o splnenie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 214/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. I. T., advokátkou so sídlom v B., o splnenie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 19/2002, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

1. júna 2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 64,41 €, k rukám JUDr. I. T., advokátky so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z
2. januára 2009 č. k. 19 C 19/2002-222 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému uviesť do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru č. X., nachádzajúceho sa na prízemí objektu na P. a udrţiavať toto pripojenie v stave, v akom sa nachádzalo pred
3. februárom
4. Súčasne zaviazal ţalobkyňu na zaplatenie náhrady trov konania ţalovanému, k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 757,45 € a trov štátu na účet súdu v sume 192,64 €, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. k. ú. K. ako garáţ č. X., nachádzajúcej sa na prízemí P.. Ţalovaný na základe mandátnej zmluvy od
5. apríla 1998 spravuje časť domu na P. okrem garáţovej časti. Po zistení, ţe ţalobkyňa odoberala tepelnú energiu do svojho priestoru bez uzatvorenia zmluvy o odbere tejto energie, 6 Cdo 214/2011 2 ţalovaný uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru ţalobkyne a ţiadal ju, aby daný stav s odberom energií legalizovala uzavretím zmluvy o dodávke a odbere ako všetci ostatní vlastníci nebytových priestorov. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 90 O.s.p. a § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní, keď podľa názoru prvostupňového súdu mala ţalobkyňa ţalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí. Keďţe ţalovaný týmto subjektom nie je a nie je ani prvotným dodávateľom energií, nebol v konaní pasívne legitimovaný. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo
6. júna 2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému priznal voči ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,60 € k rukám jeho právnej zástupkyne. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybnosti. Uviedol, ţe záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní je správny, aj keď sčasti z iných dôvodov. Poukázal na mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka medzi ţalovaným ako mandatárom a vlastníkmi domu P. ako mandantmi, predmetom ktorej bolo okrem iného aj zabezpečovanie sluţieb spojených s uţívaním domu. Ak teda ţalovaný na jej základe uzatvoril prietoky jednotlivých médií do nebytového priestoru navrhovateľky, tento úkon bol urobený v zmysle pokynov vlastníkov domu (oznámenie o prerušení dodávky tepla z
7. novembra 2011 č. l. 40 spisu) podľa mandátnej zmluvy, a preto boli z tohto úkonu zaviazaní priamo vlastníci, ktorí boli teda v konaní pasívne legitimovaní. Odvolaciu námietku ţalobkyne, ţe ţalovaný svojvoľne bez poverenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvoril prietoky jednotlivých médií, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za protiprávny stav, povaţoval za bezpredmetnú. Poukázal na záznam z verejnej schôdze vlastníkov nehnuteľností na P. zo dňa
8. marca 2005, na ktorej sa vlastníci jednohlasne rozhodli nedať súhlas na znovu napojenie systému kúrenia do nebytového priestoru navrhovateľky a ţalovaný ako správca konal len na základe ich pokynov a zo všetkých jeho úkonov sú zaviazaní priamo vlastníci. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe jej ţalobe vyhovie. V dovolaní namietala porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, poukázala na rozpor 6 Cdo 214/2011 3 v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu, keď odvolací súd síce potvrdil záver prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní, avšak sčasti z iných dôvodov. Podľa názoru dovolateľky nie je z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, kto mal byť v konaní pasívne legitimovaný, rozhodnutie je preto nejasné a svojvoľné. Napokon vytýkala odvolaciemu súdu tieţ nesprávne právne posúdenie veci v otázke existencie oprávnenia ţalovaného na odpojenie rozvodov kúrenia u ţalobkyni. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odpojenie ţalobkyne od kúrenia bolo vykonané na základe predchádzajúcich ústnych poţiadaviek vlastníkov, ktoré boli následne potvrdené aj písomne na schôdzi vlastníkov konanej tri dni po odpojení, teda
9. marca
10. Tento krok bol vykonaný v prospech a v záujme vlastníkov a jeho dôsledky ich priamo zaväzujú. Podľa názoru ţalovaného krajský súd v svojom rozhodnutí jednoznačne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, ţe sa stotoţnil s výrokom rozsudku prvostupňového súdu. Skutočnosť, ţe odvolací súd označil v odôvodnení svojho rozsudku za pasívne legitimovaný iný subjekt, ako ustálil vo svojom odôvodnení prvostupňový súd, v ţiadnom prípade nespochybňuje správnosť výroku odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené ţiadal dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. 6 Cdo 214/2011 4 Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vzhľadom na dôvody dovolania pritom osobitne skúmal, či postupom súdu sa ţalobkyni neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pričom mal na zreteli, ţe dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady, majúce za následok tzv. zmätočnosť konania, nemá. Pokiaľ ţalobkyňa vidí vyššie uvedenú vadu konania v tom, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho 6 Cdo 214/2011 5 úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z
11. júla 2003 : "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo
12. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, náleţite vyrovnal s argumentmi ţalobkyne týkajúcimi sa pre rozhodnutie podstatnej otázky pasívnej legitimácie v ţalobe označeného ţalovaného. Pokiaľ ţalobkyňa vidí vadu konania odvolacieho súdu a jeho rozhodnutia v tom, ţe „druhostupňový súd nastolil stav, podľa ktorého v tej istej veci sú právoplatné dve rozhodnutia s odlišnými právnymi závermi“ a tieţ v tom, ţe odvolací súd „vydal rozhodnutie, ktorého odôvodnenie v zásadnej otázke je odlišné a zakladá iný právny záver ako odôvodnenie prvostupňového súdu“, nemá táto jej námietka z určujúceho - obsahového - hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) povahu vady spočívajúcej v nedostatočnom, nejasnom alebo arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia, ale námietky inej, a to námietky (iného) právneho posúdenia veci odvolacím súdom, ktorá námietka by bola významná z hľadiska prípustnosti 6 Cdo 214/2011 6 dovolania v danej veci iba vtedy, ak by odvolací súd dospel k iným právnym záverom významným pre rozhodnutie o veci samej bez splnenia procesných podmienok. V takomto prípade by totiţ mal postup odvolacieho súdu za následok porušenie procesných práv účastníka skutkovo a právne argumentovať ohľadne iného (nového) právneho posúdenia veci. V preskúmanej veci ale nejde ani o takúto vadu konania. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd ţalobe vyhovie len vtedy, ak ţalobca ţaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáţe, súd ţalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, ţe nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale ţalobca za ţalovaného neoznačil. Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva, ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v ţalobe označeného ţalovaného. Uţ tento záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, zhodný v rozhodnutiach súdov niţších stupňov, postačovalo k tomu, aby ţaloba o splnenie povinnosti ţalovaným bola zamietnutá. Skutočnosť, ţe podľa súdu prvého stupňa pasívne vecne legitimovaný je subjekt vykonávajúci správu priestorov garáţí na P. a podľa odvolacieho súdu svedčí pasívna vecná legitimácia (spolu)vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemala vplyv na spôsob rozhodnutia o ţalobe smerujúcej iba proti ţalovanému. Iný záver odvolacieho súdu o tom, kto by prichádzal do úvahy ako pasívne legitimovaný subjekt, nie je preto významný z hľadiska skutočnosti dôleţitej pre posúdenie veci, a ako taký nemôţe mať za následok vznik vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie ţalovaného. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne 6 Cdo 214/2011 7 ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene JUDr. I. T., za právnu sluţbu, ktorú poskytla advokátka ţalovanému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobkyne dňa
13. septembra 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,41) predstavuje spolu 64,41 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
14. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 214/2011 8 V Bratislave
15. januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová