § 259 ods. 3 Tr. por. je vylúčená akákoľvek zmena v neprospech obţalovaného Ing. J. V. na základe jeho odvolania. Vzhľadom na závaţnosť protiprávneho konania obţalovaného, ním spôsobený následok – spôsobenie škody takmer veľkého rozsahu súdom prvého stupňa uloţený trest odňatia slobody obţalovanému Ing. J. V. zodpovedá zákonným hľadiskám, rozhodným pre určenie druhu trestu a jeho výmery, uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. zák. ako aj účelu trestu vyjadrenému v § 23 ods. 1 Tr. zák. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, ţe zákonným bol postup krajského súdu aj pri rozhodovaní o zaradení obţalovaného na výkon uloţeného trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny postupom

§ 39aods.

3 Tr. zák. ako aj o uplatnenom nároku na náhradu škody, a preto odvolanie obţalovaného Ing. J. V.

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. 2 To 16/2010 11 V B.
2. januára 2011 JUDr. Peter K r aj č o v i č , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková