Najvyšší súd 6 M Cdo 12/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D., s.r.o., so sídlom v D., IČO: X., proti povinnému A., spol. s r.o.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Podľa § 50 ods. 1 zákona č.233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinný má právo po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podať na súd v stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých môže okrem iného uvádzať aj to, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku. Zánik judikovaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný teda môže namietať, že zánik vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s vymáhanou. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 5 6 M Cdo 12/2010 Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde (§ 358 Obchodného zákonníka). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právnym dôsledkom započítania je, že ak sa vzájomné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, okamihom stretu zaniknú. Stane sa tak dohodou o započítaní alebo jednostranným úkonom. Pre započítanie jednostranným právnym úkonom však musia byť splnené všetky predpoklady pre započítanie (pohľadávky dlžníka a veriteľa sú vzájomné, musí ísť o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie, dlžník musí urobiť prejav, ktorým sledoval započítanie voči veriteľovi). Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že exekučný súd nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že vymáhanú pohľadávku oprávneného v sume 11224,30 eur a povinným započítanú pohľadávku v sume 1645,55 eur, obe vzniknuté na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede z

1. októbra 2008 sp. zn. 11 Cb 120/2005, nemožno považovať za pohľadávky spôsobilé na započítanie, lebo nejde o vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi exekučného konania. V tejto súvislosti správne uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom a teda, že nikdy nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. určuje len platobné miesto, ak účastníkovi bola prisúdená náhrada trov konania a účastníka v konaní zastupoval advokát. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005). Z uvedených skutočností je zrejmé, že trovy konania vo výške 1 645,55 eur (49 574,-- Sk), predstavujúce hotové výdavky za súdne poplatky a odmenu advokáta za zastupovanie žalobcu v pôvodnom konaní, prisúdené mu vyššie uvedeným rozsudkom okresného súdu, sú trovami žalobcu (povinného) a nie trovami jeho právneho zástupcu Mgr. M. K. Exekučný súd považoval preto v základnom konaní prisúdenú náhradu trov konania v sume 1 645,55 eur (49 574,-- Sk) nesprávne za trovy advokáta Mgr. M. K. a nie za trovy povinného, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že v danom prípade nejde o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Vo vzťahu k tej časti rozhodnutia exekučného súdu v ktorej zamietol námietky povinného týkajúce sa započítania sumy 938,16 eur, generálny prokurátor správne uvádza, že absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo
2. marca 2003 o prevode vlastníckeho práva 6 6 M Cdo 12/2010 k servisným zariadeniam a technike v celkovej kúpnej cene 11 224,20 eur (338 140,20 Sk), ktorú vyslovil Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnom titule, spôsobila absolútnu neplatnosť aj súvisiacej nájomnej zmluvy z
3. januára
4. Keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku, oprávnený ako kupujúci, v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy od povinného (ako predávajúceho), a preto nemohol následne predmet kúpy ako prenajímateľ prenajímať povinnému (ako nájomcovi) a požadovať od povinného platenie nájomného. Ak k tomu došlo, prípadne aj uzavretím dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov, nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu, t.j.
5. decembra 2008, vzniklo povinnému právo na vrátenie takto poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Pokiaľ si teda povinný listom z
6. januára 2009 započítal pohľadávku 938,16 eur zaplateného nájomného voči vymáhanej pohľadávke oprávneného, ide o pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že na základe Dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov z
7. júna 2004 došlo k zníženiu záväzku oprávneného voči povinnému o túto sumu, na ktorú ale oprávnený nemal žiaden právny nárok. Nejde preto o tú istú pohľadávku, ktorá bola predmetom započítania vzájomných pohľadávok účastníkov exekučného konania ku dňu
8. júna 2004, ako to nesprávne ustálil exekučný súd. Keďže inak sú splnené všetky ďalšie zákonné predpoklady pre vzájomné započítanie uvedených pohľadávok, generálny prokurátor opodstatnene namietal, že exekučný súd nesprávne posúdil dôvodnosť námietok povinného proti exekúcii v časti o vymoženie sumy 2583,71 eur (pozostáva zo sumy 1 645,55 eur a sumy 938,16 eur). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej zamietol námietky povinného týkajúce sa započítania vyššie uvedených súm, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. 7 6 M Cdo 12/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. decembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová