o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, určenie pravosti pohľadávky a jej výšky

Najvyšší súd 6 Cdo 235/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. K., bývajúcej v B., 2/ J. K., bývajúceho v B., 3/ S. s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému P. s.r.o., so sídlom v B., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, určenie pravosti pohľadávky a jej výšky, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 9 C 265/2010, o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. marca 2011 sp. zn. 16 Co 48/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením z
2. januára 2010 č. k. 9 C 265/2010-35 nepriznal ţalobcom 1/ a 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol ich ţiadosť o ustanovenie zástupcu. Vychádzal z toho, ţe ţalobcovia 1/a 2/ nie sú nemajetní, majú pravidelný mesačný príjem z dôchodku a ţalobca 2/ je spoluvlastníkom rodinného domu a pozemku. Prihliadol aj na ich „ostatné majetkové pomery“ (plnenie zo zmluvy o revolvingovej pôţičke v sume 3 319,16 €) a na výšku súdneho poplatku a dospel k záveru, ţe ţalobcovia 1/ a 2/nespĺňajú predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda ani na ustanovenie bezplatného zástupcu, ktorý by im poskytol kvalifikovanú právnu pomoc v konaní. Na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
3. marca 2011 sp. zn. 16 Co 48/2011 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukázal a na doplnenie uviedol, ţe uţ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovej pôţičke, vyslovenia neplatnosti ktorej sa ţalobcovia domáhajú, si boli ţalobcovia vedomí ich povinnosti mesačne splácať po 5 556,-- Sk a museli mať (majú) aj iný príjem ako nimi 6 Cdo 235/2011 2 deklarovaný invalidný dôchodok, z ktorého by nepokryli splátky predmetného úveru. Navyše z daňového priznania (zrejme ţalobcu 3/; poznámka dovolacieho súdu) za rok 2009 nevyplýva povinnosť (výdavky) tieto splátky hradiť, ani skutočnosť, ţe v zdaňovacom období boli aj fakticky hradené. Uznesenie odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ a 2/ dovolaním. Uviedli, ţe tak robia z dôvodov, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným „v § 237 bod c, f a § 241 ods. 2“, ţe konanie súdov má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní opísali svoje majetkové pomery odôvodňujúce podľa ich názoru priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a pridelenie bezplatného zástupcu. Stručne zhrnuli skutkový stav tak ako ho uviedli vo svojej ţalobe a odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým posúdil splnenie podmienky povinného zastúpenia ţalobcov 1/ a 2/, ktorí nemajú právnické vzdelanie, advokátom v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, ţe i keď ţalobcovia 1/ a 2/ nie sú v dovolacom konaní zastúpení v zmysle uvedeného ustanovenia, je moţné o ich dovolaní ďalej konať. Podľa dovolacieho súdu totiţ v situácii, kedy predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie aj v časti, ktorou nebolo vyhovené ţiadosti účastníkov konania o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, trvanie na podmienke povinného zastúpenia by viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastníci podaním ţiadosti sledovali a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver o tom, ţe ţalobcovia nemajú právo na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a tým podmienené právo na ustanovenie im zástupcu v základnom konaní, skúmaný. Po tomto dovolací súd pristúpil k posúdeniu, či dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). 6 Cdo 235/2011 3 Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolatelia napadli potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by sa súdy dopustili porušenia procesných ustanovení majúcich za následok existenciu niektorej z vyššie uvedených vád. Pokiaľ ţalobcovia 1/ a 2/ podali dovolanie z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným „v § 237 bod c, f “ (v skutočnosti ide zrejme o námietku vád konania podľa § 237 písm. c/ a f/ O.s.p.), tak robia neopodstatnene. Podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Pod procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť účastníka konania vlastnými 6 Cdo 235/2011 4 úkonmi nadobúdať a brať na seba procesné povinnosti. Podľa § 20 O.s.p. kaţdý môţe pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť a jej rozsah je teda závislý od hmotnoprávnej spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (pred tým len uzavretím manţelstva), a fyzická osoba jej môţe byť pozbavená alebo jej spôsobilosť môţe byť obmedzená len súdom na základe zákona. Ţalobcovia 1/a 2/, plnoleté fyzické osoby, majú procesnú spôsobilosť a nebolo preto potrebné, aby v konaní boli zastúpení zákonným zástupcom alebo súdom ustanoveným opatrovníkom. Od zastupovania procesne nespôsobilého účastníka treba dôsledne odlišovať zastúpenie účastníka občianskeho súdneho konania podľa § 30 O.s.p. (v znení do
4. decembra 2011) odôvodnené ochranou jeho záujmov. Ţalobcovia neopodstatnene tvrdia aj vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., teda vadu spočívajúcu v tom, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Obsah preskúmaného spisu súdu prvého stupňa nedáva podklad pre záver, ţe by súdy neoslobodili ţalobcov 1/ a 2/ od súdnych poplatkov a neustanovili im zástupcu pre ich zastupovanie v konaní, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. S poukazom na výšku súdneho poplatku v prípade určovacej ţaloby a majetkové pomery ţalobcov bol správny záver súdov niţších stupňov o nenaplnení predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. pre ustanovenie im zástupcu v základnom konaní. Dovolací súd poznamenáva, ţe ţalobca 3/, jedinou spoločníčkou a konateľkou ktorého je ţalobkyňa 1/, medzitým, dňa
5. októbra 2011, zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania. K námietke dovolateľov, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd poznamenáva, ţe tento 6 Cdo 235/2011 5 dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinnom do
6. augusta 2003, nie je od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2003 Z. z. dovolacím dôvodom. Na dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ (dovolatelia uviedli nesprávne písm. d/) O.s.p. (iná vada konania a nesprávne právne posúdenie veci) dovolací súd nemohol prihliadať, nakoľko tieto skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová