Najvyšší súd 1 Obdo 57/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: Mgr. P.P., nar. X., ul. S., L., zast. JUDr. P.E., advokátom, N., B. proti ţalovanému: Ing. P.N., nar. X. ul. X., L., zast. JUDr. P.M., advokátom, D., B., o zaplatenie 42 421,83 eur a prísl., na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.06.2010, č. k. 1 Cob 275/2009-561, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.06.2010, č. k. 1 Cob 275/2009-561 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a. Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v sume 14 207,42 eur na účet jeho právneho zástupcu. 1 Obdo 57/2010 2 O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.07.2009, č. k. 23Cb/9/09-485 zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 42 421,83 eur s 10,17% ročným úrokom z omeškania od 01.04.2002 do zaplatenia. Ďalej ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 12 459,66 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd l. stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol a zaviazal ţalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli ţalovanému vo výške 7 573,92 eur na účet jeho právneho zástupcu. Predmetom ţaloby bol nárok ţalobcu na vrátenie vkladu tichého spoločníka. Súd l. stupňa vychádzal z listiny zo dňa 19.05.2001 s názvom Zmluva o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcej spoločenskej zmluve o zaloţení spol s r. o. podľa ust. § 476 a nasl., § 673 a nasl., § 289 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len zmluva), v ktorej boli ako zmluvné strany uvedení ako predávajúci: podnikateľ Ing. P.N. – P., B. a kupujúci: tichý spoločník Mgr. P.P. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe podstatou a predmetom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bola snaha spoločne podnikať, pričom ţalobca chcel podnikať i v oblasti tzv. kongresovej turistiky, teda v predmete činnosti, v ktorej podnikala spoločnosť G. Ltd., spol. s r. o., so sídlom v P., v ktorej bol ţalobca spoločníkom. Ţalovanému sa nepodarilo preukázať, ţe ţalobca ako spoločník mal zákaz konkurencie podnikať v rovnakom predmete činnosti, keďţe takýto zákaz nevyplynul ani zo spoločenskej zmluvy spoločnosti G. Ltd., spol. s r. o. Súd však povaţoval zámer ţalobcu podieľať sa na podnikaní iného právneho subjektu ako spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom v ČR, v rovnakom predmete činnosti, za také správanie, ktoré napĺňa znaky zakázaného konkurenčného konania a ktoré vylučuje Obchodný zákonník SR, aj Obchodný zákonník ČR. Základom sporu medzi účastníkmi bolo posúdenie prejavu vôle účastníkov v uvedenej zmluve a súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je zmluvou nepomenovanou podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, pretoţe v čase jej uzatvárania neboli obaja účastníci podnikateľmi, preto nie je moţné na túto zmluvu pouţiť ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, ţe jednotlivé čiastkové zmluvy uvedené v predmetnej zmluve nie je moţné chápať samostatne a jednotlivo. Všetky tieto zmluvy tvoria jeden celok nielen preto, ţe sa nachádzajú na jednej listine, ale vyplýva to z ich obsahu a významu. Plnenia podľa týchto zmlúv tvoria a vyjadrujú obsah celého právneho vzťahu medzi 1 Obdo 57/2010 3 účastníkmi. Tomuto vzťahu sa najviac pribliţujú ustanovenia o tichom spoločenstve. Ţalobca sa však chcel podieľať na podnikaní a vyvíjať činnosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom predmetom zmluvy o tichom spoločenstve nie je aktívne podieľanie sa tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa. Preto aj účastníci modifikovali zmluvu o tichom spoločenstve tak, aby vyjadrovala úmysel zmluvných strán. Aj z výpovedí ţalobcu v konaní je zrejmé, ţe túto zmluvu povaţoval za čisto formálnu, s plnením na základe dôvery a účastníci si stanovili základné rámcové body ich ďalšej spolupráce. Uvedenú zmluvu by nebolo moţné realizovať, ak by jej obsahom boli tri samostatné zmluvy. Podľa zmluvy o predaji podniku mal ţalobca nadobudnúť polovicu podniku ţalovaného, ktorú však nemohol prevádzkovať, keďţe nikdy nemal ţivnostenské oprávnenie. Zo zmluvy o tichom spoločenstve nie je zrejmé, či sa tento vklad ţalobcu mal týkať celého podniku ţalovaného alebo len tej časti, ktorá nepodliehala zmluve o predaji podniku a podľa tretej zmluvy mali účastníci zaloţiť novú obchodnú spoločnosť. O úmysle účastníkov zmluvy spoločne podnikať svedčí aj čl. III predmetnej zmluvy. Naviac, zmluva o tichom spoločenstve nemá náleţitosti, a to záväzok tichého spoločníka poskytnúť vklad do podnikania, ani záväzok podnikateľa na platenie časti zisku a určenie výšky podielu tichého spoločníka na zisku. Na základe výkladu prejavu vôle zúčastnených strán v súlade s ust. § 266 ods. 1 aţ 3 Obchodného zákonníka bol nepochybný a rovnaký úmysel strán smerujúci k ich spoločnému podnikaniu, a to aj s poukazom na správanie sa strán po uzavretí zmluvy. Úmyslom zmluvných strán nebolo vloţenie sumy 1 278 000 Sk do podnikania ţalovaného, ale zaloţenie spoločného podniku, čo sa aj stalo dňa 07.12.2001, kedy bola zaloţená spoločnosť M.S., s. r. o. Ţalobca si svoje finančné povinnosti vyplývajúce z tejto dohody splnil a ţalovanému uhradil celkom 2 835 350,60 Sk a podieľal sa na zakladaní novej spoločnosti. Na základe návrhov ţalobcu účastníci odkúpili obchodný podiel v spoločnosti M. GmbH v Nemecku a stali sa spoločníkmi s rovnakými obchodnými podielmi a následne táto spoločnosť zaloţila spoločnosť M.S., s. r. o. na Slovensku. Rovnako ţalovaný si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a ţalobca sa stal na základe vloţenia podniku ţalovaného Ing. P.N. – P. do spoločnosti M.S., s. r. o. polovičným vlastníkom podniku ţalovaného a spoločníkom spoločnosti M. GmbH a podieľal sa podielom 50% na hospodárskom výsledku spoločného podnikania účastníkov. Tým bola naplnená zmluva uzavretá medzi účastníkmi a ţalobcovi boli ţalovaným poskytnuté protiplnenia, tak ako sa zaviazal v predmetnej zmluve, preto ţalobu ţalobcu zamietol. 1 Obdo 57/2010 4 Krajský súd v Bratislave, ktorý vec rozhodol, napadnutým rozsudkom na základe odvolania ţalobcu usúdil, ţe v danej veci nejde o zmluvy, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, pretoţe vznik jednej zmluvy nebol podmienkou pre vznik ostatných zmlúv, a preto uvedené zmluvy je potrebné posudzovať kaţdú samostatne podľa ust. § 275 ods. 1 Obch. zákonníka. Konštatoval, ţe posúdenie zmluvy o predaji časti podniku ţalovaného a vrátenie plnenia je predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 25C/95/2004, ktoré nie je ukončené. Vychádzajúc z obsahu uvedenej listiny dospel k záveru, ţe prejav ţalobcu stať sa tichým spoločníkom v podnikaní ţalovaného pod názvom Ing. P.N. – P., musel byť ţalovanému známy. Uvedená zmluva je zmluvou o tichom spoločenstve uzavretou písomne podľa ust. § 673 a nasl. Obch. zák. Náleţitosťou tejto zmluvy je označenie zmluvných strán (tichý spoločník - podnikateľ), popis druhu a výšky predmetu vkladu, doba, dokedy má byť odovzdaný podnikateľovi (hotovosť vo výške 1 278 000 Sk do 06.07.2001), dohoda o výške podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania (50%). Všetky tieto náleţitosti zmluva o tichom spoločenstve obsahovala, ţalobca si splnil svoju povinnosť a poskytol ţalovanému určitý vklad, ktorým sa podieľal na jeho podnikaní. Ďalšou samostatnou zmluvou podľa záveru odvolacieho súdu bolo uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zaloţení spoločnosti s ručením obmedzeným. Účastníci však neuzavreli spoločenskú zmluvu, ktorou by došlo k zaloţeniu spoločnosti s ručením obmedzeným, ako sa dohodli v osobitných dojednaniach v čl. III zmluvy, ale odkúpili obchodný podiel v spoločnosti M. GmbH so sídlom v Nemecku, kde sa stali spoločníkmi s rovnakými podielmi. Táto spoločnosť sa stala zakladateľom a spoločníkom spoločnosti M.S., s. r. o., ktorá vznikla 15.02.2002 zápisom do obchodného registra. Následne k 01.03.2002 ţalovaný ukončil svoje podnikanie na základe dovtedajších ţivnostenských oprávnení, avšak zo ţiadneho dôkazu nevyplýva, ţe svoj podnik previedol do spoločnosti M.S., s. r. o., či uţ predajom (zmluvou o predaji podniku) alebo iným právnym úkonom. Následným prevodom obchodného podielu sa ţalovaný stal jediným spoločníkom v spoločnosti M.S., s. r. o. v roku
- Na tomto základe odvolací súd uzavrel, ţe ţalobca sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na podnikaní ţalovaného ako ţivnostníka pod názvom Ing. P.N. – P. s podielom 50%. Po ukončení podnikania na základe ţivnostenských oprávnení zanikla aj ţalobcova účasť ako tichého spoločníka na podnikaní (§ 679 ods. 1 písm. d/ Obch. zák.) a bolo povinnosťou ţalovaného podľa ust. § 680 Obch. zák. do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo zníţený o jeho 1 Obdo 57/2010 5 podiel na výsledku podnikania. Účastníci sa v zmluve o tichom spoločenstve dohodli o účasti ţalobcu na zisku v podnikaní, nedohodli si podiel tichého spoločníka - ţalobcu na strate, avšak podiel ţalobcu na strate nevylúčili, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí fikcia, ţe podiel na strate je rovnaký, ako podiel na zisku. Ţalovaný ku dňu skončenia podnikania nebol v strate, ţalobca si nárok na podiel na zisku neuplatnil, ţiadal len vrátenie jeho vkladu tichého spoločníka ku dňu ukončenia podnikania ţalovaného. Nárok ţalobcu vo výške 1 278 000 Sk (42 421,83 eur) je preto dôvodný a odvolací súd ţalobe ţalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a zaviazal ţalovaného na zaplatenie 10,17% ročného úroku od 01.04.2002, kedy mal podľa zákona ţalovaný vrátiť ţalobcovi jeho vklad. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal ţalovaný dovolanie. Jeho dôvodnosť oprel o ust. § 241 ods. l písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Navrhol alternatívne, aby ho dovolací súd buď zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu l. stupňa alebo, aby ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. vidí v tom, ţe odvolací súd podľa jeho mienky svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.; nezaoberal sa dôkazmi, ktoré v konaní predloţil a tento svoj postup nevysvetlil. Tvrdí, ţe mu týmto svojim postupom odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom a porušil tieţ zásadu „rovnosti zbraní“ účastníkov konania. Namieta, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, keď spornú zmluvu neinterpretoval logickým a systematickým postupom. Uvádza, ţe ţalobca nepreukázal, či sporný vklad tichého spoločníka sa mal týkať celého podniku ţalovaného alebo tej polovice, ktorá nepodliehala zmluve o predaji časti podniku. Upozorňuje na nemoţnosť samostatnej realizácie čiastkových zmlúv v rámci Zmluvy a na to, ţe odvolací súd nezohľadnil vôľu a konanie účastníkov zmluvy pred a po jej uzavretí. V tejto súvislosti upozorňuje na ust. 266 ods. 3 Obch. zák. a na okolnosť, ţe ţalobca si uplatnil nárok na podiel na zisku zo svojho údajného podielu tichého spoločníka. Nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorý ako vychádzajúci z výkladu cit. zmluvy konštatuje, ţe vôľa strán smerovala k platnému uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve medzi ţalobcom a ţalovaným. Tvrdí, 1 Obdo 57/2010 6 ţe jej účelom bolo zaloţenie spoločného podnikania. Podľa jeho mienky mal súd uprednostniť výklad Zmluvy ako celku podľa § 51 Obč. zák. pred výkladom jednotlivých čiastkových zmlúv o predaji podniku, tichom spoločenstve a budúcej spoločenskej zmluve podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného podľa § 243 ods. 1 O. s. p. zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 610,97 eur. Poukazuje na faktickú nemoţnosť vloţiť ţivnosť ţalovaného do spoločnosti M.S., s. r. o. Pokiaľ ide o dovolateľovu námietku, ţe odvolací súd neodôvodnil svoj rozsudok v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., cituje z judikatúry Ústavného súdu SR, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový aj právny základ rozhodnutia. Za neoprávnenú povaţuje aj dovolaciu námietku porušenia zásady rovnosti účastníka v konaní. Poukazuje na zápisnicu z odvolacieho pojednávania, ktorá osvedčuje, ţe ţalovaný sa stotoţnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a keď odvolací súd v zmysle § 100 O. s. p. prezentoval svoj právny názor na danú vec, pričom obe sporové strany sa mohli nielen vyjadriť k tomuto právnemu názoru súdu, ale aj navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania, prípadne zopakovanie tých, ktoré ţalovaný povaţoval za dôleţité, ţalovaný však zhodne so ţalobcom uviedol, ţe nemá čo dodať. Pokiaľ ide o námietku nesprávnej aplikácie ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., tvrdí, ţe odvolací súd oprel svoj záver o existenciu 3 samostatných záväzkov a logický, gramatický i systematický výklad Zmluvy z 19.05.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, ţe dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., pretoţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu l. stupňa, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe je dôvodné. Pokiaľ dovolateľ odôvodňuje svoje dovolanie dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p., dovolací súd dovolateľom vytýkané vady nezistil. Dovolací súd sa stotoţnil s mienkou ţalobcu vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného, kde tento opodstatnene oponuje tvrdeniam dovolateľa poukázaním na okolnosť, ţe na odvolacom pojednávaní dovolateľ mal moţnosť nielen vyjadriť sa k právnemu názoru odvolacieho súdu na vec, ale mal moţnosť navrhnúť zopakovania dôkazov vykonaných 1 Obdo 57/2010 7 súdom l. stupňa, ak ich povaţoval za kľúčové. Zo zápisnice z tohto pojednávania odvolacieho súdu dovolací súd zistil, ţe odvolací súd oboznámil právnych zástupcov účastníkov so svojim názorom, ţe medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obch. zák., a preto sa mu návrh ţalobcu javí ako dôvodný,. Následne odvolací súd poţiadal právnych zástupcov účastníkov, aby sa k tomuto jeho názoru vyjadrili. Právny zástupca ţalovaného na to uviedol, ţe s týmto názorom nesúhlasí. Na ďalší dotaz súdu, či právni zástupcovia chcú vo veci niečo dodať, udávajú, ţe nie. Citovaný zápis z pojednávania odvolacieho súdu dňa 03.06.2010 dovolateľ nespochybnil. Dovolací súd však povaţuje za opodstatnenú dovolateľovu námietku, ţe odvolací súd nesprávne vec právne posúdil. Konkrétne neposúdil správne zmluvu účastníkov zo dňa 19.05.2001, ktorú rovnako odvolací, ako súd l. stupňa uznali za podstatnú pre rozhodnutie veci. Súd l. stupňa povaţoval túto zmluvu za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Obč. zák., pretoţe v čase jej uzatvárania neboli obaja účastníci podnikateľmi, preto nie je moţné na túto zmluvu pouţiť ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Naproti tomu podľa názoru odvolacieho súdu zmluva zo dňa 19.05.2001 obsahuje 3 samostatné zmluvy a keďţe predmetom ţaloby je nárok ţalobcu na vrátenie vkladu tichého spoločníka, vzal do úvahy časť zmluvy, ktorá podľa názoru súdu upravuje vzťah podnikateľa a tichého spoločníka. Konštatoval, ţe náleţitosťou zmluvy o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obch. zák. je označenie zmluvných strán (tichý spoločník - podnikateľ), popis druhu a výšky predmetu vkladu, doba, dokedy má byť odovzdaný podnikateľovi (hotovosť vo výške 1 278 000 Sk do 06.07.2001), dohoda o výške podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania (50%). Všetky tieto náleţitosti zmluva o tichom spoločenstve obsahovala, ţalobca si splnil svoju povinnosť a poskytol ţalovanému určitý vklad, ktorým sa podieľal na jeho podnikaní. Odvolací súd uzavrel, ţe ţalobca sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na podnikaní ţalovaného ako ţivnostníka pod názvom Ing. P.N. – P. s podielom 50%. Po ukončení podnikania na základe ţivnostenských oprávnení zanikla aj ţalobcova účasť ako tichého spoločníka na podnikaní (§ 679 ods. 1 písm. d) Obch. zák.) a bolo povinnosťou ţalovaného podľa ust. § 680 Obch. zák. do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo zníţený o jeho podiel na výsledku podnikania. Účastníci sa v zmluve o tichom spoločenstve dohodli o účasti ţalobcu na zisku v podnikaní, nedohodli si podiel tichého spoločníka na strate, avšak podiel ţalobcu na strate nevylúčili, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí fikcia, ţe podiel 1 Obdo 57/2010 8 na strate je rovnaký, ako podiel na zisku. Ţalovaný ku dňu skončenia podnikania nebol v strate, ţalobca si nárok na podiel na zisku neuplatnil. Ţiadal len vrátenie jeho vkladu tichého spoločníka ku dňu ukončenia podnikania ţalovaného. Záver odvolacieho súdu, ţe zmluva medzi účastníkmi zo dňa 19.05.2001 obsahuje 3 samostatné zmluvy, nie je správny, nie je opodstatnený. Podľa názoru dovolacieho súdu zmluva zo dňa 19.05.2001 je jednou zmluvou, teda nepredstavuje 3 samostatné zmluvy. O skutočnosti, ţe ide o jednu zmluvu, svedčí označenie „Zmluva“ v jednotnom čísle, aj „osobitné dojednania“ v závere zmluvy, ktoré začínajú slovami „za dobu od uzatvorenia zmluvy po uzatvorenie spoločenskej zmluvy o spol. s.r.o. sa postavenie zmluvných strán spravuje § 673 a nasl. Obch. zák. (tichý spoločník - podnikateľ)“. Za túto dobu sa dojednáva odmena podnikateľa 10 000 Sk/mesiac zo spoločného zisku. Podnikateľ sa zaväzuje bezodkladne po uzatvorení tejto zmluvy ohlásiť príslušnému správnemu orgánu rozšírenie doterajšieho predmetu činnosti o nepravidelnú neverejnú prepravu osôb a sluţby s tým súvisiace. Ide o tzv. zmiešanú zmluvu podľa § 491 ods. 1 a 3 Obč. zák., teda zmluvu obsahujúcu prvky rôznych zmlúv. Podľa § 491 ods. 1 Obč. zák., záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môţu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv, obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba pouţiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbliţšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa ods. 3, na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane pouţiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na ust. § 491, ako na predpis súvisiaci s § 51 Obč. zák., upozorňuje aj komentár k Občianskemu zákonníku (Svoboda a kol., 2005) str. 123 a na str. 455 vo vysvetlivkách k § 491 udáva, ţe pouţitie analógie vymedzenej zákonom v ustanoveniach ods. 2 a 3 je moţné iba vtedy, pokiaľ zmluva nemá v tomto smere inú úpravu. Záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy v zákone nepomenovanej alebo na základe zmiešanej zmluvy treba posúdiť predovšetkým podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok pouţijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbliţšie. Analógia zákonná je teda prípustná iba v tom rozsahu, v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu. 1 Obdo 57/2010 9 Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd na rozdiel od súdu l. stupňa nerešpektoval pri právnom posúdení zmluvy ani ust. § 266 ods. 3 Obch. zák., ktoré mu ukladá pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 vziať náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Z odôvodenia rozhodnutia súdu l. stupňa vyplýva, ţe súd l. stupňa, aj keď necituje ustanovenie § 491 Obč. zák., z jeho ustanovení aj vychádzal a pritom náleţite rešpektoval aj ust. § 266 ods. 3 Obch. zák. Obšírne a presvedčivo vysvetľuje svoj záver, ţe dohodu účastníkov treba chápať ako jeden inominantný záväzok, upravujúci budúce spoločné podnikanie účastníkov konania. Súd l. stupňa dôvodne usúdil a dovolací súd sa s týmto jeho úsudkom stotoţnil, ţe úmyslom zmluvných strán bolo zaloţenie spoločného podniku, pričom úhrada sumy 2 578 000 Sk ţalobcom ţalovanému bola odplatou pre ţalovaného za vloţenie celého jeho podniku (ţivnosti) v uvedenej hodnote do spoločného podnikania. Za zaplatenie tejto sumy mal ţalobca nadobudnúť do vlastníctva polovicu podniku ţalovaného a mal sa podieľať na výsledku spoločného podnikania 50%. Tieto plnenia mal ţalobca dostávať z prevádzkovania spoločnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa mala podľa zmluvy zaloţiť do 15.01.
- Zo spisu je zrejmé a konštatuje to aj súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ţe spoločnosť M.S., s. r. o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 15.02.
- Následne ţalovaný ku dňu 01.03.2002 ukončil ţivnostenské podnikanie a pristúpil k vkladaniu svojej ţivnosti do spoločnosti M., s. r. o., t. j. zamestnancov, motorového vozidla a doterajších odberateľov. Opodstatnene preto súd
- stupňa na tomto základe uzavrel, ţe týmto správaním sa a konaním účastníkov konania došlo k naplneniu zmluvy v celom rozsahu. Na tomto základe dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 druhá veta O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. Trovy 1.stupňového konania predstavujú sumu 7 573,92 eur, ako ich súd l. stupňa vypočítal v odôvodnení svojho rozsudku, trovy odvolacieho konania tvorí suma 1 026,58 eur, t. j. trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej sluţby (písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní) po 506,21 eur, 1x paušál 6,95 eur, 1x paušál 7,21 eur, spolu 14 026,58 eur. V dovolacom konaní vznikli ţalovanému trovy zaplatením súdneho poplatku za dovolanie v sume 5 090,50 eur a právnym zastúpením za 1 úkon právnej sluţby 1 Obdo 57/2010 10 v sume 509,21 eur + paušál 7,21 eur, teda trovy dovolacieho konania tvoria sumu 5 606,92 eur. Dovolací súd náhradu týchto trov ţalobcom ţalovanému priznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová