Najvyšší súd 6 M Cdo 16/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Š. M., bývajúceho v K. a 2/ Ľ. L., bývajúcej v K., obaja zastúpení JUDr

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. dané dôvody na jeho podanie. Ţalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedli, ţe v tomto spore doposiaľ nikto nespochybňoval, ţe byt v spornom dome uţívaný ţalobcami viac ako 20 rokov je skutočne bytom. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe aj súd si môţe sám vyriešiť otázku, či určitá miestnosť je miestnosťou obytnou, a to v prípade, pokiaľ o tejto otázke uţ nerozhodol stavebný úrad. Dôvody uvádzané generálnym prokurátorom povaţovali preto za nenáleţité. Navrhli ním podané mimoriadne dovolanie zamietnuť. Ţalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a ţe je prípustné (§ 243f ods. 2 a contrario), bez nariadenia dovolacieho 4 6 M Cdo 16/2010 pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, zaloţil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého pod pojmom bytový dom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení do

1. decembra 2003, treba rozumieť dom, v ktorom je minimálne jeden byt a keďţe budova súp. č. X. postavená na parc. č. X. na M. spĺňa takúto podmienku, treba právny vzťah účastníkov a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce posúdiť podľa tohto zákona. Pre posúdenie dôvodnosti ţalobcami uplatneného nároku bolo preto rozhodujúce vyriešiť otázku, či budova, ktorej vlastníkom je ţalovaný a v ktorej sa nachádza sporný byt, je bytovým domom, resp. obytným domom v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ako to správne v mimoriadnom dovolaní uvádza generálny prokurátor. Keďţe ţalobcovia poţiadali prvýkrát o prevod vlastníctva k predmetnému bytu
2. novembra 1993, nároky z tohto vzťahu vyplývajúce, treba posúdiť podľa pôvodného znenia zákona č. 182/1993 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. októbra 2001, sp. zn. 2 Cdo 48/01 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, ročník 2003, z. 1), v ktorom znení sa jeho ustanovenia ďalej citujú. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. (rovnaký text obsahuje aj znenie účinné do 30.6.2004) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Uvedené ustanovenie na prvom mieste pozitívne vymedzuje, spôsob a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov zákon upravuje. Výslovne uvádza, ţe musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, ţe ďalej do svojej pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate bliţšie špecifikuje, byty v akom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v dome, ktorý buď uţ vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade so zákonom pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať znaky pre tento dom stanovené zákonom. Z tohto ustanovenia moţno teda vyvodiť, ţe zákon v pôvodnom znení sa 5 6 M Cdo 16/2010 nevzťahoval (a ani teraz sa nevzťahuje) na všetky byty, bez ohľadu na to, v akej stavbe sa nachádzajú a aké je ich určenie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. (rovnaký text obsahuje aj znenie účinné do 30.6.2004) bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za bytový dom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia treba povaţovať dom, ktorý vykazuje tam uvedené znaky. Bytový dom podľa citovaného ustanovenia charakterizuje existencia bytov (t.j. aspoň dvoch), ktoré sú (môţu byť) za podmienok tam ustanovených vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) a jeho spoločné časti domu a spoločné zariadenia sú (môţu byť) súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) bytov a nebytových priestorov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. apríla 2008, sp. zn. 5 Cdo 132/2007). Generálny prokurátor správne uvádza, ţe súdy v základnom konaní nesprávne vychádzali z toho, ţe v čase do
5. decembra 2003 sa definícia pojmu obytný (bytový) dom nachádzala len v ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. V čase vzniku právneho vzťahu účastníkov právna úprava stavieb na bývanie sa nachádzala v ustanovení § 40 ods. 1 vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu, platnej do
6. marca 1996, podľa ktorého stavby na bývanie sú bytové domy, pri ktorých prevaţuje funkcia bývania, a rodinné domy. V tomto čase bol pojem obytného domu vymedzený aj v ustanovení § la písm. a/ vyhlášky č 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného uţívania pozemkov a náhradách za dočasné uţívanie pozemkov, podľa ktorého obytný dom je dom, v ktorom zo súčtu podlahovej plochy všetkých miestností v dome pripadajú aspoň dve tretiny na byty, včítane bytov a častí bytov, ktoré sú uţívané na iné účely ako na bývanie, ako i vedľajšie miestnosti a príslušenstvo patriace k bytom. Pri zisťovaní tohto pomeru podlahových plôch sa neprihliada na priestory prístupné všetkým obyvateľom domu a iným osobám, na iné spoločné vedľajšie miestnosti a vedľajšie priestory (napr. schodište a chodby, spoločné práčovne a sušiarne, pôjdové a pivničné priestory), na miestnosti pre poľnohospodársku výrobu, ani na vedľajšie stavby 6 6 M Cdo 16/2010 postavené na pozemku (napr. garáţe, poľnohospodárske objekty, malé prevádzky, drevárne, kôlne). Napokon, pri výklade pojmu bytový dom nemoţno neprihliadnuť na to, ţe zákonom č. 268/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
7. júla 2007, bol zmenený a doplnený zákon č. 182/1993 Z.z., okrem iného, aj v ustanovení § 2 ods. 2 tak, ţe jeho dovtedajšie znenie bolo nahradené novým znením, podľa ktorého „bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“ Predmetnou novelou sa iba spresnila definícia pojmu bytový dom [porovnaj všeobecnú a osobitnú časť (čl. I, body l a 2) dôvodovej správy k návrhu zákona]; novela vymedzenie obsahu pojmu bytového domu nijak nemenila. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe znaky bytového domu uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v pôvodnom znení nevykazuje dom, v ktorom sa nachádza jediný byt (rovnaký záver platí aj pre znenie účinné do 30.6.2004). Na prevod vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v takomto „nebytovom“ dome sa zákon č. 182/1993 Z.z. nevzťahuje a ani v pôvodnom znení nevzťahoval. Ak teda v posudzovanej veci odvolací súd zaujal opačný názor, ţe pod pojmom bytový dom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení do
8. decembra 2003, treba rozumieť dom, v ktorom je minimálne jeden byt a ţe právny vzťah účastníkov a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce treba posúdiť podľa tohto zákona, mylne na vec aplikoval príslušné ustanovenia citovaného zákona. Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu, ktoré trpí rovnakou vadou zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). 7 6 M Cdo 16/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. decembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová