Najvyšší súd 1 Obdo 39/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., spol. s r. o., Š., H., zast. JUDr. P.N., advokátom, so sídlom v L., K. proti ţalovanému: V., pobočka N., T., N., o zaplatenie 2 569,99 Sk s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 15 Cob 119/2004-47 zo dňa
- júna 2004, v časti týkajúcej sa rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch, č. k. 15 Cb 88/02-26, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 15 Cob 119/2004-47 zo dňa
- júna 2004 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom, č. k. 15 Cb 88/02-26 zo dňa 25.02.2004 ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému 1 836 Sk titulom náhrady trov konania. 1 Obdo 39/2010 2 Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozsudky Okresného súdu v Nových Zámkoch, č. k. 14 Cb 12/04-23 zo dňa 09.03.2004, č. k. 14 Cb 191/03-20 zo dňa 19.02.2004, č. k. 15 Cb 179/03-21 zo dňa 01.03.2004, č. k. 14Cb 179/03-22 zo dňa 12.02.2004, č. k. 15 Cb 88/02-26 zo dňa 25.02.2004, č. k. 15 Cb 90/02-25 zo dňa 01.03.2004, č. k. 15 Cb 182/03-21 zo dňa 01.03.2004 a č. k. 15 Cb 84/02-23 zo dňa 25.02.2004 potvrdil. Ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania v sume 15 075 Sk. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie. Podľa odôvodnenia rozsudku odvolací súd zistil, ţe predmetné veci sa dotýkajú tých istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia, preto ich podľa § 112 ods. 1 O. s. p. v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu l. stupňa, ţe poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 z. č. 273/1994 Z. z. môţe voči poisťovni uplatňovať len zmluvné zdravotnícke zariadenie a keďţe ţalobca si podanými ţalobami uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona, pričom nebol zmluvným zdravotníckym zariadením ţalovaného. Správne preto súd prvého stupňa ţaloby zamietol. Odvolací súd usúdil, ţe odvolací súd nemohol ţalobcovi alternatívne priznať úroky z omeškania, pretoţe tieto si ţalobca neuplatnil, a to ani v ţalobe, ani v priebehu konania návrhom na jej zmenu podľa § 95 O. s. p. Ide pritom o výlučné dispozičné právo účastníka konania a oprávnenie súdu na zmenu uplatneného nároku zo zákona nevyplýva. Sú to pritom rozdielne nároky, vyplývajúce z rôznych právnych predpisov, s rozdielnou právnou kvalifikáciou. Keďţe podľa názoru odvolacieho súdu ide vo veci o rozhodnutie zásadného právneho významu z hľadiska procesného práva, pripustil vo veci podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O. s. p. dovolanie. 1 Obdo 39/2010 3 Podľa názoru odvolacieho súdu pre takúto zmenu právnej kvalifikácie je potrebná zmena ţaloby, čo však vzhľadom na dispozičnú zásadu môţe urobiť len ţalobca. Keďţe ţalobca ţalobu nezmenil, odvolací súd napadnuté rozsudky podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Ţalobca vo svojom dovolaní navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazuje na ust. § 2 O. s. p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory. Tvrdí, ţe rozhodovanie súdu je činnosť, na základe ktorej súd právne posudzuje vec a na skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu, preto ak na skutkový stav uvedený v ţalobe právny poriadok pripúšťa aplikáciu určitej právnej normy, súd je povinný v rámci právneho posudzovania veci príslušnú právnu normu aj aplikovať, bez ohľadu na to, ako ju posudzuje ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, ţe dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 3 písm. c/ O. s. p., prejednal ho v súlade s § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). 1 Obdo 39/2010 4 Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p). Dovolací súd uţ vo veci raz rozhodol, a to v uznesení, sp. zn. 5 Obdo 29/2005 zo dňa 22.11.2006, ktorým dovolanie odmietol podľa § 238 ods. 5 O. s. p. Vychádzal pritom z názoru, ţe aj po spojení vecí je potrebné vychádzať z hodnoty jednotlivých spojených vecí a nie zo súčtu ich predmetu, keďţe spojenie vecí je potrebné povaţovať za opatrenie, ktorého účelom je zabezpečenie hospodárnosti konania. Spojenie vecí však nemá vplyv na procesné práva účastníkov a nemení sa ním ani ich postavenie. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné, preto nemôţe byť zaloţená len tým, ţe prejednávaná vec bola spojená s inými vecami. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci rozhodoval na základe sťaţnosti ţalobcu, svojim nálezom zo dňa 26.07.2007, č. IV ÚS 88/07-28 uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd poukazuje na zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a s ňou súvisiaci princíp právnej istoty. Podľa neho najvyšší súd okrem porušenia zásady právnej istoty zanedbal aj svoju zákonom stanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Keďţe dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.11.2006, sp. zn. 5 Obdo 29/2005 sa zaoberal len prípustnosťou dovolania, v opätovnom konaní sa v súvislosti s dovolaním ţalobcu zaoberal meritom napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Ţalobca odôvodňuje dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, ţe právna kvalifikácia uplatneného nároku je náleţitosťou návrhu. Tvrdí, ţe táto prislúcha súdu a jej zmena nie je zmenou návrhu. 1 Obdo 39/2010 5 Podľa názoru dovolacieho súdu opísaním právne významných rozhodujúcich skutočností podľa § 79 ods. 1 O. s. p. ţalobca určuje, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu opísaných rozhodujúcich skutočností, uvedených v ţalobnom návrhu, musí byť zrejmý právny dôvod ţaloby, teda o aký právny vzťah k ţalovanému svoj uplatnený nárok opiera. Výslovné uvedenie právneho dôvodu uplatneného nároku § 79 ods. 1 O. s. p. ako náleţitosť ţalobného návrhu neustanovuje. Pokiaľ ide o zmenu návrhu, za takýto návrh sa spravidla pokladá prípad, ţe ţalobca poţaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutkového základu, prípadne uplatňuje iné plnenie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe sám vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku omeškaním ţalovaného s úhradou za ţalobcom poskytnutú zdravotnú starostlivosť a poţadoval zaplatenie poplatku z omeškania. Na tom istom skutkovom základe (omeškaní so splnením peňaţného záväzku) v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal posúdenie nároku tieţ z právneho dôvodu úroku z omeškania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi právo na ţalobou uplatnený poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. nevzniklo, pretoţe nebol zmluvným zdravotníckym zariadením ţalovaného, ktorý záver odvolacieho súdu je v rozpore s princípom rovnosti (pozri nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 249/94-27). Odvolací súd tieţ uzavrel, ţe vec nemohol posúdiť alternatívne z iného právneho titulu, pretoţe pre zmenu právnej kvalifikácie je potrebná zmena ţaloby, ktorá prislúcha ţalobcovi. Pretoţe o zmenu ţaloby nejde, ak ţalobca na základe tých istých skutočností mení iba jeho právnu kvalifikáciu, je takýto záver súdu v rozpore s ust. § 95 O. s. p., a preto rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj z tohto dôvodu na nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako to opodstatnene namieta ţalobca. 1 Obdo 39/2010 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu dovolaniu ţalobcu v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p. vyhovel, zrušil preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom tento podľa § 243d ods. 1 O. s. p. rozhodne i o náhrade trov dovolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová