1 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej N. V. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 8. septembra 2010, sp. zn. 4T 114/2009, bola obvinená N. V. uznaná za vinnú zo zločinu zabitia spolupáchateľstvom
1 Trestného zákona na skutkovom základe, ţe dňa
1, § 36 písm. j/, s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uloţený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona bola obvinená V. na výkon uloţeného trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Trestného poriadku obvineným O. G. a N. V. bolo uloţené, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu poškodenému Š. S. vo výške 456,75 €, pričom poškodený bol
2 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obvinená N. V., ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011, sp. zn. 5To 71/2010,
Proti uzneseniu krajského súdu podala prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. I. L. dovolanie obvinená N. V.. Dovolanie podala z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku – zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolateľka vidí v tom, ţe odvolací súd sa nezaoberal rozporom v dôkaznej situácii.
fotografií z miesta činu viditeľnosť tam bola veľmi slabá, a preto jediný priamy svedok M. nemohol priebeh skutku vidieť. Svedok I. M. bol jediným svedkom, preto bolo potrebné vykonať previerku jeho výpovede na mieste samom. Bez vykonania tohto dôkazu nemohla byť objektívne zistená pravda na rozhodnutie o vine. Procesné pochybenie spočívajúce v nevykonaní dôkazu preto povaţuje za závaţné porušenie práva na obhajobu. 3 3 Tdo 59/2011 V písomných dôvodoch dovolania dovolateľka, po analýze vykonaného dokazovania a po poukázaní na mnoţstvo rozporov vo výpovediach svedka M., v záveroch znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a výsluchu MUDr. P. G. vo vzťahu k ustáleniu bezprostrednej príčiny smrti poškodeného, vyslovila presvedčenie, ţe s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania bol skutok nesprávne právne kvalifikovaný, pretoţe nebolo preukázané, ţe by sa dopustila skutku, pre ktorý bola odsúdená, ktorá skutočnosť
jej názoru zakladá dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011, sp. zn. 5To 71/2010, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil, aby zrušil aj rozsudok prvostupňového súdu a aby Okresnému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre vo vyjadrení k podanému dovolaniu (č.l. 1014-1016) navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí postupom
c/ Trestného poriadku dovolanie dovolateľky N. V. odmietol. Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok moţno podať, ale zároveň zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku, pretoţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 Trestného poriadku. V úvode je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umoţňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Trestného poriadku. Dovolanie nie je preto moţné chápať ako po neúspešnom odvolaní, ďalší opravný prostriedok, ktorým by boli podávané námietky oprávnenej osoby k skutkovým zisteniam, alebo k výške uloţeného trestu. Správne uvedenie dôvodu dovolania je podstatné, pretoţe limituje rozsah preskúmavacej povinnosti dovolacieho súdu. 4 3 Tdo 59/2011 Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe. Právo na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Obvinená v podanom dovolaní neuviedla ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, ţe bolo v jej prípade zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu. Obvinená tento dovolací dôvod videla len v tom, ţe konajúce súdy nevykonali obhajobou navrhované dôkazy. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti
10, resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a uţ ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, ţe dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom, ktorá vyjadruje uţ vyššie spomenutú zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Ako je to uţ čiastočne uvedené vyššie a v podstate to v písomných dôvodoch dovolania konštatuje, avšak v rozpore s ostatnými dôvodmi dovolania aj dovolateľka, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Trestného poriadku. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôţe posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôţe bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe dôkazy v konaní o dovolaní nemôţe sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôţu zakladať dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. 5 3 Tdo 59/2011 Dovolacie námietky obvinenej smerovali k tomu, ţe namietala rozsah vykonaného dokazovania, keď konštatovala, ţe súd si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich jej vinu, resp. zabezpečil len dôkazy, ktoré sú nevierohodné a rozporné a tieţ spôsob hodnotenia dôkazov vo vzťahu k posúdeniu subjektívnej stránky jej konania, a keď namietala najmä hodnovernosť výpovede svedka M.. Ţiadala zrušiť napadnuté rozhodnutia v rámci dovolacieho konania z dôvodu, ţe sa necíti byť vinná, skutok pre ktorý bola odsúdená nespáchala. V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku, pretoţe ako je uvedené vyššie, dovolací súd nemôţe posudzovať úplnosť skutkových zistení a nemôţe bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, preto bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom
c/ Trestného poriadku. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 25. januára 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.