čl. IV bod 6 zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 000,-- Sk, ak sprostredkovateľ nezabezpečí, ţe budúci predávajúci uzavrie v dohodnutom termíne kúpnu zmluvu napriek tomu, ţe sprostredkovateľ pripravil pre neho všetky doklady potrebné k predaju nehnuteľnosti, vrátane toho, ţe budúcemu predávajúcemu predloţil kúpnu zmluvu so záujemcom. Na základe uvedeného súd uzavrel, ţe ţalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo sprostredkovateľskej zmluvy porušil, v dôsledku čoho vzniklo ţalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súlade s § 3 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi súd určil, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 659,69 € spolu s úrokom z omeškania (ţalovaný svoj záväzok čiastočne splnil). Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
2 O.s.p. 3 2 Cdo 185/2011 Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo
3 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a o nariadení opravy rozsudku v zmysle § 222 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Jeho prípustnosť vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe súdy vec nesprávne právne posúdili, pretoţe v danej veci sa nemohlo jednať o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka. Ţalovaný svoju činnosť vykonával bezodplatne. Navyše poukázal na to, ţe súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Rozhodnutie povaţoval za nepreskúmateľné. Súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné a nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie 4 2 Cdo 185/2011 vo veci. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie krajského súdu videl dovolateľ i v tom, ţe povinnosť dojednaná v čl. IV bod 6 zmluvy z 11. apríla 2006 zabezpečená zmluvnou pokutou nie je povinnosťou, ktorú moţno vymáhať na súde alebo iným spôsobom. Teda povinnosť nie je spôsobilá byť predmetom porušenia, keďţe predpokladá súčinnosť i budúceho predávajúceho, ktorý ako vlastník nehnuteľnosti v medziach § 123 Občianskeho zákonníka je oprávnený
vlastnej vôle s predmetom vlastníctva nakladať. Z uvedeného je zrejmé, ţe nemoţno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná a pri ktorej absentuje nárok. Uzavretím samostatnej zmluvy o budúcej zmluve medzi ţalobcom a vlastníkom nehnuteľností vzniklo ţalobcovi právo v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle povinnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Ţalobca toto svoje právo nevyuţil. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.
1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je zaloţená na rozdielnosti (nesúhlasnosti) rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa. O nesúhlasné rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli posúdené oboma súdmi rozdielne tak, ţe práva a povinnosti stanovené účastníkom sú
záverov týchto rozsudkov odlišné. Odlišnosťou sa pritom nemyslí rozdielne právne posúdenie, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale iba taký záver, ktorý rozdielne konštituuje alebo deklaruje práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je podstatné, či odvolací súd formálne rozhodol
alebo či postupoval
ustanovenia § 220 O.s.p. Rozhodujúci je obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch stupňov v tom, ako rozdielne posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov 5 2 Cdo 185/2011 konania. Významným nie je ani to, ako odvolací súd formuloval výrok svojho rozsudku, či ho napríklad formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok. Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, je rozsudok odvolacieho súdu v časti o zaplatenie 1 659,69 € s príslušenstvom potvrdzujúcim rozsudkom (potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobe vyhovel) a zmeňujúcim je len v časti 1 659,69 € s príslušenstvom (t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobu pokiaľ ide o zmluvnú pokutu zamietol). Prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať samostatne vo vzťahu k potvrdzujúcemu i zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu (v potvrdzujúcej časti) nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. So zreteľom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana 7 2 Cdo 185/2011 práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. V danej veci súd prvého stupňa ţalobe čiastočne vyhovel (v časti o zaplatenie 1 659,69 € s prísl.), pretoţe dospel k záveru, ţe ţalovanému vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej ţalovanému zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a ţalovaného zaviazal k zaplateniu celej sumy zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania. Je potrebné uviesť, ţe ţalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe v danej veci je potrebné vysporiadať sa s povahou zabezpečovanej povinnosti. Uviedol (ako aj v dovolaní), ţe pokiaľ ide o povahu povinnosti, ktorej splnenie moţno zabezpečiť zmluvnou pokutou, musí ísť o takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia. Táto vlastnosť právnej povinnosti je predpokladom na to, aby sa povinnosť mohla zabezpečiť zmluvnou pokutou, resp., aby 8 2 Cdo 185/2011 zmluvná pokuta mala reálnu silu zabezpečenia. Uviedol, ţe musí ísť o povinnosť, z ktorej môţe vzniknúť nárok, t.j. o takú povinnosť, ktorú moţno vymáhať ţalobou na súde alebo iným spôsobom. Mal za to, ţe v týchto prípadoch platí, ţe nemoţno zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná, pri ktorej absentuje nárok (viď č.l. 160 spisu). Odvolací súd sa však s touto námietkou ţalovaného vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie teda odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keďţe z neho nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní otázky moţnosti zabezpečenia povinnosti zmluvnou pokutou, pri splnení ktorej sa vyţaduje súčinnosť tretej osoby. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť totiţ zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007). Odvolací súd preto, ak sa nestotoţňuje v tomto smere s názorom ţalovaného uvedie dôvod a svoj postoj bliţšie vysvetlí. Vzhľadom na zistenie vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezaoberal sa dovolací súd ďalšími dôvodmi uvedenými dovolateľom. Pre úplnosť, pokiaľ ide v danej veci o napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd uvádza k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci nasledovné (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, ktorou sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príleţitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náleţitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú vzhľadom na vyššie uvedené a/ záväzok 9 2 Cdo 185/2011 sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príleţitosť k uzavretiu určitej zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Na základe uvedeného je zrejmé, ţe vec bola navyše nesprávne právne posúdená, keď bolo konštatované, ţe v danej veci bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka napriek tomu, ţe zmluva medzi účastníkmi konania z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.