o zaplatenie 66 387,84 EUR s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 231/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D., zastúpeného Mgr. A. L., advokátkou so sídlom vo V., proti ţalovanému JUDr. P. G., bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z., a.s., so sídlom v S., o zaplatenie 66 387,84 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 139/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. októbra 2010 sp. zn. 17 Co 218/2010 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. októbra 2010 sp. zn. 17 Co 218/2010 ako aj uznesenie Okresného súdu Brezno z
3. septembra 2010 č. k. 5 C 139/2009-99 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal voči ţalovanému náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv z dôvodu, ţe ţalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu podal na neho trestné oznámenie, v dôsledku čoho mu bol zadrţaný náves, ktorý pouţíval pri výkone podnikateľskej činnosti, a bola zníţená jeho dôstojnosť a váţnosť u spoluobčanov, obchodných partnerov a príbuzných. Okresný súd Brezno uznesením z
4. septembra 2010 č. k. 5 C 139/2009-99 konanie zastavil a rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2.11.2009 č. k. 51-24K 11/1994-KI-2368, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.11.2009, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Z., a. s. „v konkurze“, so sídlom v S., IČO: X., a JUDr. P. G. bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Zároveň dňom 23.4.2010 bola označená obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. 6 Cdo 231/2011 2 Tým došlo k neodstrániteľnému nedostatku základnej podmienky konania, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane tohto subjektu, preto v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. bolo potrebné konanie zastaviť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu uznesením z
5. októbra 2010 sp. zn. 17 Co 218/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, ţe za ţalovaného bol označený JUDr. P. G. ako správca konkurznej podstaty úpadcu, a nie ako fyzická osoba. Vyslovil názor, ţe ak správca konkurznej podstaty mohol byť účastníkom konania len namiesto úpadcu a ten zanikol bez právneho nástupcu, potom stratou spôsobilosti úpadcu byť účastníkom konania vznikla neodstrániteľná prekáţka konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom, ku ktorému došlo nesprávnym zastavením konania. V súvislosti s tým poukazoval na to, ţe ţalobu nepodal proti úpadcovi, ale proti JUDr. P. G., teraz uţ bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. 6 Cdo 231/2011 3 Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre neodstrániteľnú prekáţku konania, ak oba súdy otázku prekáţky, brániacej pokračovaniu v konaní, neposúdili správne. V prípade zastavenia konania bez splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie spočíva podstata odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí spravodlivosti (denegatio iustitiae), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva účastníka na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho subjektívnych práv. Tento dôsledok sa v sporovom občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým vo vzťahu k ţalobcovi, ktorý sa so ţalobou obracia na súd o poskytnutie ochrany svojich práv, a ktorý zásadne disponuje konaním a jeho predmetom. Zastavením konania sa totiţ súd odmieta zaoberať meritórnym prejednaním veci. Vo vzťahu k ţalovanému môţe denegatio iustitiae nastať vtedy, ak zastavenie konania môţe znamenať ujmu na jeho právnom postavení vyplývajúcom z hmotného práva, ale tieţ i na jeho procesných právach, akým je napr. právo na náhradu trov konania. 6 Cdo 231/2011 4 V preskúmavanej veci právny záver súdov v základnom konaní o existencii prekáţky konania danej stratou spôsobilosti byť účastníkom konania na strane obchodnej spoločnosti, v ktorej ţalovaný do zrušenia konkurzu vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty, nebol správny. Tento právny záver bol dôsledkom nesprávnej interpretácie ustanovenia § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“) v spojení s § 45 ods. 1 tohto zákona. V zmysle § 14 zákona č. 328/1991 Zb. je potrebné rozlišovať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu. Pokiaľ bolo konanie začaté na návrh dlţníka alebo proti nemu pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, procesnoprávnym účinkom vyhláseného konkurzu je podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. prerušenie konania, ak sa týka majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týka nároku, ktorý má byť z podstaty uspokojený. Ak sa v takýchto prerušených konaniach pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania, ďalším procesnoprávnym dôsledkom vyhláseného konkurzu je, ţe správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. V prípade zrušenia konkurzu tieto účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. zanikajú. To znamená, ţe konania pokračujú a dlţník (v čase konkurzu označovaný ako úpadca) sa stáva opäť účastníkom konania namiesto správcu. Účinky vyplývajúce z § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/1991 Zb., t. j. ţe súdne konania týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, moţno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi, sú vo svojej podstate hmotnoprávnymi účinkami vyhlásenia konkurzu. Sú totiţ dôsledkom toho, ţe v zmysle odseku 1 písm. a/ tohto ustanovenia oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Ţaloba, ktorá by bola podaná po vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi, by musela byť zamietnutá preto, ţe dispozičné oprávnenia k majetku podstaty prešli na správcu, t. j. z dôvodu nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie úpadcu, ktorý v rovine hmotného práva stratil právo nakladať s majetkom podstaty. Aktívne alebo pasívne legitimovaným je v takýchto konaniach len správca, aj keď sa tým nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, v ktorých predtým vystupoval úpadca. Zrušenie konkurzu má za následok zánik aktívnej alebo pasívnej legitimácie správcu, ktorú 6 Cdo 231/2011 5 opäť nadobúda dlţník. Nemá však za následok zo zákona zmenu v procesnom postavení správcu, resp. bývalého správcu (v jeho postavení účastníka konania), v konaniach začatých na jeho návrh alebo proti nemu, v ktorých sa stal účastníkom konania podaním ţaloby, či uţ bol v nej označený za ţalobcu alebo ţalovaného. Takýto dôsledok (zmena účastníka konania nastávajúca zo zákona) nevyplýva zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. ani zo ţiadneho iného právneho predpisu. Bývalý správca preto zostáva účastníkom konania (nedochádza k procesnej zmene v tom, ţe by zo zákona sa účastníkom konania stal dlţník). Nedostatok aktívnej alebo pasívnej legitimácie bývalého správcu (ktorý by inak viedol k zamietnutiu ţaloby) je moţné riešiť len postupom predpokladaným v ustanovení § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu a ţe za ţalovaného bol označený JUDr. P. G. ako správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a.s., a nie táto obchodná spoločnosť. Rovnako nemoţno mať pochybnosti, ţe menovaný, teraz uţ bývalý správca, je fyzickou osobou. Vychádzajúc zo záverov rozvedených v predchádzajúcom odseku sa uvedená obchodná spoločnosť zrušením konkurzu nestala účastníčkou konania. Následný zánik jej právnej subjektivity v dôsledku výmazu z obchodného registra bol preto z hľadiska podmienky konania, spočívajúcej v spôsobilosti byť účastníkom konania, právne irelevantný. Nemohol mať totiţ za následok vznik neodstrániteľnej prekáţky konania, spočívajúcej v strate jej spôsobilosti byť účastníčkou konania, ak účastníčkou konania nebola. Keďţe súd prvého stupňa nesprávne zastavil konanie, hoci pre takéto rozhodnutie nebol daný dôvod, a odvolací súd toto pochybenie neodstránil, bolo konanie pred oboma súdmi postihnuté vadou majúcou za následok odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom, spočívajúce v porušení jeho práva na meritórne prejednanie a rozhodnutie veci. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/1991 Zb. a rovnako aj účinky zrušenia konkurzu sa vzťahujú na súdne konania týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty alebo na konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z podstaty. Netýkajú sa však konania, predmetom ktorého je nárok proti správcovi vyplývajúci z § 8 ods. 2 uvedeného zákona, t. j. nárok 6 Cdo 231/2011 6 na náhradu škody (pri pouţití extenzívneho výkladu aj nároku na ochranu za zásah do osobnostných práv) za porušenie povinností správcu uloţených mu zákonom alebo súdom. V takomto prípade je správca sám (bez ohľadu na to, či konkurz stále prebieha alebo či bol zrušený) účastníkom hmotnoprávneho zodpovednostného vzťahu a jeho pasívna legitimácia závisí od preukázania skutkových okolností pre moţnosť aplikácie označeného ustanovenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. januára 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová