o vyhlasenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze

Najvyšší súd 1 Obdo 40/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: N.K ., rod. D., bytom H., H., zast. JUDr. J.D., advokátom, Š., M. proti ţalovanému: P.J., so sídlom J., IČO: X., zast. JUDr. M.K., advokátkou, J., S., o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.04.2010, č. k. 4 Cob 1/2010-235, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Ţalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vyhlásenia neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze zo dňa 09.08.2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Predstavenstva druţstva zo dňa 12.05.2007 o jej vylúčení z členstva v druţstve a zároveň ţiadala určiť, ţe ţalobkyňa naďalej zostáva členkou druţstva. Právny zástupca ţalobkyne vzal návrh v časti určenia, ţe zostáva členkou druţstva späť, preto okresný súd uznesením zo dňa 10.12.2007, č. k. 3 Cb 137/2007-16 v tejto časti konanie zastavil a zvyšok návrhu vylúčil na samostatné konanie. Dôvodom vylúčenia ţalobkyne z druţstva bolo podľa nej nezaplatenie základného členského vkladu vo výške 20 000 Sk, rezervného fondu vo výške 2 000 Sk a nedeliteľného 1 Obdo 40/2010 2 fondu vo výške 50 000 Sk, pričom aţ do rokovania členskej schôdze dňa 21.05.2007 a schválenia Dodatku k Stanovám druţstva č. 3 sa s výškou členských vkladov, rezervného fondu a nedeliteľného fondu v druţstve nič nerobilo. Na uvedenej členskej schôdzi bolo prijaté uznesenie o navýšení základného imania druţstva na sumu 7 260 000 Sk a povinnosti zakladajúcich členov druţstva zvýšiť základný členský vklad na 20 000 Sk na vrub vneseného majetkového podielu. Rezervný fond sa mal do výšky 2 000 Sk navýšiť vkladom alebo odčlenením z majetkového podielu a nedeliteľný fond mal byť vytvorený vo výške 50 000 Sk odpočítaním z hodnoty majetkového vkladu, ktorý si kaţdý člen vniesol do druţstva pri vstupe. Ak sa ţalobkyňa stala členkou druţstva dňa 11.07.2001, t. j. pri zápise druţstva do Obchodného registra, nemohla jej uplynúť lehota na zaplatenie členských vkladov dňa 11.07.2006, ale lehota na doplnenie vkladu začala plynúť aţ po 21.05.2005, t. j. po schválení Dodatku č. 3 a mala uplynúť dňa 21.05.2010. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalovaný viedol ţalobkyňu ako členku druţstva pod č. prihlášky 110 s majetkovým podielom 215 636 Sk, pričom ţalovaný eviduje voči ţalobkyni nezaplatený členský vklad vo výške 20 000 Sk, rezervný fond vo výške 2 000 Sk, nedeliteľný fond vo výške 50 000 Sk a na vyrovnanie straty za rok 2002 dlh vo výške 1 997 Sk. Dlh ţalobkyne voči druţstvu teda predstavuje sumu 73 997 Sk. Nakoľko ţalobkyňa napriek výzve na predloţenie listinných dôkazov preukazujúcich jej vklad do druţstva predmetné doklady nedoloţila, Predstavenstvo druţstva uznesením č. 93/07 zo dňa 14.05.2007 rozhodlo o vylúčení ţalobkyne z členstva v druţstve. Členská schôdza rozhodnutím č. 219/2007 potvrdila platnosť rozhodnutia Predstavenstva druţstva a dňa 10.08.2007 bolo ukončené členstvo ţalobkyne v druţstve. Súd prvého stupňa sa pred samotným rozhodovaním o neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze zaoberal prejudiciálnou otázkou, či sa ţalobkyňa stala členkou druţstva, pretoţe len členovi moţno priznať ochranu. Nakoľko ţalobkyni nevznikol členský pomer originálnym spôsobom, t. j. po zaplatení vstupného vkladu, ani titulom dedenia, súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09.11.2009, č. k. 3 Cb 159/2007-60 ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 O. s. p. nepriznal. Podľa súdu mal ţalovaný z dostupných listín a dôkazov dostatok informácií o tom, či ţalobkyňa je alebo nie je členkou druţstva. A ak boli pochybnosti, mal sa skontaktovať so ţalobkyňou a vysporiadať nezrovnalosti bez jej vylúčenia z druţstva. Bez rozhodnutia ţalovaného by ţalobkyňa nepodala ţalobu. Proti rozhodnutiu podala ţalobkyňa odvolanie a ţiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, keďţe bola ako členka druţstva vedená na všetkých 1 Obdo 40/2010 3 prezenčných listinách členských schôdzí ţalovaného. Podľa ţalobkyne bolo podmienkou prijatia za člena druţstva len podpísanie prihlášky, pričom podpis ţalobkyne nikto nespochybnil. Proti rozsudku v časti trov konania podala odvolanie právna zástupkyňa ţalovaného, ktorá nesúhlasila so zamietnutím nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, ţe listom zo dňa 30.03.2007 vyzval ţalobkyňu na doloţenie dokladov ohľadne svojej majetkovej účasti, pričom ţalobkyňa predmetné doklady nedoloţila ani po dobu 2 rokov od vylúčenia z členstva v druţstve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zmeniť a úspešnému ţalovanému priznať náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vec prejednal a rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe napriek nepreukázaniu zaplatenia vstupného vkladu zo strany ţalobkyne, a teda nevzniknutia jej členstva v druţstve, paradoxne Predstavenstvo druţstva rozhodlo o jej vylúčení z druţstva a následne členská schôdza rozhodla o potvrdení rozhodnutia Predstavenstva, i keď ţalobkyňa nebola členkou druţstva. Odvolací súd súčasne poukázal na skutočnosť, ţe právo na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze patrí len členovi druţstva /§ 242 Obchodného zákonníka/. Keďţe ţalobkyňa nezaplatila vstupný vklad, nestala sa členkou druţstva, a preto nie je aktívne legitimovaná na podanie ţaloby o neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze. Súd sa stotoţnil s rozhodnutím okresného súdu v časti náhrady trov konania a ako vecne správne ho potvrdil. Zároveň ţalovanému v zmysle ust. § 150 O. s. p. nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko spor bol vyvolaný ţalovaným druţstvom, ktoré v období rokov 2001 - 2007 viedlo ţalobkyňu ako členku druţstva, aj keď členkou nebola, pričom Predstavenstvo rozhodlo o jej vylúčení z druţstva, čo potvrdila členská schôdza druţstva. Ţalovaný si sám zapríčinil trovy súdneho konania, keď pri zakladaní druţstva a konaní členských schôdzí si nedoriešil členskú základňu a neoveroval, či prihlásení členovia druţstva zaplatili vstupný vklad a stali sa členmi druţstva. Ţalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti náhrady trov konania včas dovolanie, v ktorom uviedol, ţe mu napadnutým rozhodnutím v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe krajský súd odvolanie nepripustil. Zároveň je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci 1 Obdo 40/2010 4 a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, pretoţe ak majú účastníci konania pred súdom rovnaké postavenie, záver súdu sa rovnakému postaveniu účastníkov prieči. Podľa dovolateľa sa ţalovaný so ţalobkyňou skontaktoval prípisom zo dňa 30.03.2007 a ţiadal predloţenie dokladov o majetkovej účasti. Ţalobkyňa doklady nepredloţila, proti návrhu predstavenstva sa odvolala a uviedla, ţe keby mala vedomosť o svojich záväzkoch, tieto by vyrovnala. Odvolanie doplnil jej právny zástupca, ktorý rozobral majetkovú účasť ţalobkyne v A.J. Ţiadne doklady neboli doloţené ani do pojednávania. Ţalovaný na pojednávaní navrhol súdu, aby určil lehotu, v ktorej by ţalobkyňa vysporiadala svoje členské vklady, pretoţe ţalovaný bol ochotný skončiť spor dohodou alebo zmierom. Dovolateľ mal za to, ţe vykonal všetky dostupné opatrenia na pokračovanie členstva ţalobkyne, avšak ţalobkyňa nebola iniciatívna. Dovolateľ zároveň poukázal na svoje obdobné súdne konania, kde mu ako úspešnému v konaní bola priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené, dovolateľ ţiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe úspešnému ţalovanému sa priznávajú trovy konania prvostupňového súdu vo výške 181,32 Eur, trovy odvolacieho konania vo výške 603,17 Eur a trovy dovolacieho konania vo výške 324,40 Eur alebo, aby rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu sa vyjadril aj právny zástupca ţalobkyne, podľa ktorého súdy rozhodli správne, keď účastníkom konania náhradu trov nepriznali. Ţalobkyňa sa dôvodne domáhala svojho práva podať ţalobu na súde, keďţe ţalovaný ju bezdôvodne vylúčil z členstva v druţstve, pričom rozhodnutie druţstva ani neobsahovalo poučenie o moţnosti podať opravný prostriedok. Súčasne dovolaciemu súdu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie nie je prípustné. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) vo výške 81,82 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania včas /§ 240 ods. 1 O. s. p./, zastúpený advokátom /§ 241 ods. 1 O. s. p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ preskúmal dovolanie podľa ust. § 242 ods. 1 a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné. Podľa ust. § 236 O. s. p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 1 Obdo 40/2010 5 Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
2. b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev /§ 109 ods. 1 písm. c/ na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
3. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
4. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
5. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolaním ţalovaný síce napadol rozsudok odvolacieho súdu, ale len v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, preto dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 239 O. s. p. V zmysle ust. § 167 ods. 1 druhá veta O. s. p. súdy rozhodujú o trovách konania uznesením, pričom v zmysle ust. § 151 ods. 1 prvá veta O. s. p. o tejto povinnosti rozhodujú spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o trovách konania je súčasťou rozsudku vo veci samej /ust. § 155 ods. 1 druhá veta O. s. p./ z dôvodu procesnej hospodárnosti, preto rozhodnutie o trovách konania svojim začlenením do rozsudku nestráca povahu uznesenia. V prejednávanej veci je nepochybné, ţe ţalovaný dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Jeho dovolanie je preto podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. procesne neprípustné. 1 Obdo 40/2010 6 Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a to z dôvodov ustanovených v ust. § 237 O. s. p. Ţalovaný svoje podanie opiera o dôvod, ţe sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom v dovolacom podaní. Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania znemoţnená realizácia procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o vadu, kedy súd konal v rozpore so zákonom a všeobecnými záväznými právnymi predpismi, pričom týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu priznáva právny poriadok. K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe krajský súd odvolanie nepripustil, ako i tým, ţe ţalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 150 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V zmysle ust. § 201 O. s. p. môţe účastník konania odvolaním napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Nakoľko v danom prípade podanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, odvolací súd vo svojom rozhodnutí správne poučil účastníkov konania o nemoţnosti podania odvolania, preto ţalovaného názor, ţe mu krajský súd odňal moţnosť konať pred súdom, keď odvolanie nepripustil, nie je na mieste. V prípade, ţe ţalovaný v dovolaní urobil len chybu v písaní a mal na mysli, ţe krajský súd nepripustil dovolanie, povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe súdy nemajú povinnosť poučovať o podaní dovolania. Jediným prípadom vyslovenia prípustnosti dovolania odvolacím súdom je skutočnosť, ţe sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, t. j. je potrebné vyriešiť závaţné právne otázky. Otázku, či ide o vec zásadného právneho významu, je oprávnený posúdiť len odvolací súd, pričom dovolací súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a v prípade nevyslovenia prípustnosti dovolania z uvedeného dôvodu nie je oprávnený skúmať, či ide inak o vec zásadného právneho významu. 1 Obdo 40/2010 7 Dovolací súd z predloţeného spisu zistil, ţe ţalovaný od 31.10.2001 viedol ţalobkyňu ako členku druţstva napriek tomu, ţe nemal preukázané splatenie vstupného vkladu, ktorý je jedným z predpokladov vzniku členstva, resp. nemal doloţené rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva po nebohých rodičoch ţalobkyne, na základe ktorého by sa ţalobkyňa stala právoplatným dedičom členských podielov rodičov v A.J., ktoré by následne mohla vloţiť do ţalovaného druţstva. Ţalovaný sa začal zaujímať o splnenie predpokladov vzniku členstva aţ v roku 2007, t. j. 6 rokov od podania prihlášky ţalobkyne za člena podielníckeho druţstva P.J. Pokiaľ by ţalovaný viedol zoznam všetkých svojich členov riadne a v súlade s Obchodným zákonníkom, mohol vzniknutú situáciu riešiť hneď po podaní prihlášky zo strany ţalobkyne a nemuselo dôjsť k súdnemu konaniu. Ţalovaný nedostatočnou evidenciou a svojou nečinnosťou prispel k začatiu súdneho konania, preto súdy niţšieho stupňa boli oprávnené zváţiť pouţitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému náhradu trov konania nepriznať. Na základe uvedených skutočností dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním napadnutým výrokom o nepriznaní náhrady trov konania nebola ţalovanému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 prvá veta O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania ţalobkyni ako úspešnej v dovolacom konaní nepriznal, pretoţe vyčíslená náhrada vo výške 81,82 Eur nebola vynaloţená účelne. Právny zástupca ţalobkyne si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon, a to za vyhotovenie vyjadrenia k dovolaniu. Právny zástupca ţalobkyne vo vyjadrení k podanému dovolaniu len poukázal na skutočnosť, ţe bolo nepochybne preukázané dôvodné domáhanie sa práva ţalobkyne na súde, keďţe ju ţalovaný bezdôvodne vylúčil z členstva v druţstve, pričom ani nevydal poučenie o opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu. Nakoľko podanie ţalobkyne neobsahovalo ţiadne konkrétne vyjadrenia k dovolaniu, dovolací súd dospel k záveru, ţe uplatnená náhrada trov konania nebola vynaloţená účelne. Zároveň dovolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe názor právneho zástupcu ţalobkyne o preukázaní dôvodnosti ţaloby je v rozpore s názorom súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, vyjadreného v rozsudku zo dňa 09.11.2009, č. k. 3 Cb 159/2007-60 a rozsudku zo dňa 15.04.2010, č. k. 4 Cob 1/2010-235. Podľa uvedených rozsudkov sa ţalobkyňa nestala 1 Obdo 40/2010 8 členkou druţstva, preto nemohla byť ani platne z druţstva vylúčená a ako nečlenka nemohla podať predmetnú ţalobu. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. marca 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová