Obsah (7)

§ 47§ 214§ 324§ 433§ 243b§ 66e§ 46

Najvyšší súd 1 Obo 94/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr.

názoru odvolacieho súdu, o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť poţiadavke spoločnosti, aby od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu v peniazoch, tzn. vkladu akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Ţiline ţalobca svoj nárok podaním zo dňa 19.09.2002, doručeným Krajskému súdu v Ţiline dňa 18.01.2005 (č. l. 431 - 432 spisu) vymedzil tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným do spoločnosti T., a. s. došlo ku právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať z definície právnych vád plnenia upravených v § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka a nárok na náhradu v peniazoch vznikol okamihom vzniku právnej vady, to znamená právoplatnosťou vkladu do spoločnosti T., a. s. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie s ohľadom na vyslovený právny záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a uviedol, ţe ţalovaný ako akcionár ţalobcu uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. (ţalobcu), ku ktorým ţalobca nenadobudol vlastnícke právo.

vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa zo dňa 20.09.1999 (č. l. 438 spisu) boli tie isté nepeňaţné vklady, ako boli uvedené vo vyhlásení ţalovaného zo dňa 29.04.1996 (č. l. 35 spisu), vloţené do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M., S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod číslom V 3566/99. Ţalovaný svoju povinnosť ako akcionár splnil a neplnil vadne, keď z dikcie § 433 ods. 1 Obchod. zák. sa vyţaduje právna vada tovaru, ktorá tu existuje v čase 1 Obo 94/2010 4 uskutočnenia úkonu, v danom prípade k dátumu úkonu vyhlásenia ţalovaného o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. Ţalobca nepreukázal, ţe v čase vyhlásenia ţalovaného zo dňa 29.04.1996 na nepeňaţné vklady viazla právna vada, preto nebolo moţné hovoriť o vadnom plnení z tohto právneho dôvodu. Tým nemohlo dôjsť ani k zmene obsahu záväzku a nárok ţalobcu uplatnený ako zodpovednostný nárok nebol vyhodnotený krajským súdom ako dôvodný. Odvolací súd poukázal aj na časový moment, a to, ţe k vloţeniu nepeňaţných vkladov ţalovaným do obchodnej spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. došlo aţ dňa 20.09.1999 a nebolo preukázané, ţe by ţalobca, okrem návrhu na vklad vlastníckeho práva k týmto vloţeným nepeňaţným vkladom ţalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté Okresným úradom Martin, odbor katastrálny pod sp. zn. V 1094/96 dňa 04.10.1996 bol podal nejaký ďalší návrh. Posúdil aj námietku ţalovaného o fikcii odstúpenia od zmluvy

§ 47ods.

1, 2 Obč. zák., ktorá však platí len v prípade, ak nebol podaný návrh na rozhodnutie

ods. 1. Uviedol, ţe v danej veci bol podaný návrh, o ktorom Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, dňa 04.10.1996 rozhodol tak, ţe vklad bol zamietnutý, preto nemoţno konštatovať, ţe účastníci od zmluvy odstúpili. Krajský súd ďalej uviedol, ţe neboli tvrdené a preukázané právne predpoklady zodpovednosti za škodu ţalovaným. Nebolo preukázané, ktorú právnu povinnosť ţalovaný porušil, zavinenie, existencia škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Obchodný zákonník neukladá povinnosť zabezpečiť, aby sa vecný vklad stal majetkom ţalobcu a poukázal aj na to, ţe ţalobca uţ ţiaden ďalší návrh na vklad vlastníckeho práva nepodal a svojou nečinnosťou spôsobil, ţe vecné vklady sa nestali jeho majetkom. K námietke premlčania vznesenej ţalovaným krajský súd konštatoval, ţe nebolo v konaní preukázané vadné plnenie ţalovaným, nebol daný ani základ na bezdôvodné obohatenie na strane ţalovaného a ani škoda, preto sa nezaoberal námietkou premlčania. A uviedol, ţe námietku premlčania vznesenú ţalovaným by krajský súd vyhodnocoval len v prípade, ak by dospel k záveru, ţe niektorý z nárokov tu je daný, k čomu však nedošlo, nakoľko len existenčný nárok podlieha premlčaniu. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, ţe úspešnému v konaní ţalovanému priznal náhradu trov vo výške 2 371 762 Sk

predloţenej špecifikácie zo dňa 12.05.2005. 1 Obo 94/2010 5 Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď

názoru odvolateľa z ust. § 433 ods. 1 Obchod. zák. nevyplýva, ţe právne vady tovaru majú byť v čase vyhlásenia o vloţení vkladu, pretoţe účinky (vecno- právne) nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j. aţ týmto okamihom prechádza vlastnícke právo k veci na inú osobu. Vzhľadom na rozdielny okamih vloţenia nehnuteľnosti a vkladu vlastníckeho práva je potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka o právnych vadách plnenia na okamih prevodu vlastníckeho práva, pretoţe práve takáto vada v tento okamih spôsobuje nemoţnosť prevodu vlastníckeho práva k veci. Právne vady tovaru spôsobil ţalovaný a viazli na tovare v relevantnom čase, v dôsledku čoho vznikol nárok na zaplatenie hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch, pretoţe iné plnenie by muselo schváliť valné zhromaţdenie ţalobcu, k čomu nedošlo. Ďalej v odvolaní uviedol, ţe ţalobca preukázal vznik nároku na náhradu škody pre úmyselné konanie ţalovaného v rozpore s dobrými mravmi, a to vloţenie nehnuteľnosti ţalovaným do spoločnosti ţalobcu a následne do spoločnosti T., a. s., výkon akcionárskych práv ţalovaným na valných zhromaţdeniach ţalobcu aj s akciami upísanými nepeňaţným vkladom, ktoré vloţil ţalovaný do spoločnosti T., a. s. Ţalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe v konaní sa jednoznačne preukázalo, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť a splatil navýšené základné imanie. V konaní sa taktieţ preukázalo, ţe vecný vklad sa nestal vlastníctvom ţalobcu z dôvodov, ktoré boli na strane iných akcionárov a nie na strane ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec

ust. § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní odvolania na pojednávaní

§ 214ods.

1 OSP a preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Na odvolacom pojednávaní zástupca ţalovaného vzniesol námietku prejedania veci v senáte 2 Obo z dôvodu, ţe v prvšom odvolacom konaní konal a rozhodoval senát 1 Obo a vec mala byť opätovne, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudku súdu prvého stupňa, prejednaná senátom 1 Obo. Odvolací súd na námietku zástupcu ţalovaného v zmysle ust. § 15a ods. 5 OSP neprihliadol z dôvodu, ţe námietka sa netýkala pochybnosti 1 Obo 94/2010 6 o nezaujatosti sudcov senátu 2 Obo vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Súčasne odvolací súd uviedol, ţe

rozvrhu práce na rok 2007, ktorého sa prejednávaná vec týka, (vec napadnutá na odvolací súd dňa 09.08.2007) veci po zrušení, ktoré sa vracali späť odvolaciemu súdu, sa neprikazovali tomu istému senátu, ale pridelenie podliehalo náhodnému výberu uskutočňovanému výpočtovou technikou. Odvolací súd v konaní 2 Obo 168/2007 odvolanie ţalobcu prejednal a konštatoval, ţe predmetom odvolacieho konania je uplatnený nárok ţalobcu na zaplatenie 103 100 000 Sk s príslušenstvom titulom zaplatenia peňaţnej hodnoty nepeňaţného vkladu ţalovaného - budova hotela Turiec na pozemku parcela č. 499/1 KN zastavaná plocha o výmere 2173 m2, pozemok parc. č. 499/2 ostatná plocha o výmere 3023 m2 a chata súpisné číslo 5371 postavená na poz. parc. č. 7152 KN, všetky v kat. úz. M., na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 o zvýšení základného imania spoločnosti. Ţalobca pôvodne uplatnil svoj nárok v zmysle ust. § 59 ods. 5 Obchod. zák. v znení platnom v čase zvýšenia základného imania spoločnosti,

ktorého, ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňaţného vkladu sumu určenú pri jej zaloţení, môţe spoločnosť poţadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva niečo iné. Odvolací súd v prvšom zrušujúcom uznesení vyslovil názor, ţe toto ustanovenie je síce aplikovateľné aj v prípade zmeny výšky základného imania spoločnosti po jej zaloţení, ale nie je moţné ho aplikovať na predmetnú prejednávanú vec. Poukázal na to, ţe je potrebné rozlišovať medzi splatením vkladu a nadobudnutím vlastníckeho práva spoločnosťou k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria predmet nepeňaţného vkladu. A ďalej uviedol, ţe pokiaľ by vklad nebol splatený, nebolo by moţné zvýšenie základného imania do obchodného registra zapísať. Zákon teda neviaţe splatenie nepeňaţného vkladu na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ţalovaný svoj vklad splatil, svedčí tomu jeho vyhlásenie o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti ţalobcu zo dňa 29.04.1996. V danom prípade však napriek tomu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spoločnosťou ţalobcu nedošlo a nestalo sa tak ani z príčin na strane ţalovaného. Ustanovenie § 59 ods. 5 Obch. zák. je aplikovateľné iba v tých prípadoch, keď vlastnícke právo prešlo na spoločnosť, ale vykazuje rozdiel medzi ocenením predmetu vkladu a jeho skutočnou hodnotou. Nejde teda o ustanovenie, na základe ktorého by sa dalo vyhovieť poţiadavke spoločnosti, aby od akcionára vyţadovala hodnotu celého nepeňaţného vkladu v peniazoch, t. j. vkladu akcionára, ku ktorému spoločnosť nenadobudla vlastníctvo. Ţalobca v ďalšom konaní vymedzí uplatnený nárok tak, ţe vloţením nehnuteľností ţalovaným 1 Obo 94/2010 7 do spoločnosti T., a. s. došlo k právnym vadám plnenia, kedy je potrebné vychádzať z definície právnych vád plnenia upravených v § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka, s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka.

§ 324ods.

3 Obchodného zákonníka sa mení obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom vzniknutým z vadného plnenia. V konaní medzi účastníkmi zostalo nesporným, ţe ţalovaný ako akcionár ţalobcu uskutočnil dňa 29.04.1996 jednostranný hmotnoprávny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení nepeňaţných vkladov do obchodnej spoločnosti L.M., a. s. - ţalobcu, ku ktorým ţalobca nenadobudol vlastnícke právo.

vyhlásenia ţalovaného ako vkladateľa zo dňa 20.09.1999 boli tie isté nepeňaţné vklady, ako boli uvedené vo vyhlásení ţalovaného zo dňa 29.04.1996, vloţené do spoločnosti T., a. s., so sídlom v M. S. Vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod číslom V 3566/99.

§ 433ods.

1 Obchodného zákonníka tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťaţený právom tretej osoby, ibaţe kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas. Správne skonštatoval súd prvého stupňa v nadväznosti na prvšie rozhodnutie odvolacieho súdu, ţe ţalovaný splnil svoju povinnosť uloţenú mu rozhodnutím valného zhromaţdenia na základe hlasovania a upísal nepeňaţný vklad v hodnote 103 100 000 Sk na zvýšenie pomernej časti za ţalovaného pripadajúcej základného imania spoločnosti ţalobcu vyhlásením o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu zo dňa 29.04.1996 na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti ţalobcu zo dňa 16.12.

1. Týmto právnym úkonom splnil povinnosť riadne a včas a jeho úkon preto nemôţe vykazovať vady, ktoré by existovali v čase právneho úkonu. Preto námietka ţalobcu v odvolaní, ţe účinky nadobúda vyhlásenie o vloţení vkladu aţ vkladom do katastra nehnuteľností, t. j. aţ okamihom vkladu vlastníckeho práva, a preto vada prevodu vlastníckeho práva spôsobuje nemoţnosť prevodu práva k veci, je nedôvodná. Ţalobca dôsledne nerozlišuje dva rozdielne právne pojmy, keď právny úkon vyhlásenia o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu (aj keď ide o nehnuteľnú vec) je celkom oprostený od vplyvu právneho úkonu, ktorým sa nadobúdajú účinky prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Z tohto dôvodu nie je k posúdeniu vadnosti veci v čase uskutočnenia právneho úkonu potrebné skúmať pri vyhlásení o upísaní a vloţení nepeňaţného vkladu, či došlo aj k následným právnym úkonom potrebným na zmenu vyznačenia vlastníckeho práva, pretoţe tieto úkony potrebné na zmenu vlastníckeho práva 1 Obo 94/2010 8 sú úkony, ktorými nastávajú účinky zmeny vlastníckeho práva, ale nie sú úkonmi, ktorými nastávajú účinky upísania a vloţenia nepeňaţného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval pri výklade citovaného ust. § 433 ods. l Obchod. zák. a na základe správneho výkladu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je opodstatnený. Zo skutkových zistení súdom prvého stupňa nebol v konaní zistený rozpor s dobrými mravmi na strane ţalovaného, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody ţalobcovi. Ţalobca svojimi úkonmi a opomenutím, resp. neúčinnosťou úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti umoţnil výkon vlastníckych práv ţalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj výkon akcionárskych práv v spoločnosti ţalobcu a v konaní ţalobca nepoukázal, ţe výkon týchto práv ţalovaného bol v rozpore so zákonom, príp. dobrými mravmi. Rozhodnutím valného zhromaţdenia spoločnosti zo dňa 16.12.1995 bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania spoločnosti. Vyhlásením zo dňa 29.04.1996 ţalovaný vloţil a upísal ako nepeňaţný vklad do spoločnosti predmetné nehnuteľnosti. O návrhu na vklad vlastníckeho práva do evidencie vlastníkov nehnuteľnosti bolo rozhodnuté (negatívne) dňa 04.10.1996 Okresným úradom Martin, odbor katastrálny pod V1094/
2. Po týchto úkonoch ţalobca nepreukázal ďalšie konanie vo veci zápisu nehnuteľností do katastra na vyznačenie zmeny vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
3. mája 2005, č. k. 19 Cb 161/02-487, ako súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 OSP ako vecne správny, tento rozsudok svojim rozsudkom z
4. septembra 2008, č. k. 2 Obo 168/2007-564 potvrdil. Rozsudok prvostupňového aj odvolacieho súdu napadol na opakovaný podnet mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor, ktorý navrhol rozsudok prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku toho dovolací súd v päťčlennom senáte len rozsudok odvolacieho súdu svojím uznesením z
5. apríla 2010, č. k. 1MObdo V 15/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie na základe podnetu zo dňa
6. mája 2009, ktorý podal M.G., bytom L., Ţ. ako právny nástupca ţalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.06.
7. Osobou dotknutou alebo poškodenou rozhodnutím súdu treba rozumieť takú osobu, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené, alebo do práv 1 Obo 94/2010 9 a oprávnených záujmov, ktorej bolo rozhodnutím súdu nepriaznivo zasiahnuté. Podnet bol v zmysle citovaného ustanovenia uskutočnený fyzickou osobou - M.G., ktorý preukázal status osoby dotknutej rozhodnutím súdu. V priebehu dovolacieho konania M.G. podaním zo dňa 15.03.2010 poţiadal o vstup do konania v zmysle § 92 ods. 2 OSP. Dovolací súd odcitoval ustanovenie § 92 ods. 2 OSP a na toto ustanovenie aplikoval skutkový stav v tejto súdenej veci tak, ţe konštatoval: Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi ţalobcom JUDr. M.N., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu - L.M., a. s. ako postupcom a M.G. ako postupníkom zo dňa
8. júna 2008, postúpil postupca aj predmetnú pohľadávku vo výške 103 100 000 Sk s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými (čl. 11 zmluvy) na postupníka. Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje veriteľ svoju pohľadávku proti dlţníkovi novému veriteľovi (§ 524 ods. 2 OZ). Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je uţ ďalej oprávnený nadobúdať pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré moţno proti nej uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje súhlas dlţníka, keďţe zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyţaduje ani to, aby dlţník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlţníka. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa prejednal v zmysle § 214 ods. 1 OSP, nariadil pojednávanie, vo veci meritórne rozhodol a vydal rozsudok dňa
9. septembra
10. Konal naďalej s pôvodným účastníkom konania na strane ţalobcu, ktorý v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
11. júna 2008 uţ nebol subjektom 1 Obo 94/2010 10 hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje a nie je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní. Keďţe postupca neoznámil zmenu v osobe ţalobcu v odvolacom konaní, bola týmto postupom súdu postupníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Ďalej dovolací súd odvolaciemu súdu vysvetlil, čo treba rozumieť pod odňatím moţnosti konať pred súdom účastníkovi. Uloţil preto odvolaciemu súdu povinnosť v prvom rade zaoberať sa vecnou aktívnou legitimáciou postupníka v zmysle predloţenej zmluvy o postúpení pohľadávky, s poukazom na ust. § 92 ods. 2, 3 OSP v spojení s § 243c a 243i ods. 2 OSP. V prípade, ţe uvedený právny úkon (§ 524 ods. 1 OZ) zakladá vecnú aktívnu legitimáciu postupníka - M.G. na uplatnené právo, odvolací súd je povinný opätovne prejednať odvolacie dôvody odvolateľa, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci dovolaním napadnutého rozhodnutia. Z doteraz vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, ţe rozhodnutím valného zhromaţdenia zo dňa 16.12.1995 bolo schválené zvýšenie základného imania, ako aj zmena stanov spoločnosti - L.M., a. s., M., ktoré bolo vykonané upísaním nových akcií. Ţalovaný ako vkladateľ sa zaviazal vloţiť do tejto spoločnosti nepeňaţný vklad, prevádzkovú budovu hotela Turiec, postavenú na pozemku parc. KN č. 499/1, pozemok parc. KN č. 499/1 - zastavaná plocha vo výmere 2173 m2, pozemok parc. KN č. 499/2 - ostatné plochy vo výmere 3023 m2, chata č. súpisné 5731 vedenom na liste vlastníctva 3734, ktorého hodnota bola oceniteľná sumou 103 100 000 Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa - § 60 ods. 1 Obch. zák., účinného v rozhodnom období, ktorý je analogicky aplikovateľný na daný právny vzťah. K účinnému prevodu vlastníckeho práva k nepeňaţnému vkladu ţalovaného ako akcionára na ţalobcu - úpadcu nedošlo. V spornom prípade nenastali vecno-právne účinky jednostranného právneho úkonu zo dňa 29.04.1996 (vyhlásenie vkladateľa o vloţení nepeňaţného vkladu do spoločnosti), t. j. nedošlo k splneniu povinnosti vloţiť vklad do spoločnosti. Ţalovaný vedome a v rozpore so svojim záväzkom majoritného akcionára poskytnúť vklad do spoločnosti úpadcu identické nehnuteľnosti vloţil dňa 20.09.1999 do spoločnosti T., a. s. so sídlom v M. (vklad bol povolený dňa 29.09.1999 pod 1 Obo 94/2010 11 č. V 3566/99). Týmto konaním ţalovaný zmaril ţalobcovi reálne domáhať sa prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. O tom, ţe svoj záväzok nesplnil voči ţalobcovi, ktorý trval aj v čase, keď predmet vkladu vloţil do inej spoločnosti, vyplýva zo zasadnutí valného zhromaţdenia, ako aj zasadnutí predstavenstva ţalobcu zo dňa
12. a 16.09.1999, kde jednoznačne prezentoval poskytnúť súčinnosť potrebnú pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Taktieţ z rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor katastrálny, č. V 1094/96 zo dňa 01.10.1996, ktorý návrh na vklad nehnuteľností zamietol, resp. z jeho odôvodnenia nesporne vyplýva, ţe ţalovaný neposkytol ţalobcovi relevantné doklady potrebné na vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam (čl. 37), to znamená, ţe aj vinou ţalovaného bol návrh na vklad neúspešný. Preto neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, ţe ţalobca svojim konaním - nečinnosťou alebo opomenutím umoţnil ţalovanému výkon vlastníckych práv k predmetnému vkladu. Ţalovaný tým, ţe vloţil nepeňaţný vklad do obchodnej spoločnosti T., a. s. a previedol vlastnícke práva na túto právnickú osobu, spôsobil, ţe súčasne sa stalo nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcu objektívne nemoţným a uţ sa úspešne nemohol domáhať vkladu súdnou cestou, ale týmto okamihom mu však vznikol nárok na zaplatenie neprevedenej hodnoty nepeňaţného vkladu v peniazoch. Podporne dovolací súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného vkladu spoločníkom (§ 59 ods. 2 OBZ). Dovolací súd sa nestotoţnil s námietkou dovolateľa ohľadne kvalifikácie uznania záväzku so strany ţalovaného a premlčacej doby. Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje iné (§ 391 ods. 1 Obch. zák.). Ţalobca mohol svoje právo na peňaţné plnenie realizovať prostredníctvom ţaloby, a to najskôr od momentu vloţenia nepeňaţného vkladu ţalovaným do spoločnosti T., a. s., M. (20., resp. 29.09.1999) a od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Ţaloba bola podaná na súde dňa 21.05.20021, t. j. v zákonnej premlčacej dobe. 1 Obo 94/2010 12 V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe záväzok splatiť nepeňaţný vklad, ku ktorému sa ţalovaný zaviazal, splnil na základe jeho písomného vyhlásenia. Keďţe v konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích dôvodov, dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13. septembra 2008, č. k. 2 Obo 168/2007-564

§ 243bods.

2 OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po zistení, ţe sú splnené procesné podmienky odvolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý a s prihliadnutím na ustanovenie § 243d ods. 1 OSP v dôsledku zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu z

1. apríla 2010, č. k. 1 MObdo V 15/2010 opätovne zistil, ţe odvolanie ţalobcu nie je podané dôvodne, rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, preto ho potvrdil (§ 219 OSP). Odvolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje a tieto rozširuje vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, aj keď ide o posudzovanie veci vyplývajúce z právnych noriem, všeobecne známych, ale odvolací súd sa s tým vyporiadať musí vzhľadom na názor dovolacieho senátu. 1/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. júna 2005, č. k. 39-24K 1238/02-324 na majetok dlţníka (ţalobcu) L.M., a. s., so sídlom T., M. IČO: X. bol vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. M.N., advokátka, Advokátska kancelária S., B. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.06.
3. Týmto dňom nastali aj účinky konkurzu

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, platnému k tomuto dňu. 2/ Podporne dovolací súd poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.02.1998, ktorá uţ rieši dôsledky nesplnenia nepeňaţného vkladu spoločníkom (§ 59 ods. 2 Obch. zák.), ku ktorej došlo zákonom zo

1. decembra 1998 č. 11/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Dovolací súd v tomto opakovane poukazuje na odsek 2 a novozavedený odsek 3 ustanovenia § 59 touto novelou. Na otázku, či bolo moţné pred novelou pri navýšení základného imania nepeňaţný 1 Obo 94/2010 13 vklad spoločníka v obchodnej spoločnosti nahradiť vkladom peňaţným, odvolací súd odpovedá, ţe taká transakcia moţná nebola. Odpoveď na otázku, do akej miery nesie zodpovednosť vkladateľ nehnuteľnosti (ako nepeňaţného vkladu) za zápis do katastra nehnuteľností, treba hľadať v katastrálnom zákone. Je nad mieru tohto konania touto otázkou sa zaoberať, len moţno uviesť, ţe katastrálny zákon túto otázku nerieši tak, ako uvádza ţalobca. 3/ Dovolacím súdom nanesený ďalší procesný problém, a to vecná procesná spôsobilosť uvádzaného ţalobcu M.G., „vlastníka spornej pohľadávky“, ktorej sa stal vlastníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.06.
2. Odvolací súd poukazuje na údaje uvedené v bode 1/ vyššie, a to so správnou aplikáciou práva. Táto problematika je riešená v ustanovení § 66e zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v ods. 1, 2 takto:

§ 66eOds.

1/ Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ods. 2/ Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepouţijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Postúpenie pohľadávky, vlastne postúpenie nároku, pretoţe z tohto nároku pohľadávka sa stane aţ vtedy, keď o nároku (ktorý je sporný) rozhodne súd. Pohľadávka bola postupovaná po vyhlásení konkurzu. Ak by takáto pohľadávka bola, bolo právom veriteľa prihlásiť ju do konkurzu. Postup

Občianskeho zákonníka nepripadá do úvahy. Zákon o konkurze a vyrovnaní nepozná pojem „veriteľ“, ale len „konkurzný veriteľ.“ Správca konkurznej podstaty v konaní nevystupuje ako veriteľ, či konkurzný veriteľ, ale ako správca konkurznej podstaty, s právami a povinnosťami upravenými zákonom o konkurze a vyrovnaní. Konkurzný veriteľ môţe postúpiť svoju pohľadávku prihlásenú do konkurznej podstaty, ale to má za následok len zmenu konkurzného veriteľa. Správne preto bolo postupované, keď vecná procesná spôsobilosť mu nebola priznaná a súd pokračoval s pôvodným ţalobcom. To všetko sa nachádza v spisoch a javí sa, ţe nevenoval tomu pozornosť ani generálny prokurátor. 1 Obo 94/2010 14 4/ Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, ţe ţalovaný vo veci podal ústavnú sťaţnosť dňa 6. augusta 2010 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

§ 46ods.

1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorú ústavnú sťaţnosť Ústavný súd SR svojim Uznesením z

1. októbra 2010, č. k. I.ÚS 390/21010-12 odmietol, pretoţe bola predčasná (konanie nebolo právoplatne skončené pred všeobecným súdom). Ďalej ţalovaný M.G., tentokrát v procesnom postavení ţalobcu, v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici ţaloval správkyňu konkurznej podstaty JUDr. M.N. o určenie pohľadávky proti podstate vo výške 352 519,42 Eur, ktorá vec sa vedie pod sp. zn. 52 Cbi 29/2009 a rozsudok krajského súdu zo
2. mája 2010 (č. l. 92) uznesením Najvyššieho súdu SR zo
3. decembra 2010, č. k. 5 Obo 69/2010 po odvolaní ţalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe bol predčasne vynesený, s poukazom na prejednávanú túto vec. Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe zákonné dôvody pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom tu neboli, pretoţe ani nebolo namietané vykonané dokazovanie, ale len odlišný právny názor, čo nie je dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu. V tomto prípade mal povinnosť dovolací súd postupovať

ustanovenia § 243b ods. 2 OSP (v terajšom znení), ktorý znie takto: „Ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie“. Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené do OSP jeho novelou, zákonom z

1. septembra 2008 č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť táto novela nadobudla
2. októbra 2008 a novela sa pouţije aj na veci začaté pred jeho účinnosťou (§ 272p ods. 1 tejto citovanej novely). 1 Obo 94/2010 15

tejto novely bol povinný postupovať dovolací súd, ale nepostupoval, vlastne

platnej a záväznej novely postupoval len v tom, ţe pre zrušenie pouţil novozavedenú formu rozhodnutia „uznesenie“ pred novelou bol rozsudok). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania za právnu pomoc za 2 právne úkony (vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu a účasť na pojednávaní + 2x paušál 1 269,47 x 2, spolu 2 538,94 Eur). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 8. marca 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová