o zaplatenie 11 056,26 Eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 243/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. J. H., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Š. H., bývajúcemu v Ţ., 2/ M. B., bývajúcemu vo V., o zaplatenie 11 056,26 Eur s prísl. vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5 C 87/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. júna 2011 sp. zn. 19 Co 322/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Partizánske v poradí druhým rozsudkom z
2. septembra 2009 č. k. 5 C 87/2008-124 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 11 056 € (333 081,-- Sk) s príslušenstvom ako hodnoty vyporiadacieho podielu, na ktorý si nárokovala po zániku zdruţenia uzavretého podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka ako právna nástupkyňa po smrti jej manţela J. H.. Samostatne posudzoval jej nárok na vyporiadanie vloţených vecí do zdruţenia jej právnym predchodcom (peňaţný vklad v sume 39 500,-- Kčs a nepeňaţný vklad v podobe ¼ sústruhu MUS 25L v hodnote 10 650,-- Kčs) a jednak nárok na vyporiadanie vecí získaných činnosťou zdruţenia. Nárok na vrátenie vloţených vecí povaţoval s poukazom na § 100 Občianskeho zákonníka za premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť
3. januára 2000 zánikom zdruţenia a uplynula
4. januára
5. Pokiaľ teda ţalobkyňa podala ţalobu na Okresný súd Topoľčany dňa
6. novembra 2007, urobila tak po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ţalovanými, súd ţalobu v tejto časti zamietol. K majetku získanému činnosťou zdruţenia uviedol, ţe po zániku zdruţenia vzhľadom na absentujúcu úpravu v zmluve o zdruţení, je tento v podielovom spoluvlastníctve členov zdruţenia, resp. ich 6 Cdo 243/2011 2 právnych nástupcov. Súd nemal preukázané vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva dohodou, prípadne súdnym rozhodnutím a z toho vyvodil, ţe priamy finančný nárok ţalobkyni voči niektorému z ostatných podielových spoluvlastníkov doposiaľ nevznikol. Preto ţalobu v tejto časti ako predčasne podanú zamietol. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči neúspešnej ţalobkyni nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote nevyčíslili a ţiadne vynaloţené trovy im zo spisu nevyplynuli. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalobkyne predmetný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe Občiansky zákonník neobsahuje ţiadne osobitné ustanovenie o zániku zdruţenia a o vyporiadaní majetku zdruţenia a takéto ustanovenie neobsahovala ani Zmluva o zdruţení zo
7. decembra 1992, bolo potrebné vychádzať z § 841 Občianskeho zákonníka za pouţitia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (analogia legis) s tým, ţe majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov, a preto pri jeho vyporiadaní je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o spoluvlastníctve podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, ţe by medzi členmi zaniknutého zdruţenia došlo k dohode (ani ústnej) o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva hnuteľných vecí, ktoré boli získané činnosťou zdruţenia, resp. vecí vnesených do zdruţenia ako nepeňaţný vklad (sústruh) tak, ţe by sa niektorý z bývalých členov zdruţenia stal výlučným vlastníkom týchto vecí a z toho titulu by ţalobkyni vyplývalo právo na vyplatenie vyporiadacieho podielu v peniazoch. Záverom poznamenal, ţe riešenie otázky premlčania nároku ţalobkyne na vyplatenie peňaţného vkladu jej právneho predchodcu vloţeného pri zaloţení zdruţenia okresným súdom bolo nadbytočné, nakoľko tento peňaţný vklad (2 500,-- Sk) ku dňu zániku zdruţenia neexistoval, bol spotrebovaný na činnosť zdruţenia. Zvyšok zo sumy 39 500,-- Sk (povaţovaný prvostupňovým súdom za peňaţný vklad) bol nenávratným príspevkom Okresného úradu práce. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote nevyčíslili. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. V dovolaní podrobne opísala skutkový stav tak ako ho uvádzala vo svojom návrhu aj v odvolaní. Uviedla, ţe v zmysle Zmluvy o zdruţení a §§ 829-841 Občianskeho zákonníka v prípade zániku zdruţenia smrťou člena zdruţenia vzniká právo jeho právnym nástupcom na vyplatenie vyporiadacieho podielu voči ţijúcim členom zdruţenia v peniazoch. Súd nemal podľa jej 6 Cdo 243/2011 3 názoru postupovať analogicky podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pretoţe toto ustanovenie upravuje zánik zdruţenia rozpustením, kedy všetci účastníci zdruţenia ţijú a môţu sa medzi sebou vyporiadať rovnakým dielom. Mala za to, ţe v dôsledku postupu odvolacieho súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne nesprávne právne posúdil ţalobu, ţalobkyňu ako vdovu po zomrelom účastníkovi zaniknutého zdruţenia váţne poškodil. Ţalobkyňa tieţ namietala, ţe odvolací súd rozhodol o jej odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, na ktorom by opätovne vypočul účastníkov. Vzhľadom na uvedené ţiadala dovolací súd, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejdenanie a rozhodnutie. Ţalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne ţiadali tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej 6 Cdo 243/2011 4 stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
8. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ktorá vyplynula z obsahu jej dovolania, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd rozhodoval o jej odvolaní bez nariadenia pojednávania, na ktorom by opätovne vypočul účastníkov. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do
9. decembra 2011 odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom teda ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom. K námietke dovolateľky spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 6 Cdo 243/2011 5 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Na ďalší dovolací dôvod ţalobkyne spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby teda tvrdenia dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). 6 Cdo 243/2011 6 Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovaným v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. januára 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová