o určenie vlastníckeho práva

6 Cdo 221/2010 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. M. C., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom v Š., 2/ Ing. A. C., bývajúcej v B. a 3/ Mgr. J. C., bývajúceho v B., proti ţalovanej J., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom AK JUDr. A. S. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. A. S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C 24/2009, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu 1/ z a m i e t a . Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
2. januára 2009 sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Banská Bystrica na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné číslo X. a pozemky parcely registra „C“ č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, č. X. – záhrady vo výmere X. m2 a č. X. – záhrady vo výmere X. m2 (ďalej len „označené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), a to ţalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. V ţalobe uviedli, ţe 6 Cdo 221/2010 2 pôvodne boli spoluvlastníkmi označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no kúpnou zmluvou z 20.11.2006 ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
3. septembra 2008 sp. zn. 7 C 15/2008 bola určená neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu manţelky ţalobcu 1/ s týmto právnym úkonom. V dôsledku toho sa stala neplatnou aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007, ktorou ţalobca 1/ previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X., a zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 13.3.2007, ktorou previedol do vlastníctva ţalovanej rodinný dom súp. č. X. a pozemky parcela č. X. a X.. Ţalobca 1/ totiţ v čase uzavretia týchto zmlúv nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, aj keď sa za takého povaţoval. Z rovnakého dôvodu, t. j. pre nedostatok vlastníctva na strane prevodcu, sa stala neplatnou aj kúpna zmluva z 10.10.2007, ktorou obchodná spoločnosť L. s.r.o. predala ţalovanej pozemok parcela č. X.. Ţalovaná vyjadrila so ţalobou nesúhlas poukazujúc na to, ţe zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako aj kúpnu zmluvu z 10.10.2007 uzavrela v dobrej viere, ţe z predloţených dokladov mala preukázané výlučné vlastníctvo ţalobcu 1/ a ţe v čase uzavretia týchto zmlúv neexistoval ţiaden dôvod ich neplatnosti. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo
4. novembra 2009 č. k. 13 C 24/09-64 určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to ţalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opodstatnenosť určovacej ţaloby odôvodnil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, ţe vzhľadom na určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/ na ţalobcu 1/, ţalobcovia neprestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností a v zmysle zásady, ţe nikto nemôţe na iného previesť viac práv, neţ má sám, ţalobca 1/ nemohol s nehnuteľnosťami disponovať ako výlučný vlastník a platne previesť vlastníctvo k nim zmluvami o zabezpečovacom prevode práva. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
5. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo ţalobcu 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo 6 Cdo 221/2010 3 ţalobcov 2/ a 3/ prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalobca 1/ je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 344,28 EUR do rúk jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a ţe ţalobcom 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Zamietnutie ţaloby ţalobcu 1/ odôvodnil tým, ţe v čase uzatvárania zmlúv o zabezpečovacom prevode práva ţalobca 1/ bol nespochybniteľným spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 6/8 a s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho spoluvlastníckeho práva mohol uzavrieť platné a účinné zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Keďţe v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené), ţe by predmetné zmluvy o zabezpečovacom prevode práva boli neplatné z iného dôvodu, neprichádzalo do úvahy vyhovieť ţalobe v časti týkajúcej sa ţalobcu 1/. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca 1/. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil a určil jeho spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietal nesprávnosť úvahy odvolacieho súdu o čiastočnej neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva len v rozsahu spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/. Poukazoval na to, ţe predmetom týchto zmlúv nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti. Keďţe dôvod neplatnosti (nedostatok jeho výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sa týkal predmetu zmlúv ako ich podstatnej a nedeliteľnej zloţky, neprichádzala do úvahy len ich čiastočná neplatnosť, resp. platnosť. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolaniu nemoţno vyhovieť. Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania 6 Cdo 221/2010 4 len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu ţalobcu 1/ vo väzbe na zistený skutkový stav. V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobcovia boli podielovým spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to ţalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 a ţalobcovia 2/ a 3/ v spoluvlastníckom podiele kaţdý v 1/8, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2006 ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, ţe ţalobca 1/ bol po zavkladovaní tejto zmluvy zapísaný v katastri ako výlučný vlastník nehnuteľností, ţe zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007 a 13.3.2007 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť L. s.r.o. a na ţalovanú, ţe ţalovaná kúpnou zmluvou z 10.10.2007 odkúpila od spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X. a je zapísaná v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, a ţe rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30.9.2008 č. k. 7C 15/2008-107, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2008, bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, a to z dôvodu nedostatku súhlasu manţelky ţalobcu 1/ s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom v tomto rozsudku bolo uvedené, ţe manţelka ţalobcu 1/ sa neplatnosti právneho úkonu dovolala ţalobou podanou na súde 25.1.
6. Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti určovacieho návrhu ţalobcu 1/ bol správny a zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Na tom nič nemení skutočnosť, ţe vecná správnosť rozsudku odvolacieho súdu bola daná z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Aj keď predmetom zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, uzavretých medzi ţalobcom 1/ a ţalovanou a tieţ ďalším subjektom, nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti, a z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy ich čiastočná platnosť či neplatnosť (v tejto časti bola dovolacia námietka dovolateľa dôvodná), neznamená to, ţe bol daný ţalobcom 1/ tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti týchto zmlúv spočívajúci v tom, ţe nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností v dôsledku dovolania sa (jeho manţelkou) relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k nim mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo. 6 Cdo 221/2010 5 Pre posúdenie platnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva z hľadiska dodrţania zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôţe na druhého preniesť viac práva, ako sám má) bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal ţalobca 1/ nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, ţe k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo aţ po uzavretí uvedených zmlúv. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta Obč. zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, ţe právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, povaţuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť moţno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (aţ do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo poţadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len peňaţnej náhrady (Fekete, I.: Občiansky zákonník l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 305). Dovolací súd povaţuje túto interpretáciu za správnu, pretoţe chráni dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, ţe prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. 6 Cdo 221/2010 6 Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku moţno podoprieť aj argumentom, podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa povaţuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiţ nemohla uplatniť. V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na ţalobcu 1/, aţ v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica 25.1.2008, v ktorom na ţalujúcej strane vystupovala manţelka ţalobcu 1/ a na ţalovanej strane ţalobcovia 1/ aţ 3/. Keďţe v čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, t. j. k 1.3.2007 a k 13.3.2007, účinky zmluvy z 20.11.2006 trvali, bol ţalobca 1/ výlučným vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť ho na ţalovanú a ďalší subjekt. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak neboli postihnuté absolútnou neplatnosťou spočívajúcou v nedodrţaní zásady, podľa ktorej nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, ţe právny úkon sa povaţuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť (ako uţ bolo vysvetlené vyššie) vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva ţalovanou a ďalším subjektom zaniklo zároveň vlastnícke právo ţalobcu 1/. Ţalobe o určenie jeho vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva, preto nebolo moţné vyhovieť. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu 1/ smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah, nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva. 6 Cdo 221/2010 7 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. decembra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová