Obsah (13)

§ 248§ 258§ 259§ 58§ 229§ 226§ 9§ 43§ 206§ 316§ 317§ 228§ 10

N a j v y š š í s ú d 6 To 1/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUD

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. b/, § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) na neverejnom zasadnutí konanom

1. apríla 2011 v Bratislave, o odvolaniach obţalovaných J. S. a B. S. a zástupcu poškodenej strany proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
2. júna 2010, sp. zn. 3T 1/2006, takto r o z h o d o l :

§ 258ods.

1 písm. b/, písm. c/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v odsudzujúcej časti týkajúcej sa obţalovaného J. S. a obţalovanej B. S..

§ 259ods.

1 Tr. por. v tejto časti sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Ţiline, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 28. júna 2010, sp. zn. 3T 1/2006, bol obţalovaný J. S. uznaný vinným z trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. b/, § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a obţalovaná B. S. z trestného činu sprenevery

§ 248ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe : po predchádzajúcej vzájomnej dohode v období od

1. mája 1996 do
2. októbra 1997 na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi spol. S. so sídlom v Ţ., a spol. S. so sídlom v M., z
3. mája 1996 a
4. januára 1997, B. S. ako konateľka spoločnosti a J. S., riadiac chod firmy M., prevzali za účelom predaja tovar patriaci spol. S. – rôzne druhy mliečnych výrobkov v hodnote najmenej 8 586 667 Sk (285 025,11 eur), ktorý zostal 2 6 To 1/2011 vlastníctvom firmy M. a finančné prostriedky získané predajom tohto tovaru mali byť odvedené do pokladnice M.; tovar predali, ale do pokladnice M. odviedli za uvedené obdobie len 5 157 803,30 Sk, pričom zvyšok peňazí pouţili pre vlastné potreby, čím spol. S. spôsobili škodu najmenej vo výške 113 817,42 eur (3 428 863,70 Sk). Za to boli odsúdení J. S.

§ 248ods.

3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a B. S.

§ 248ods.

3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého jej bol

§ 58ods.

1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

§ 229ods.

1 Tr. por. bol poškodený (firma M.) odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach. Krajský súd v Ţiline zároveň uvedeným rozsudkom

§ 226písm.

b/ Tr. por. oslobodil o.i. obţalovanú B. S. spod obţaloby Okresnej prokuratúry v Ţiline, sp. zn. Pv 535/98, zo dňa 19. decembra 2000 pre skutky právne kvalifikované ako spolupáchateľstvo na trestnom čine podvodu

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (bod 8/ napadnutého rozsudku) a spolupáchateľstvo na trestnom čine skrátenia dane

§ 9ods.

2, § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (bod 9/ napadnutého rozsudku). Proti tomuto rozsudku - s výnimkou jeho oslobodzujúcej časti - podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní J. S. a B. S., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. L. K. (č. l. 14 808 – 14 811), ako aj poškodený, v zastúpení likvidátora JUDr. N. B. (č. l. 14 814 – 14 817). Obţalovaní v písomnom odôvodnení podaného odvolania poukázali predovšetkým na to, ţe krajský súd modifikoval – zníţil výšku škody na rozdiel od obţaloby iba na základe vlastných úvah a vlastných výpočtov, a to len z dostupných účtovných podkladov, ktoré sú zaloţené v spise. Na dôkaz toho, ţe účtovná evidencia firmy M., bola skutočne neúplná, riadne neevidovaná a nearchivovaná predloţili zošit s nalepenými príjmovými dokladmi tejto firmy, z ktorých je zrejmé, ţe v období od

1. apríla 1996 do
2. júla 1996 dostávala platby v hotovosti za dodaný a predaný tovar vo výške 1 108 400,41 Sk od firmy M.. Uvedené originál účtovné doklady neboli doteraz súdu predloţené preto, lebo ich len teraz 3 6 To 1/2011 objavili pri dôkladnom upratovaní bytových priestorov (neboli teda predmetom vyčíslenia škody, a to ani znaleckým dokazovaním). V súvislosti z vyššie uvedených podotkli, ţe taktieţ výsluchom správkyne konkurznej podstaty firmy M., zo dňa
3. júna 2010 bolo potvrdené, ţe účtovné doklady, ktoré dostala od menovanej firmy po vyhlásení konkurzu k dispozícii boli pohádzané v jednej miestnosti na jednej kope, nezoradené, neusporiadané, pričom z listu, ktorý zaslala firme M., vyplývala podlţnosť cca 80 000 Sk a nie podlţnosť, uvedená a vyčíslená v bode 1/ obţaloby a rozsudku. Ako zdôraznili ďalej, uvedená svedkyňa zároveň potvrdila, ţe nikdy nedošlo k vyčísleniu takejto škody firmou M. a v tomto smere nebolo vedené ani ţiadne pojednávanie. V súčasnej dobe je pritom konkurzné konanie vo firme M., ukončené. Obţalovaní ďalej upozornili na to, ţe súd nevzal do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, a síce nevyplatenie provízie firmou M., firme M., ktoré mali byť tak isto započítané pri účtovaní poloţiek, resp. aktív a pasív pri vzájomnom obchode. Majú tieţ za to, ţe nebol produkovaný ţiadny dôkaz, ktorý by preukazoval ich úmysel spáchať trestný čin sprenevery, ani ţiadny dôkaz o tom, ţe by skutočne tieto finančné prostriedky pouţili pre vlastné potreby, ţe by si zveľadili svoj osobný majetok z týchto finančných prostriedkov. A napokon obţalovaní poukázali aj na dĺţku konania, keďţe obţaloba bola podaná v roku 2000, čo malo za následok o.i. aj tú skutočnosť, ţe nikto z predvolaných svedkov a znalcov si uţ absolútne nepamätal na skutkové udalosti, a to mal súd

ich názoru tieţ zobrať do úvahy a vyhodnotiť v ich prospech. Vzhľadom na vyššie uvedené obţalovaní J. S. a B. S. navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a ich spod obţaloby oslobodil. Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného (čo do výroku o náhrade škody), tento v ňom v prvom rade poukázal na tú skutočnosť, ţe si

§ 43ods.

2 Tr. por. v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania riadne uplatnil svoje nároky na náhradu škody a rovnako postupoval aj na hlavnom pojednávaní, keď

§ 206ods.

2 Tr. por. po otvorení hlavného pojednávania po prednesení obţaloby zotrval na svojom návrhu, aby sa obţalovaným uloţila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Je toho názoru, ţe ak krajský súd 4 6 To 1/2011 pri rozhodovaní o uznaní viny z trestného činu sprenevery u obidvoch obţalovaných na základe vykonaného dokazovania nadobudol presvedčenie, ţe sa potvrdilo spáchanie skutku, mal aj dostatok podkladov na to, aby súčasne rozhodol o nároku na náhradu škody v spoľahlivo preukázanom rozsahu škody a aţ vo zvyšku nároku mal poškodeného odkázať na konanie o občianskoprávnych veciach. V rozsahu, v akom mal - rozhodujúc v prospech obţalovaných - v konaní ustálenú výšku škody v sume 113 817,42 eur (3 428 863,70 Sk), mohol teda bez potreby ďalšieho dokazovania obţalovaným uloţiť, aby mu túto riadne zistenú škodu nahradili.

neho bola v zmysle zásad trestného konania výška škody súdom nepochybne ustálená a bola určujúcim kritériom na určenie právnej kvalifikácie konania obţalovaných. Poškodený zároveň upozornil na to, ţe pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať aj zo zásad hospodárnosti konania a rozhodovania o nárokoch v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti poukázal na čl. 47 Charty práv EÚ, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše tieţ poznamenal, ţe ak rozhodnutie krajského súdu o náhrade škody nadobudne právoplatnosť, bude mať len formálne právo na uplatnenie svojich práv v konaní o občianskoprávnych veciach, keďţe reálne ho nebude môcť uplatniť z dôvodu nemoţnosti zaplatenia súdneho poplatku (prešiel procesom konkurzu a nemá na to dostatok prostriedkov), od ktorého zaplatenia nemôţe byť oslobodený z dôvodu, ţe je právnickou osobou zaloţenou na podnikanie. Z dôvodov vyššie uvedených preto poškodený odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok

§ 258ods.

1 písm. f/ Tr. por. v časti výroku o náhrade škody zrušil,

§ 259ods.

3 Tr. por. obom obţalovaným uloţil mu spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 113 817,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a

§ 229ods.

1 Tr. por. vo zvyšku nároku ho odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, primárne zistiac, ţe neprichádza do úvahy postup

§ 316ods.

1 Tr. por., či § 316 ods. 3 Tr. por.,

§ 317ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolania obţalovaných ako i poškodeného sú dôvodné. 5 6 To 1/2011

§ 258ods.

1 odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tieţ b/ pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, ţe súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie, c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa, f/ ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.

§ 258ods.

2 Tr. por. ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a moţno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade uvádza, ţe zatiaľ čo oslobodzujúca časť napadnutého rozsudku uţ nadobudla právoplatnosť, vo zvyšnej časti je ho potrebné povaţovať za predčasné. Predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, ţe pokiaľ je v popisu skutku v odcudzujúcom rozsudku obţalovaným kladené za vinu spôsobenie majetkovej škody, o ktorej náhrade moţno rozhodnúť v adhéznom konaní

§ 228Tr.

por. a výška tejto škody je tam stanovená aspoň dolnou hranicou (obţalovaní mali spôsobiť spol. S. škodu najmenej vo výške 113 817,42 eur), nemal krajský súd

§ 229ods.

1 Tr. por. poškodeného odkázať s celým jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Takým postupom sa totiţ výrok o vine dostal do rozporu s výrokom o náhrade škody, keďţe pre rozhodnutie o vine musela byť existencia škody spôsobenej trestným činom i jej výška spoľahlivo preukázaná v zmysle § 2 ods. 5 a § 89 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Vo vyššie uvedenom rozsahu bol preto prvostupňový súd povinný rozhodnúť v prospech poškodeného výrokom

§ 228Tr.

por. Výnimku by za danej situácie predstavovali len tie prípady, ak by priznaniu nároku bránila zákonná prekáţka (napr. o nároku na náhradu škody uţ bolo rozhodnuté v občianskom súdnom konaní, resp. právo je premlčané a obţalovaný sa toho domáha) alebo ak by bola škoda spôsobená 6 6 To 1/2011 trestným činom a uvedená vo výroku o vine v odcudzujúcom rozsudku poškodenému uţ uhradená. V súvislosti so samotným ustálením minimálnej výšky škody spôsobenej predmetným trestným činom odvolací súd zároveň poukazuje na to, ţe tomu prislúchajúca časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezodpovedá

jeho názoru ustanoveniu § 125 Tr. por. Má za to, ţe v tejto časti je rozhodnutie nedostatočné a nejasné. S ohľadom na vyššie uvedené a tieţ s prihliadnutím na to, ţe zo strany obţalovaných bol v rámci odvolacieho konania predloţený ako nový dôkaz zošit s nalepenými príjmovými dokladmi firmy M., Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k takému záveru, ţe súd prvého stupňa bude povinný vec opätovne prejednať a rozhodnúť. V rámci takéhoto nového prejednania veci bude pritom povinný po vykonaní všetkých potrebných dôkazov predovšetkým znova riadne ustáliť výšku škody ako jeden zo zákonných znakov trestného činu sprenevery, a to aj za pomoci znaleckého skúmania. V závislosti od toho, akú výšku škody bude povaţovať krajský súd za spoľahlivo a bezpečne preukázanú, nie je potom vylúčená ani prípadná zmena právnej kvalifikácie. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, netreba napokon zabúdať ani na to, ţe táto je i jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák., a rovnako tak i jedným z hľadísk pri určení druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 31 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd povaţuje za potrebné na tomto mieste upozorniť taktieţ na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák., upravujúce časovú pôsobnosť Trestného zákona, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Čo sa týka napadnutého rozsudku, pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neušla ani tá skutočnosť, ţe tak právna ako aj skutková veta nie sú v súlade s kvalifikáciou posudzovaného konania, keďţe v zmysle § 248 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania činu by obţalovaní mali spáchať čin ako členovia organizovanej skupiny. Osobitný kvalifikačný znak spôsobenie značnej škody je totiţ uvedený aţ pod písm. d/ vyššie citovaného ustanovenia. 7 6 To 1/2011 A napokon určité nezrovnalosti vidí tunajší súd aj v súvislosti s posúdením formy účasti obţalovaného J. S. na spáchaní predmetného skutku, keďţe tohto súd prvého stupňa na jednej strane odsúdil za pomoc na trestnom čine sprenevery

§ 10ods.

1 písm. c/ Tr. zák., no na strane druhej v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol (str. 33), ţe ho povaţoval za organizátora celej trestnej činnosti. Aj s vyššie spomenutými nedostatkami sa teda bude musieť súd prvého stupňa v rámci opätovného prejedania veci riadne vysporiadať. Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. apríla 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová