Najvyšší súd 6 Cdo 92/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F., a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej U., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 32 706,73 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C 55/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22.2.2011 sp.zn. 5 Co 302/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19.5.2010 č.k. 15 C 55/2010-118 konanie v časti ţalovanej istiny 32 706,73 eur z dôvodu späťvzatia ţaloby po tom, čo ţalovaná túto sumu zaplatila, zastavil (§ 96 O.s.p.); ţalobcovi vrátil súdny poplatok za ţalobu vo výške 274,91 eur. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 14,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 058,49 eur od 25.11.2007 do 21.11.2008, zo sumy 8 040,05 eur od 29.11.2007 do 21.11.2008, zo sumy 3 126,75 eur od 30.11.2007 do 21.11.2008, zo sumy 7 299,89 eur od 30.11.2007 do 21.11.2008, zo sumy 1 371,81 eur od 30.11.2007 do 21.11.2008, zo sumy 1 889,27 eur od 01.12.2007 do 21.11.2008, zo sumy 2 129,36 eur od 01.12.2007 do 21.12.2008, zo sumy 689,44 eur od 02.12.2007 do 21.11.2008, zo sumy 1 045,29 eur od 05.12.2007 do 21.11.2008, zo sumy 182,75 eur od 05.12.2007 do 21.11.2008, zo sumy 873,65 eur od 05.12.2007 do 21.11.2008, ako aj nahradiť trovy konania v sume 1 570,35 eur na účet advokátky ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţaloba v časti príslušenstva pohľadávky, je čo do základu aj výšky dôvodná. Mal za preukázané, ţe 2 6 Cdo 92/2011 pohľadávka ţalobcu a dlh ţalovanej vznikli z ich záväzkových vzťahov (kúpnych zmlúv) v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti; ţalobca (predávajúci) vykonával veľkoobchodnú a veľkodistribučnú činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom, ţalovaná (kupujúca) ako štátna príspevková organizácia v rámci týchto zmluvných vzťahov uspokojovala verejné potreby (poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom vo verejnom záujme). Takto vzniknuté záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania posúdil podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a nárok ţalobcu na príslušenstvo pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.12.
- Vzhľadom na to, ţe úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi upravené dohodou dospel k záveru, ţe ţalobca si uplatnil úrok z omeškania sadzbou o 10 % vyššou akou bola najvyššia zákonom prípustná sadzba, v súlade so zákonom. Ţalobe preto v tejto časti vyhovel. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 22.2.2011 sp.zn. 5 Co 302/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. K rozpornému tvrdeniu účastníkov ohľadne charakteru vzťahu medzi nimi (obchodnoprávny alebo občianskoprávny) uviedol, ţe aj podľa jeho názoru záväzkovo-právny vzťah účastníkov kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok ţalovanej, ktorá ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti realizuje lekárenskú starostlivosť, je vzťahom obchodnoprávnym spadajúcim pod ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne ţalobcovi z jednotlivých dlţných súm priznal úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a ţalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, ţe hoci ţalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, ich výšku v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, v ktorom namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd nesprávne postupoval, keď vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Podľa jej názoru v predmetnej veci išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďţe rozhodovacia prax odvolacieho súdu je vo veciach, zaloţených na tých istých skutkových okolnostiach, pri posudzovaní právnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, rozdielna. 3 6 Cdo 92/2011 Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu, keď daný právny vzťah posúdil ako obchodnoprávny; mala za to, ţe ide o vzťah občianskoprávny. Z uvedených dôvodov ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie nie je v danom prípade procesne prípustné. Rozsudok odvolacieho súdu povaţoval za vecne správny a navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 o.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a ani o potvrdenie rozsudku, súdu prvého stupňa, 4 6 Cdo 92/2011 ktorým vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie ţalovanej nie je preto podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Jej dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd však ţiaden dôvod prípustnosti dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nezistil. K námietke ţalovanej, ţe v konaní jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p. treba uviesť, ţe oprávnenie zaloţiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu. Táto moţnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho významu. Posúdiť, či vo veci ide o riešenie takejto otázky (právnej otázky), prislúcha výlučne odvolaciemu súdu. Občiansky súdny poriadok nezakladá procesné právo účastníka konania na rozhodnutie o návrhu na vyslovenie prípustnosti, a to ani v prípade, ţe by boli splnené predpoklady pre postup podľa uvedeného ustanovenia. Odvolací súd nie je povinný rozhodnúť o návrhu účastníka konania na vyslovenie prípustnosti dovolania, a ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví, nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia ani odôvodňovať, prečo tak neurobil a dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj tieţ R 38/1993). 5 6 Cdo 92/2011 Ţalovaná preto neopodstatnene namietala, ţe odvolací súd tým, ţe vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia ţalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi však nepriznal náhradu trov konania, lebo jeho advokátka nepredloţila plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, ţe je oprávnená zastupovať ţalobcu, v mene ktorého sa vyjadrila, aj v dovolacom konaní. 6 6 Cdo 92/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová