← Slovensko

o neúčinnosť právneho úkonu

Najvyšší súd 1 Obo 93/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci ţalobcov: 1/ S., so sídlom v B., pobočka B., K., B., IČO: X., 2/ K., s.r.o., M., B., IČO: X., zast. JUDr. J.H., advokátom, Advokátska kancelária U., V., 3/ D., S., S., IČO: X., zast. JUDr. I.Š., G., B., za účasti vedľajšieho účastníka JUDr. I.B., B., V., správca konkurznej podstaty úpadcu R., B. proti ţalovanému: A., a.s., S., B., IČO: X., zast. JUDr. P.D., advokát, Advokátska kancelária H., B., o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. septembra 2004, č. k. 28 Cb 22/99-Va-245, takto r o z h o d o l: 1 Obo 93/2010 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. septembra 2004, č. k. 28 Cb 22/99-Va-245 p o t v r d z u j e. Nepripúšťa zámenu ţalobcu za S., a.s., C., B. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyslovil, ţe vklad R., so sídlom S., B. do základného imania obchodnej spoločnosti A., a.s., S., B., uskutočnený na základe písomného vyhlásenia z 30.07.1997, deklarovaného za účasti notára, na základe ktorého bolo rozhodnuté o vklade Okresným úradom v Banskej Bystrici, Katastrálny odbor č. V 3871/97-58 s povolením k 9.9.1997, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný. Konanie o ţalobách ţalobcov 2/ a 3/ zastavil. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 1/ náhradu trov konania v sume 500 Sk. Vyhovel tým čiastočne ţalobe ţalobcov 1/ - 3/ z 01.03.1999, ktorou sa domáhali právnej neúčinnosti uvedeného vkladu na základe písomného vyhlásenia z 30.07.1997, na základe ktorého bol Okresným úradom v Banskej Bystrici v konaní č. V 3871/97, dňa 09.09.1997 povolený vklad vlastníctva do katastra. Právnej neúčinnosti sa domáhali na základe toho, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.01.1998, č. k. 51-24K 222/97 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - R., S. Na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 05.11.1998 ţalobcovia ako veritelia si uplatnili nároky voči úpadcovi, ako veritelia svoje pohľadávky. Správca konkurznej podstaty uznal pohľadávky ţalobcov 2/ a 3/ ako opodstatnené, pričom nárok ţalobcu 1/ poprel v časti 5 858 464 Sk. Dňa
  3. júla 1997 uţ po začatí konkurzného konania na základe písomného vyhlásenia vykonal nepeňaţný vklad do základného imania ţalovaného v hodnote 27 209 321 Sk, čím došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, pritom medzi úpadcom a ţalovaným je personálne prepojenie, dokonca tie isté osoby. 1 Obo 93/2010 3 Podaním zo 16.08.2004 zobral ţalobca 2/ a podaním zo 14.09.2004 zobral ţalobca 3/ ţalobu späť so súhlasom ţalovaného, v ktorej časti súd preto konanie zastavil. Pokiaľ ide o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu a ţalovaného, prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a jeho vyhodnotení (§ 132 O.s.p.) dospel k záveru, ţe ţaloba je právom podaná, a preto jej vyhovel. Samotné rozhodnutie odôvodnil tým, ţe konkurzné konanie začalo doručením návrhu K., š. p. ú., B. súdu dňa 30.06.1997 a ţalobkyňa ako konkurzná veriteľka si uplatnila voči úpadcovi pohľadávku v sume 26 050 415 Sk, ktorú správca konkurznej podstaty do výšky 5 858 464 Sk poprel. Podľa výpisov z obchodného registra ţalovaného, vloţka č. X, odd. Sa a úpadcu, vloţka č. X, odd. Dr. z rozhodného obdobia, ako členovia predstavenstva ţalovaného a zároveň úpadcu sú v obchodnom registri zapísaní: J.Š., Ing. J.D., Ing. J.L., Ing. L.K. Ako členovia dozornej rady ţalovaného a zároveň členovia predstavenstva úpadcu sú zapísaní: D.Č. a M.CH. Podľa zakladateľskej zmluvy ţalovaného z 15.07.1997 sú zakladateľmi ţalovaného: Ing. J.Š., Ing. J.L., Ing. J.D., J.D. a úpadca. Prvostupňový súd sa ďalej skutkovo vyporiadal evidenciou a presunom akcií (str. 4-6 napadnutého rozsudku). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 15 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pričom neakceptoval obranu ţalovaného, ţe nepeňaţným vkladom nešlo o úmyselné poškodenie veriteľov, pretoţe úpadca mal v tom čase majetok v dostatočnej hodnote na uspokojenie veriteľov. Rozhodnutie o náhrade trov konania zaloţil na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Odôvodnil ho tým, ţe nemôţe súhlasiť so skutkovými ani právnymi závermi, ktoré sa preniesli do samotného napadnutého rozhodnutia. Uţ v priebehu prvostupňového konania namietal, ţe ţalobný petit nie je určitý a zrozumiteľný, čo spôsobuje, ţe rozsudok po stránke materiálnej je nevykonateľný. 1 Obo 93/2010 4 Táto povinnosť je daná ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ splnená nie je, súd musí postupovať podľa § 43 O.s.p. Za nesporné povaţuje, ţe do obchodnej spoločnosti ţalovaného do základného imania bol vloţený nepeňaţný vklad vo výške 45 690 000 Sk, pričom tento pozostával z vecí hnuteľných a nehnuteľných a hodnota vkladu, ktorý tvorili nehnuteľnosti, bola vo výške 27 209 321 Sk. V súdenej veci treba postupovať ako pri ţalobách o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade ţalôb o vydanie nehnuteľnej veci. Len po vyriešení procesnej otázky v súvislosti so ţalobným petitom je moţné zaoberať sa vecne otázkou ţaloby. V čase zaloţenia ţalovaného sa úpadca nenachádzal v predĺţení. Prevod akcií na oprávnené osoby sa zrealizoval v súlade s uznesením členskej schôdze úpadcu z 12.05.
  4. Po zrealizovaní exekučných konaní v prospech S. aktíva úpadcu klesli tak, ţe boli menšie ako pasíva a len v dôsledku toho sa R. ocitlo v úpadku a bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Zo strany úpadcu aj ţalovaného všetky právne úkony boli vykonané v súlade s platnými zákonmi. Podľa názoru odvolateľa, aj keď došlo k novelizácii ZKV so spätnou účinnosťou, nemoţno tieto ustanovenia vykladať v jeho neprospech v tom zmysle, ţe právny úkon bol realizovaný s úmyslom ukrátiť iných veriteľov. Veriteľa zaťaţuje dôkazné bremeno, aby v súdnom konaní preukázal, ţe odporovateľným právnym úkonom dlţník kvalifikovaným spôsobom zmenšil svoj majetok. Pokiaľ následne dlţník - R. realizoval výmenu týchto akcií za podielové listy jednotlivých členov dlţníka na základe zmlúv o prevode cenných papierov a dohôd o postúpení pohľadávky, je toho názoru, ţe táto otázka je mimo rámec predmetu tohto konania a pokiaľ došlo k ukráteniu veriteľov; tak zrejme takýmto postupom a bolo na vôli veriteľov v konkurznom konaní, aby odporovateľnými ţalobami ich neúčinnosť napadli. Z týchto dôvodov navrhol odvolaniu vyhovieť a ţalobu zamietnuť. Ţalobkyňa sa na podané odvolanie nevyjadrila. Odvolací súd rozsudok z
  5. novembra 2005, č. k. 2 Obo 40/2005-272 v jeho napadnutej časti potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V rozsudku poukázal na správne právne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalovaný ani skutkový stav, ako bol zistený, nepoprel a jeho obrana spočívala predovšetkým 1 Obo 93/2010 5 v námietkach, ktoré nesúvisia s náleţitosťami, ktoré vyţaduje odvolanie (§ 205 O.s.p.). Je to námietka, ţe je nepresný, nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný petit, nesprávny postup súdu, ktorý mal v konaní postupovať „obdobne ako pri ţalobách o určovaní vlastníckeho práva“. Občiansky súdny poriadok v § 79 ods. 1 O.s.p. nehovorí o ţalobnom „petite“, je to skôr teoretické zhrnutie toho, čoho sa ţalobca v ţalobe domáha. Ţalobný petit je predovšetkým vecou ţalobcu a tým aj súdu, aby vedel posúdiť, čoho sa ţalobca domáha. Petit ţalobcovi aj prvostupňovému súdu bol jasný a vykonateľný a takým sa javí aj odvolaciemu súdu. Ten istý OSP určuje aj postup súdu v konaní. Prirovnávať samotný postup pri popierateľných ţalobách s postupom pri ţalobách o určenie vlastníctva znamená nerozlišovať odlišný predmet týchto sporov. Nepovaţoval za dôvodnú ani obranu, ţe úpadca v čase zadĺţenia ţalovaného sa nenachádzal v predĺţení. Uţ samotné zaloţenie nového subjektu a personálne prepojenie medzi ním a dlţníkom, ako neskorším úpadcom svedčí o účele tohto kroku. Nikde nebol uvedený ten dôvod, ktorý tu v skutočnosti bol. Dôkazné bremeno rozhodne nie je na ţalobkyni. Súd nespochybňuje, ţe popierané právne úkony boli platne uzavreté. Tieto ţaloby sú o odporovateľnosti platných právnych úkonov a čo do moţnosti uplatniť toto právo sú obmedzené. Ţalobkyňa neuplatnila náhradu odvolacích trov, preto jej ich odvolací súd nepriznal. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný. Dôvody dovolania spočívali v tom, ţe ţalovanému bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tento protiprávny postup mal spočívať v tom, ţe odvolacie konanie dňa
  6. novembra 2005 bolo vykonané aj napriek tomu, ţe podaním doručeným faxom odvolaciemu súdu dňa 08.11.2005 a v origináli 10.11.2005, ku ktorému podaniu bola pripojená xeroxová kópia „potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ o tom, ţe JUDr. P.D. je práceneschopný od 08.11.2005, odvolací súd to neakceptoval a vo veci pojednával. Ďalej poukázal, aké práva má účastník a ţe ustanovenie § 101 ods. 1 O.s.p. bolo flagrantne porušené, keď súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu a vo veci pojednával. Odvolací súd po zrušení jeho prvšieho rozsudku stanovil dátum odvolacieho pojednávania uţ pod novým č. k. (2 Obo 85/2007) na deň 03.09.
  7. Predvolanie bolo doručené účastníkom začiatkom augusta
  8. Podaním z 11.08.2008 právny zástupca 1 Obo 93/2010 6 ţalovaného oznámil, ţe v termíne od 29.08.2000 do 13.09.2008 sa nachádza na dovolenke v zahraničí a súčasne odvolaciemu súdu určil, aby termín pojednávania bol stanovený na termín v druhej polovici mesiaca septembra 2008, ktorý dôvod ospravedlnenia odvolací súd neakceptoval. Dovolací súd svojim rozsudkom (1 Obdo V 24/2006) zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, osvojil si dôvody ţalovaného, meritom veci sa nezaoberal a vysvetlil odvolaciemu súdu, ako treba postupovať pri výklade dotknutých ustanovení. Doslovne uviedol, ţe „pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovenia § 237 písm. f/ v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p., v tomto smere uţ existuje rozsiahla judikatúra dovolacieho súdu, na ktorú správne dovolateľ poukazuje. Značná časť tejto judikatúry je napríklad zhrnutá v publikácii Občiansky súdny poriadok s judikatúrou z edície Justícia, vydanej „IURA EDITION, spol. s r.o., rok 2007, str. 403-406“. Ţalobkyňa doručila dňa 14.08.2008 návrh na zmenu ţalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky, ktorý návrh odvolací súd neakceptoval. Dôvod bol jednoduchý, totiţ predmetom tohto sporu nebola pohľadávka, ktorá by sa dala postúpiť, ale odporovateľnosť právneho úkonu a pokiaľ postupník (S., a.s.) mala dôvod na vstup do tohto sporu a teda preukazovať existenciu dôvodov odporovateľnosti a mala na tom právny záujem, mohla tak urobiť pred súdom prvého stupňa. Odporovací právny úkon nie je sporom o pravosť pohľadávky, vedie sa v rámci neho odlišné dokazovanie, ktoré priamo nesúvisí s incidenčnou ţalobou o pravosť pohľadávky. Preto nebolo moţné pripustiť ani zámenu účastníkov (ţalobcu) z tohto titulu. Na to predseda predstavenstva ţalovaného Ing. J.Š., bez súčinnosti svojho advokáta, písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 02.08.2008 vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi odvolacieho súdu a jeho členkám. Tým docielil zmarenie pojednávania a spisy boli predloţené inému senátu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) na rozhodnutie o námietke. Iný senát Najvyššieho súdu svojim uznesením z
  9. septembra 2008, č. k. 1 Ndob 14/2008, nevidel zákonné dôvody pre vylúčenie senátu 2 Obo z prejednávania veci, a preto rozhodol, ţe z prejednávania veci nie je vylúčený a uznesenie o tom bolo právnemu zástupcovi ţalovaného doručené 26.09.
  10. Na to odvolací súd vytýčil odvolacie pojednávanie na deň
  11. októbra 2008 a predvolal riadne, ako ostatných účastníkov aj ţalovaného, prostredníctvom jeho zástupcu JUDr. P.D. Tento advokát však doručenku (vykázanie o doručení predvolania) nevrátil a odvolací súd v tom videl ďalší úmysel o zmarenie pojednávania. Neakceptoval tento postup ţalovaného a s poukazom aj 1 Obo 93/2010 7 na novú úpravu, ku ktorej došlo novelou OSP, zákonom č. 384/2008 Z. z. a moţnosť jej pouţitia aj na veci, ktoré napadli skôr, ale do účinnosti novely 15.10.2008 neboli rozhodnuté (§ 372p ods. 1), keď uţ účasť účastníka za istých okolností sa nevyţaduje, vec prejednal. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko odvolací súd pojednával bez toho, aby mal vykázané doručenie predvolania strane ţalovaného. Dovolací súd svojim rozsudkom (1 Obdo V 17/2009) zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, osvojil si dôvody ţalovaného, meritom veci sa nezaoberal. Uviedol, ţe ak odvolací súd pojednávanie nariadil, vec mohol prejednať bez účasti účastníka konania, resp. jeho zástupcu len za dodrţania podmienok stanovených v § 101 ods. 2 O.s.p. Ak nemal vykázané predvolanie na pojednávanie zástupcu ţalovaného a nemal ţiaden iný dôkaz o doručení predvolania, mal pojednávanie odročiť na iný termín. V predmetnom konaní došlo k procesnej vade, zakladajúcej podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustnosť dovolania a táto vada je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 O.s.p.). Týmto procesným postupom dovolacieho súdu bolo vlastne rozhodnuté, ţe odvolanie je potrebné prejednať duplicitne, keď vecné závery prvšieho (zrušeného) rozsudku neboli dotknuté. Tie sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí a odvolací súd k nim nemá čo dodať. Ţalobcovi pri potvrdzujúcom rozsudku vzniklo právo na náhradu odvolacích trov, ktoré odvolací súd mu nepriznal, keďţe jeho právny zástupca trovy neuplatnil. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
  12. júla 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu 1 Obo 93/2010 8 Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.