odvolanie prokurátora

N a j v y š š í s ú d 6 To 5/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka, v trestnej veci proti obţalovanému por. Mgr. B. Š. a spol., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa

1. apríla 2011 v Bratislave, prerokoval odvolanie prokurátora proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
2. marca 2011, sp. zn. PK – 2T 9/2010, a rozhodol t a k t o : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
3. marca 2011, sp. zn. PK – 2T 9/2010, boli obţalovaní por. Mgr. B. Š. a ppráp. Bc. P. D. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obţaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
4. februára 2010, č. k. VII/2 Gv 9/08-33, pre skutok obţalobou právne posúdený ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mali spáchať tým, ţe : dňa
5. novembra 2007 v čase okolo 22.00 hod. počas výkonu sluţby na O. a súčasne hliadky pod volacím znakom T. na sluţobnom vozidle zn. VW Golf, EVČ X. zastavili motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi, EVČ X., idúce po štátnej ceste vedúcej v smere od rýchlostnej komunikácie B. za odbočkou smerom na H., ktoré viedol vodič M. J., nar. X., a v ktorom sa nachádzal aj I. J., nar. X., po vyţiadaní osobných dokladov a dokladov 2 6 To 5/2011 od vozidla ppráp. D., bola nariadená a vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom u vodiča M. J. a následne spísané osobné údaje vodiča a záznam o dopravnom priestupku ppráp. D. z dôvodu, ţe M. J. predpísaným spôsobom úplne nezastavil s vozidlom v úrovni dopravnej značky STOP pri vychádzaní s vozidlom z vedľajšej cesty z L. na hlavnú cestu pri discobare O., ale len pribrzdil a pokračoval ďalej v jazde, sa por. Mgr. B. Š. spýtal vodiča, či študuje alebo pracuje a po zistení, ţe pracuje, sa ho spýtal „nakoľko si cení svoj vodičský preukaz, keď ho má tak krátko“ a po zistení, ţe majú len dvetisíc korún, či to bude stačiť na zaplatenie pokuty, por. Mgr. Š. prehlásil „ţe kto dnes robí pre dvetisíc korún“, po čom sa M. J. spýtal, či bude stačiť päťtisíc korún, odpovedal „áno“, pričom po oznámení M. J., ţe peniaze nemajú pri sebe ale na účte, ţe skočia do bankomatu na ţelezničnej stanici v L., ppráp. D. odpovedal, ţe „keď tých päťtisíc donesú do piatich minút, ţe sa zabudne na to, čo sa stalo“ a súčasne mu vrátil všetky doklady aj doklady od vozidla, na čo M. J. v obave, ţe ak nezaplatí, bude mu zadrţaný vodičský preukaz, odišiel autom z miesta kontroly na ţelezničnú stanicu, kde vybrali s otcom I. J. z účtu finančnú hotovosť 5 000 Sk (165,97 eur) z bankomatu S., vrátili sa späť k vozidlu policajtov na miesto kontroly a M. J. podal poţadovanú sumu v piatich tisíckorunových bankovkách cez okno spolujazdca ppráp. D., ktorý ich podal por. Mgr. Š., na čo ppráp. D. predtým spísaný záznam o dopravnom priestupku roztrhal a M. J. povedal, ţe môţe ísť, na čo tento nastúpil do vozidla a odišiel z miesta kontroly, pričom od uvedených príslušníkov Policajného zboru nedostal ţiadny doklad ani blok o zaplatení pokuty za dopravný priestupok vo výške 5 000 Sk, čím konali v rozpore s § 9 ods. 1 zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj v rozpore s § 48 ods. 3 písm. a/, písm. g/ zákona č. 73/98 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe a Ţelezničnej polície Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá v písomných dôvodoch uviedla, ţe aj keď existujú rozpory vo výpovediach svedkov M. a I. J., ide o menej podstatné rozpory, ktoré sú prirodzené vzhľadom na odstup času, naopak svedka A. F. povaţuje za nevierohodného, ktorý vypovedal veľmi nejasne. Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 3 6 To 5/2011 Obhajca obţalovaných navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, ţe niet dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 ani na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolanie špeciálneho prokurátora nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť, ţe súd v kaţdej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo moţné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, ţe sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, ţe ţalovaný skutok spáchal obţalovaný. Ak nebude splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemoţno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obţalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obţalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, ţe sa uplatní zásada „in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem poţiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná aj poţiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide 4 6 To 5/2011 o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, ţe nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina. Je potrebné sa stotoţniť so závermi Špecializovaného trestného súdu, ţe výpovede obvinených boli od počiatku v podstate zhodné, korešpondovali navzájom, obţalovaní ich nemenili na rozdiel od svedkov J., aj keď ich výpovede sú nepriamo potvrdzované zdokumentovaným výberom peňazí z bankomatu. Svedok A. F. pri výpovedi z
6. mája 2008 uviedol, ţe bol svedkom M. J. poţiadaný, aby vypovedal v jeho prospech. Na hlavnom pojednávaní konanom
7. júna 2010 vypovedal, ţe M. J. si prevzatie peňazí obţalovanými vymyslel. Dôvodom mala byť pomsta pre údajnú aroganciu obţalovaných počas cestnej kontroly. Slovný konflikt, najmä so svedkom J. st. potvrdili aj samotní obţalovaní. Súd prvého stupňa podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na jednotlivé dôkazy, rozpory vo výpovediach svedka M. J., aj rozpory medzi jeho tvrdeniami a výpoveďou sv. I. J., na výpovede svedka A. F., ktoré spochybňujú tvrdenia hore uvedených svedkov. Je aj nelogické, aby hliadka konala protizákonne, keď videli, ako si svedok J. st. zapisuje ich údaje, vrátane ŠPZ sluţobného vozidla, taktieţ je nelogické, aby niekto robil nátlak na sv. J. ml. pred opoznávaním, s poţiadavkou, aby obţalovaných neopoznal, keď totoţnosť obţalovaných bola nesporná a sami priznali, ţe kontrolu svedka vykonávali práve oni. V nadväznosti na tieto skutočnosti sa potom nedá s istotou vylúčiť ani iná verzia skutkového deja, a síce tá, ţe svedkovia J. v snahe pomstiť sa, urobili oznámenie, ktoré sa nemuselo zhodovať s objektívnou realitou. A po vykonaní kontroly urobili výber z bankomatu na podporu svojich tvrdení, bez toho, aby peniaze niekomu odovzdali. Aj keď je moţné predpokladať, na základe niektorých dôkazov, ţe skutok sa mohol stať tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku špecializovaného trestného súdu, nemoţno 5 6 To 5/2011 vylúčiť aj iný priebeh skutkového deja, čo súdy, na rozdiel od prokurátora, musia vyhodnotiť v prospech obţalovaných. Nemoţno vytvoriť precedens, na základe ktorého by bolo moţné uznať za vinného obţalovaného v podstate len na základe výpovede svedka, bez ďalšieho nespochybniteľného zdokumentovania korupčného konania. Správne preto postupoval špecializovaný trestný súd, keď vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil v prospech obţalovaných a oboch spod obţaloby pre vyššie uvedený skutok oslobodil, keďţe nebolo preukázané, ţe sa skutok stal. Keďţe ani po zrušení predchádzajúceho oslobodzujúceho rozsudku tunajším súdom a doplnení dokazovania sa pochybnosti o vine obţalovaných nepodarilo odstrániť, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie špeciálneho prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
8. apríla 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová