o určenie pravosti pohľadávky 99,58 Eur

Najvyšší súd 1 Obo 96/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. - K., J., Z., B., IČO: X. proti ţalovanému: JUDr. F.H., so sídlom A., R., správcovi konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., so sídlom J.K., zast. JUDr. O.K., CSc., advokátkou, so sídlom V., K., o určenie pravosti pohľadávky v sume 99,58 Eur, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2010, č. k. 3 Cbi 5/2009-18, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2010, č. k. 3 Cbi 5/2009-18 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 6.5.2010 ţalobu zamietol a zaviazal ţalobcu nahradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 183,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu dňa 10.9.2009 domáhal určenia, ţe jeho vykonateľná pohľadávka, ako exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.1.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, prihlásená do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 5K 12/02 ako pohľadávka proti podstate vo výške 99,58 Eur /3 000 Sk/ je po práve pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 31 ods. 1 písm. f/ a ust. § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV. Ţalobca nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe uvedenú pohľadávku nemoţno podľa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV v konkurznom konaní uspokojiť, nakoľko ţalobca mal za to, ţe dané ustanovenie sa na pohľadávku ţalobcu nevzťahuje, keďţe 1 Obo 96/2010 2 pohľadávka vznikla z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, v ktorom ţalobca nebol účastníkom konania, a preto nejde o trovy účastníka konania. Ţalovaný vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 199/01, podľa ktorého z vylúčenia trov účastníkov konania z uspokojenia nemoţno dospieť k záveru, ţe úspešnému účastníkovi nemoţno priznať náhradu trov konania. Podľa ţalovaného z uvedeného len vyplýva, ţe tieto trovy nemôţu byť uspokojované v konkurznom konaní, pričom Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uţ rozhodol o nemoţnosti uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v incidenčných konaniach. Súčasne upozornil, ţe ak by len trovy štátu mali zaťaţiť konkurznú podstatu a trovy účastníkov, ktorí neboli oslobodení od súdnych poplatkov, nebudú uspokojené v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, išlo by o porušenie ústavného princípu rovnosti účastníkov súdneho konania. Súd z vykonaného dokazovania zistil, ţe v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13 Cbi 22/2006 prebehlo konanie medzi ţalobkyňou S.K. a ţalovaným JUDr. H., pričom ţalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov. Nakoľko bola ţalobkyňa v konaní úspešná, súd na úhradu súdneho poplatku štátu vo výške 99,58 Eur zaviazal ţalovaného. Podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok je vymáhaním uvedenej pohľadávky poverený ţalobca. Súd uznal, ţe ţalobca nebol účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 13 Cbi 22/2006, avšak neprijal ţalobcovu argumentáciu o nevylúčení predmetnej pohľadávky z uspokojenia, pretoţe by sa tým znevýhodnili ţalobcovia v incidenčných konaniach, ktorí neboli oslobodení od súdnych poplatkov a súdne poplatky zaplatili, čím by došlo k porušeniu čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú si všetci účastníci v konaní pred súdmi rovní. Zo zisteného skutkového a právneho stavu mal súd za to, ţe pohľadávka ţalobcu v podobe nároku na zaplatenie súdneho poplatku za ţalobcu je súčasťou trov konania a náhrada týchto trov je v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV z uspokojenia vylúčená, preto ţalobu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň súd zaviazal ţalobcu ako neúspešného v konaní na úhradu trov konania ţalovanému vo výške 183,58 Eur za 2 právne úkony à 53,49 Eur, 1 právny úkon à 55,49 Eur, 2 reţijné paušály à 6,95 Eur a 1 reţijný paušál à 7,21 Eur. 1 Obo 96/2010 3 Proti rozsudku podal ţalobca z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, včas odvolanie a zároveň odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe vykonateľná pohľadávka ţalobcu ako exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.01.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2009 a stal sa vykonateľným dňa 21.2.2009, prihlásená do konkurzu vedeného pod sp. zn. 5K 12/02 ako pohľadávka proti podstate u správcu konkurznej podstaty v sume 99,58 Eur (3 000 Sk), je po práve vymáhateľnou pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f/ a § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V úvode odvolania ţalobca uviedol skutočnosti predchádzajúce podaniu ţaloby. Odvolateľ je toho názoru, ţe ust. § 31 ods. 1 písm. b/ ZKV sa nevzťahuje na ţalobcovu pohľadávku, nakoľko uvedené ustanovenie vylučuje z uspokojenia trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní alebo v incidenčnom konaní. Predmetná pohľadávka vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach vydaného v konaní medzi ţalobkyňou S.K., rod. M. a ţalovaným JUDr. F.H., správcom konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., ktorým bol ţalovaný zaviazaný na úhradu súdneho poplatku štátu vo výške 99,58 Eur (3 000 Sk). Z dôvodu nezaplatenia trov konania prešla pohľadávka v zmysle zákona č. 65/2001 Z. z. na Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu, ktorá nebola účastníkom uvedeného konania, preto nejde o trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania, ale štátu. Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 36/05 a 2 Obo 236/2006, podľa ktorých aplikovanie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa nedostáva do rozporu s ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV a ust. § 25 ods. 2 ZKV. Zároveň sú poplatky, vyplývajúce z konaní vedených proti správcom, nákladmi podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy. Preto ţalobca má za to, ţe ţalobcova pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je splatná v priebehu konkurzu a moţno ju zaradiť ako pohľadávku podľa ust. § 31 ods. 3 písm. a/ v spojení s ust. § 31 ods. 6 písm. l/ ZKV. K odvolaniu sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril aj ţalovaný, ktorý povaţuje ţalobcovo odôvodnenie uplatneného nároku v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 31 ods. 3 písm. l/ ZKV bez právnej relevancie, keďţe podľa ust. § 31 ods. 1 1 Obo 96/2010 4 písm. a/ ZKV moţno v priebehu konkurzného konania kedykoľvek uspokojiť nároky na vrátenie preddavku na trovy konania, pričom zákon odkazuje na ust. § 5 ods. 2 ZKV a ust. § 5 ods. 2 ZKV má na mysli preddavok na trovy konania zloţené veriteľom, aby bola splnená podmienka vyhlásenia konkurzu na majetok dlţníka. Ţalovaný ďalej opätovne poukázal na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by bol v prípade zaťaţenia konkurznej podstaty iba trovami štátu, pri nemoţnosti uspokojiť trovy účastníkov, ktorí neboli oslobodení od platenia súdnych poplatkov, porušený. Taktieţ nie je moţné vykladať a aplikovať ţiadne ustanovenie O.s.p. v konaní pred súdom tak, aby bol zvýhodnený len niektorý z účastníkov. Vzhľadom na uvedené povaţuje ţalovaný ţalobcov nárok ako uplatnený v rozpore s platným právom, účelom a cieľom konkurzného konania, preto odvolaciemu súdu navrhol odvolanie ţalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 62,70 Eur na účet právneho zástupcu ţalovaného za 1 úkon právnej pomoci à 55,49 Eur za vyjadrenie k odvolaniu a 1 reţijný paušál à 7,21 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal napadnutý rozsudok podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal podľa ust. § 214 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tieţ od poplatku oslobodený. Podľa ust. § 25 ods. 2 druhá veta ZKV, poplatky za konania vedené správcom sú vţdy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy. Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV, z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle ust. § 137 O.s.p. sú trovy účastníkov konania trovy, ktoré účastníci v konaní alebo v súvislosti s ním vynaloţili a ktorých náhradu po ich vynaloţení v konaní si nárokujú. 1 Obo 96/2010 5 Predmetom daného incidenčného konania je určenie pravosti pohľadávky vo výške 99,58 Eur, ktorá vznikla štátu, pôvodne zastúpenému Krajským súdom v Košiciach, z nezaplatenia trov konania štátu /súdneho poplatku za návrh/ JUDr. F.H., správcom konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., na ktorých úhradu bol zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.01.2009, č. k. 13 Cbi 22/2006-30, nakoľko pôvodná ţalobkyňa S.K., rod. M. bola od platenia súdneho poplatku oslobodená. Dňa 10.03.2009 Krajský súd v Košiciach previedol pohľadávku v zmysle ust. § 3 ods. 3 v spojení s ust. § 4 ods. 1 zák. č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov na Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu, ktorý si pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 5K 12/02. Ţalovaný pohľadávku poprel v zmysle ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV. Po oslobodení pôvodnej ţalobkyne v konaní, sp. zn. 13 Cbi 22/2006 prešla povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,58 Eur v zmysle ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. na ţalovaného, ktorý je ţalovaným aj v danom konaní, pričom súdny poplatok ostal nárokom štátu voči ţalovanému. Nakoľko ide o trovy štátu a nie o trovy účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v incidenčnom konaní alebo v konkurznom konaní, v danom prípade nie je moţné aplikovať ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV. Naopak ust. § 25 ods. 2 druhá veta ZKV upravuje takúto situáciu, keď výslovne uvádza, ţe poplatky za konania vedené správcom sú vţdy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na právnu irelevanciu ţalobcovho odôvodnenia nároku v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 31 ods. 3 písm. l/ ZKV. Odvolací súd sa uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko ţalobca svoj nárok v odvolaní opiera o ust. § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV, t. j. o ustanovenie o pohľadávkach proti podstate, nie ust. § 31 ods. 1 písm. a/ ZKV, teda o nároky na vrátenie preddavku na trovy konania. Odvolací súd nepovaţuje tvrdenie ţalovaného ohľadne porušenia ústavného princípu rovnosti účastníkov konania za dôvodné. Štát ako účastník konania má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania - fyzická osoba, ktorá má nárok na náhradu trov konania. Preto práve prezentovaný názor odvolacieho súdu zachováva princíp rovnosti účastníkov konania v zmysle Ústavy SR pri rešpektovaní špecifického charakteru konkurzného konania upraveného zákonom o konkurze a vyrovnaní v danej veci. 1 Obo 96/2010 6 Z uvedených dôvodov zaujatia iného právneho názoru ako súd prvého stupňa, ktorým je súd viazaný v ďalšom konaní (§ 226 O.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je moţné podať odvolanie. V Bratislave 3. augusta 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová