Najvyšší súd 1 Obdo 56/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.K., nar. X., bytom ul. S., B., právne zast. Mgr. M.M., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom H., B. proti ţalovanému: I.O., obchodné meno: I.O. - A., IČO: X., námestie J., P., právne zast. JUDr. J.P., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v D., R., o určenie neplatnosti vystúpenia zo združenia, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla 2010, č. k. 8Cob 62/2009-321 (vec Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 14 Cb 168/2005), takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla 2010, č. k. 8Cob 62/2009-321 z r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: 1 Obdo 56/2010 2 Ţalobou podanou na Okresný súd v Prievidzi dňa 18.07.2005, vedenou pod sp. zn. 14Cb/168/2005, sa ţalobca domáhal určenia, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa 06.03.2001 uzavrel so ţalovaným zmluvu o zdruţení podľa § 829 a nasl. OZ za účelom vymoţenia finančného plnenia, ktoré je predmetom sporu na Okresnom súde v Prievidzi pod spisovou značkou 14Cb/237/1999. Ide o konanie o náhradu škody, kde ţalobcom je ţalovaný v našom spore a ţalovaná je Slovenská republika, zastúpená M. Škoda mala ţalobcovi vzniknúť v dôsledku neplnenia zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane dodatkov. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy ţalovaný vloţil do zdruţenia so ţalobcom, ako aj svoje obchodné poznatky a skúsenosti (know - how). Ţalobca pred podpisom zmluvy (12.01.2001) vloţil do zdruţenia finančné prostriedky v sume 550 000 Sk a zaviazal sa vloţiť ďalšie finančné prostriedky najviac do sumy 5 000 000 Sk (vrátane uţ poskytnutých 550 000 Sk). Dňa 15.08.2001 uzavreli účastníci zdruţenia dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení, v zmysle ktorého ţalobca vloţil do zdruţenia ďalšie finančné prostriedky v sume 500 000 Sk. Súčasne sa zmenil pomer, v akom si účastníci zdruţenia mali rozdeliť vymoţené finančné plnenie, a to z pôvodného „pol na pol“ na 60% v prospech ţalobcu a 40% v prospech ţalovaného. Listom zo dňa 14.03.2005 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe podľa § 838 ods. 1 OZ vystupuje zo zdruţenia, čo odôvodil tým, ţe ţalobca nereagoval na jeho výzvu na poskytnutie ďalších finančných prostriedkov v sume 3 500 000 Sk. Ţalobca v odôvodnení svojho návrhu poukázal na to, ţe v čase, keď ţalovaný ţiadal od neho ďalšie finančné prostriedky, uţ nemal pohľadávku zo zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2, nakoľko túto na základe zmluvy zo dňa 02.09.2004 postúpil (odplatne) spoločnosti P., a. s. Podľa názoru ţalobcu vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo v rozpore s ustanovením § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môţe účastník zo zdruţenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov zdruţenia. Vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia sa udialo v nevhodnej dobe preto, ţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 v čase vystúpenia ešte nebola právoplatne skončená. Ujma ţalobcu spočívala v tom, ţe vystúpením zo zdruţenia, ako aj predchádzajúcim postúpením pohľadávky bez vedomia ţalobcu (ktorej vymoţenie bolo predmetom zmluvy o zdruţení) ţalovaný zmaril účel zdruţenia, a tým aj 60% -ný podiel ţalobcu na zisku. Ţalovaný sa k ţalobe pôvodne nevyjadril. Neskôr uţ v rámci odvolacieho konania svoj postup v súvislosti s vystúpením so zdruţenia obhajoval tým, ţe ţalobca na neho vyvíjal 1 Obdo 56/2010 3 nátlak, v rámci ktorého najprv dosiahol zvýšenie svojho podielu z 50% na 60% a neskôr ţiadal uzavretie ďalšieho dodatku, podľa ktorého mu malo patriť 100% vymoţenej pohľadávky, inak ţe mu nedá ďalšie finančné prostriedky. Keďţe ţalovaný potreboval peniaze na financovanie svojho sporu so štátom, postúpil pohľadávku spoločnosti P., a. s., za čo dostal 500 000 Sk, ktoré pouţil na zaplatenie súdneho poplatku v konaní 14Cb/237/1999. Po vystúpení zo zdruţenia (18.04.2005) ţalovaný ţalobcovi vrátil ním vloţených 1 050 000 Sk poštovou poukáţkou, ţalobca si však peniaze odmietol prevziať. Tieto peniaze ţalovaný získal ako odplatu za postúpenie pohľadávky Ing. J.O. po tom, čo odstúpil od predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej so spoločnosťou P., a. s. Neskôr odstúpil aj od zmluvy s Ing. O. Súd prvého stupňa návrh pôvodne zamietol s odôvodnením, ţe zmluva o zdruţení je podľa § 39 OZ neplatná, pretoţe odporuje zákonu (ustanoveniu § 829 ods. 1 OZ) a z dôvodu jej neplatnosti je potom aj následné vystúpenie ţalovaného z takéhoto neplatného vzťahu právne bezvýznamné. Poukázal na to, ţe ani jeden z účastníkov nemal záujem na spoločnom podnikaní a z obsahu zmluvy nevyplýval ani iný spoločenský účel (napr. kultúrny, vzdelávací príp. iný), tak ako to vyplýva z ust. § 829 ods. 1 OZ. V skutočnosti bolo účelom zmluvy poskytnutie pôţičky zo strany ţalobcu v sume 1 050 000 Sk, za čo mal ţalobca dostať 60% zo sumy 1 200 000 000 Sk, uplatňovanej ţalovaným v spore vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu bola skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia podľa § 80 písm.
- c)Občianskeho súdneho poriadku. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zdruţení, pretoţe s výnimkou protiprávneho konania nie je dojednanie účelu zdruţenia zákonom vymedzené ani obmedzené. V ďalšom konaní sa mal prvostupňový súd zaoberať ţalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti vystúpenia ţalovaného zo zdruţenia a svoje dokazovanie zamerať na zistenie, či k vystúpeniu ţalovaného došlo v nevhodnej dobe a na ujmu ţalobcu. Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa ţalobu opätovne zamietol s odôvodnením, ţe ţalovaný síce zo zdruţenia vystúpil v nevhodnej dobe, avšak ţalobca ţiadnym dôkazom nepreukázal, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia bolo na jeho ujmu. Ţalovaný nezískal 1 Obdo 56/2010 4 ţiadne finančné prostriedky ani z konania 14Cb/237/1999 (lebo ešte nebolo skončené), ani z postúpenia pohľadávky. Naopak ţalovaný súdu preukázal, ţe finančné prostriedky poskytnuté ţalobcom mu vrátil, ale ţalobca ich neprijal. Súd za nevhodnú dobu povaţoval to, ţe spor vedený na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 v čase vystúpenia nebol skončený. Išlo o nevhodnú dobu preto, lebo v tom čase ešte nebol splnený účel, na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Vzhľadom k tomu, ţe obe podmienky (nevhodná doba a ujma) musia byť splnené súčasne a ţalobca jednu z nich nepreukázal, došlo podľa názoru prvostupňového súdu k platnému vystúpeniu ţalovaného zo zdruţenia, pričom súd prihliadol aj na to, ţe ţalovaný mal na vystúpenie zo zdruţenia váţne dôvody. Váţnosť dôvodov na vystúpenie zo zdruţenia videl súd v tom, ţe ţalobca neustále zvyšoval svoje poţiadavky na podiel na zisku, o čom svedčí dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe vystúpenie ţalovaného zo zdruţenia je neplatné. Konštatoval, ţe hoci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náleţite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu zaujal stanovisko, ţe ţalovaný vystúpil zo zdruţenia v nevhodnom čase a na ujmu ţalobcu ako ďalšieho účastníka zdruţenia, pričom neboli preukázané váţne dôvody, pre ktoré by bol oprávnený tak urobiť. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe k vystúpeniu došlo v nevhodnej dobe, keďţe vec vedená na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 ešte nebola právoplatne skončená, a teda v čase vystúpenia ţalovaného nebol splnený účel, na ktorý bolo zdruţenie zaloţené. Keďţe k vystúpeniu došlo zjavne v nevhodnom čase, je zrejmé, ţe k nemu došlo aj na ujmu ţalobcu, pretoţe účel zdruţenia - vymoţenie finančného plnenia, ktoré je predmetom ešte neskončeného sporu, doposiaľ nebol splnený. Odvolací súd poukázal tieţ na úkony ţalovaného, ktorý vymáhanú pohľadávku opätovne bez vedomia ţalobcu postupoval tretím osobám za odplatu, pričom o výške odplaty ţalobcu neinformoval, ani mu nevyplatil jeho podiel dohodnutý v zmluve o zdruţení. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového nevzhliadol ani ţiadne váţne dôvody oprávňujúce ţalovaného vystúpiť zo zdruţenia. Zmena výšky podielu na zisku v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o zdruţení nie je relevantným dôkazom preukazujúcim ţalovaným tvrdený nátlak zo strany ţalobcu. 1 Obdo 56/2010 5 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný včas dovolanie z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Namietal predovšetkým nesprávnosť záveru odvolacieho súdu, ţe ak došlo k vystúpeniu zo zdruţenia v nevhodnej dobe, tak to zároveň znamená, ţe k nemu došlo aj na ujmu navrhovateľa. Obidva predpoklady podľa § 838 ods. 1 OZ treba podľa dovolateľa posudzovať samostatne, pričom dôkazné bremeno zaťaţuje ţalobcu. Nesúhlasil ani so záverom odvolacieho súdu, ţe vystúpenie bolo na ujmu ţalobcu, lebo účel zdruţenia nebol splnený. Poukázal na to, ţe pokiaľ by došlo k splneniu účelu zdruţenia, táto skutočnosť by bola ipso facto dôvodom zániku zdruţenia. Akceptácia výkladu § 838 ods. 1 OZ, ktorý prijal odvolací súd, by podľa dovolateľa viedla k absurdnému záveru, ţe akékoľvek vystúpenie zo zdruţenia pred splnením účelu, na ktorý bolo zaloţené, je na ujmu ostatných účastníkov zdruţenia. Ţalobca podľa dovolateľa v konaní neprodukoval ţiadny dôkaz na preukázanie ujmy, nešpecifikoval, aká ujma mu mala vzniknúť, a to ani z hľadiska charakteru (majetková, nemajetková), ani z hľadiska rozsahu. Naproti tomu ţalovaný preukázal, ţe finančné prostriedky, ktoré ţalobca do zdruţenia vniesol, mu boli vrátené. Ţalobcovi podľa názoru dovolateľa ani nemohla vzniknúť ţiadna ujma, pretoţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný doposiaľ nezískal ţiadne finančné prostriedky zo sporu vedeného na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999 a ani z postúpenia pohľadávky, nakoľko od predmetných zmlúv odstúpil, resp. tieto neboli zo strany nových nadobúdateľov plnené. Napokon dovolateľ poukázal na to, ţe odporca mal váţne dôvody na vystúpenie zo zdruţenia, a to 1./ porušenie povinnosti ţalobcu poskytnúť dohodnuté finančné prostriedky v prospech zdruţenia a 2./ nátlak ţalobcu na ţalovaného, ktorým sa snaţil dosiahnuť vo svoj prospech zmenu pôvodne dohodnutých podielov na zisku. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhol dovolanie zamietnuť. Odvolací súd podľa neho správne aplikoval ust. § 838 ods. 1 OZ na zistený skutkový stav a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Vystúpenie ţalovaného bolo preukázateľne urobené na ujmu ţalobcu, lebo bez jeho účasti nemal ţalobca ako dosiahnuť účel zdruţenia, t. j. vymoţenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/2009. Vystúpením ţalovaného by zdruţenie zaniklo a ţalobca by stratil svoj 60% -ný podiel z vymoţenej pohľadávky, čím by mu vznikla hmotná ujma veľkého rozsahu. Ţalobca tieţ poukázal na to, ţe pre neplatnosť vystúpenia zo zdruţenia postačuje spôsobenie akejkoľvek ujmy, ktoré je v príčinnej súvislosti s vystúpením zo zdruţenia. Za správny povaţoval ţalobca aj záver 1 Obdo 56/2010 6 odvolacieho súdu o neexistencii ţiadnych váţnych dôvodov, ktoré by ţalovaného oprávňovali vystúpiť zo zdruţenia. Opätovne poukázal na to, ţe v čase, keď ţalovaný poţadoval od ţalobcu finančné prostriedky na účely zdruţenia, uţ nebol veriteľom pohľadávky, nakoľko táto bola postúpená na tretiu osobu. Okrem toho ţalovaný vo svojej ţiadosti presne nešpecifikoval ani nepreukázal, na čo majú byť finančné prostriedky pouţité, resp. neuviedol ţiadny konkrétny účel ich pouţitia. Podľa ţalobcu sa jednalo o snahu ţalovaného bezdôvodne sa na jeho úkor obohatiť a takéto konanie odporujúce dobrým mravom nemôţe poţívať súdnu ochranu. Tvrdenia ţalovaného o údajnom nátlaku zo strany ţalobcu povaţuje tento za čisto účelové a vykonštruované, ich pravdivosť nebola v konaní preukázaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení, ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, prihliadol aj na vady, ktoré v dovolaní uplatnené neboli, pretoţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 236 ods. 1/, § 238 ods. 1/, § 240 ods. 1/, § 241 ods. 1/, § 242 ods. 1/ OSP). Zistil, ţe dovolanie je podané dôvodne, preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 OSP). V súdenej veci základom nároku je zmluva o zdruţení, uzavretá podľa § 829 a nasl. OZ. Základnou (esentiálnou) zloţkou je účel zdruţenia, za ktorým účelom sa zmluva o zdruţení uzatvára. Skúmaniu účelu tejto zmluvy sa čiastočne venoval prvostupňový súd pri vynesení prvého (neskôr zrušeného odvolacím súdom) rozsudku. Tento účel zmluvy je uvedený v úvode zmluvy takto (dosiahnutie účelu): „Vymoţenie celého finančného plnenia, ktoré je predmetom sporu na Okresnom súde v Prievidzi, sp. zn. 14Cb 237/99 od všetkých ţalovaných subjektov (odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade). Predmetom súdneho sporu je náhrada škody, ktorá vznikla zmluvnej strane A. z titulu neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. 00280992/2 zo dňa 28.9.1992, vrátane všetkých jej dodatkov“. Dovolaciemu súdu však tento účel nie je jasný. Nejasnosť spočíva v tom, akým spôsobom zdruţenie tento účel chce dosiahnuť. Jednostranným vplývaním na nezávislý súd alebo sudcu aj osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, pretoţe aj oni sú na tom finančne zainteresovaní!? Ak nie, potom akým spôsobom podľa zmluvy sa to má realizovať. Takýto spôsob realizácie by bol v zjavnom rozpore so zákonom (§ 39 OZ), dokonca aj s Ústavou SR. 1 Obdo 56/2010 7 Uplatnenie nároku pred súdom a práva a povinnosti účastníkov konania, prípadne ďalších osôb sú upravené v procesnom predpise, podľa ktorého súdy aj účastníci musia postupovať (Občiansky súdny poriadok) a nijaké zmluvy o zdruţení tento zákonný postup nemôţu narušiť ani upraviť. Tieto okolnosti súd musí dokazovať, a to predovšetkým výsluchom účastníkov (§ 131 v spojení s § 211 ods. 2 OSP). To, akým spôsobom účastník svojho nároku sa môţe domôcť (dôkazná povinnosť, právne zastúpenie) a moţnosť vyuţitia týchto prostriedkov súd účastníkovi vţdy umoţňuje. V ustanoveniach OSP je riešený spôsob, ako a kedy účastník je povinný platiť súdne poplatky a pokiaľ peniaze nemá, ako si ich prechodne zabezpečiť. Aj ostatné časti vlastnej zmluvy o zdruţení nezodpovedajú platnej právnej úprave. Ťaţko je povaţovať právny úkon (a zmluva o zdruţení takým právnym úkonom
- je)za určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ), keď vychádza z toho, ţe nárok uplatnený pred súdom a len súd rozhodne, či bude úspešný a v akej výške, sa v takom prípade zmení na pohľadávku. Zmluva o zdruţení však vychádza z plného úspechu uplatneného nároku pred súdom. Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 OSP). Z tohto dôvodu dovolací súd sa dotkol aj posúdenia vlastnej zmluvy dotýkajúcej sa práv a povinností účastníkov. Zmluva o zdruţení (pokiaľ by obstál jej účel) pre svoju platnosť by vyţadovala, aby bola viazaná na odkladaciu podmienku (pozitívny výsledok súdneho sporu). Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 OZ totiţ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Pri výklade zmluvy o zdruţení, ako ho prezentuje ţalobca, jej časti, podľa ktorej „Kaţdý účastník môţe zo zdruţenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov zdruţenia. Z váţnych dôvodov však môţe zo zdruţenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota“ (§ 838 ods. 1 OZ) by ţalovaný zo zdruţenia od začiatku súdneho sporu vyvolaného ţalobcom vystúpiť nemohol do jeho skončenia, pretoţe z jeho pohľadu by to bola „nevhodná doba“. Na strane druhej, ak by ţalovaný subjektívne dospel k záveru, ţe výsledok sporu bude negatívny alebo aspoň pochybný, ustanovenie druhej vety citovaného § by mu umoţňovalo 1 Obdo 56/2010 8 vystúpiť zo zdruţenia vţdy. Zdruţenie právnu subjektivitu nemá (§ 829 ods. 2 OZ) a tým práva a povinnosti si účastníci môţu uplatňovať v podstate len ako fyzické osoby. Ďalej dovolací súd povaţuje za nedostatočné posúdenie hmotnoprávnych následkov postúpenia pohľadávky (§ 524 a nasl. OZ). Nevedno, čo vlastne domnelý veriteľ postúpil. Ak postúpil pohľadávku, tá by mala byť postihnuteľná exekúciou (§ 525 ods. 1 druhá veta OZ), ak však ide o akési postúpenie nároku, o ktorom rozhodne súd, či ide o pohľadávku, také postúpenie je predčasné, lebo ho zákon nepozná. Z týchto hľadísk odvolací súd vec musí posúdiť po objasnení ustanovení zmluvy o zdruţení, ktoré sa nejavia jasné a zrozumiteľné. Právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný, pričom odvolací súd rozhodne aj o náhrade trov pôvodného aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová