← Slovensko

o určenie práva

Obsah (9)§ 4§ 87§ 106§ 212§ 109§ 237§ 7§ 104a§ 3

Najvyšší súd 2 Cdo 245/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne B., so sídlom v N., zastúpenej JUDr. P. K., advokátom v N., proti ţalovane

ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. námietku nedostatku právomoci súdu, súd skúmal existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovanou. Súd prvého stupňa zistil, ţe rozhodcovská doloţka uvádzaná ţalovanou, teda rozhodcovská 2 2 Cdo 245/2010 zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doloţky v bode 18 VOP, je neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spočíva v nedodrţaní predpísanej podstatnej formálnej náleţitosti tejto zmluvy

§ 4ods. 2 Zo

RK, teda v nedodrţaní nie akejkoľvek písomnej formy, ale písomnej formy uvedenej v tomto ustanovení.

toho písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva, na ktorú poukazuje ţalovaná je obsiahnutá v dokumente, ktorý nie je podpísaný zmluvnými stranami. Ide o nikým nepodpísaný dokument vytvorený ţalovanou. Nejde ani o dokument vo forme vzájomne vymenených listov. Uviedol, ţe rozhodcovská zmluva dohodnutá účastníkmi konania vo forme rozhodcovskej doloţky v bode 18 VOP je neplatná pre nedodrţanie predpísanej formálnej náleţitosti

§ 4ods. 2 Zo

RK. Poukázal na to, ţe je zrejmé, ţe VOP mali tvoriť súčasť zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami, pričom skutočnosť či bola ţalobkyňa s nimi oboznámená je sporná.

súdu prvého stupňa je miestne príslušným súdom na konanie

§ 87O.s.p.

Uviedol, ţe návrh síce smeruje proti ţalovanej, ktorej všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava III, keďţe sídlo ţalovanej je v B., avšak spor sa týka organizačnej zloţky ţalovanej, ktorá má sídlo v N., teda v obvode Okresného súdu v Nitre a predmet konania vznikol z právneho úkonu, ktorý v mene ţalovanej urobila jej organizačná zloţka so sídlom v N.. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Nitre uznesením z 30. júna 2010 sp. zn. 8 Co 26/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci samej zastavil. Odvolací súd dospel k záveru, ţe vzhľadom na uplatnenú námietku ţalovanej

§ 106ods.

1 veta prvá O.s.p., pri jej prvom úkone vo veci samej, ţe nie je daná právomoc vec samu prejednať a rozhodnúť, keď vec sama sa má

rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a nebola daná ani existencia dôvodov pre prejednanie a rozhodnutie veci súdom

§ 106ods.

1 druhá veta O.s.p. Uviedol, ţe účastníci konania uzatvorili predmetnú zmluvu ako obchodno-právny vzťah v písomnej forme, pričom časť obsahu zmluvy určili v čl. IV zmluvy odkazom na VOP odporcu a v čl. IV zmluvy prejavili tieţ vôľu sa nimi riadiť, spravovať, teda potom sa VOP stali záväznou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ţalovaná ako dlţník v čl. IV zmluvy svojím podpisom zmluvy potvrdila, ţe bola oboznámená so súčasťami zmluvy, teda s VOP, pred podpisom zmluvy, čo je predpokladom záväznosti so VOP ako súčasťami zmluvy. 3 2 Cdo 245/2010 Skutočnosť tvrdená ţalobkyňou, ţe jej súčasti zmluvy VOP neboli v čase uzatvorenia zmluvy známe, ţe ju VOP nezaväzujú, nebola doposiaľ spochybnená, potom vzhľadom na písomnú formu zmluvy je potrebné mať za to, ţe pre ţalobkyňu sú súčasti zmluvy VOP záväzné. Uviedol, ţe z obsahu neoddeliteľnej súčasti zmluvy a to čl. 18 VOP vyplýva, ţe účastníci zmluvy sa dohodli na rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve, ţe všetky spory zo zmluvy, bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Odvolací súd poukázal na to, ţe pre ţalobkyňu ako aj pre ţalovanú sa podpisom zmluvy stali súčasťou zmluvy VOP záväzné, stali sa neoddeliteľnou, záväznou súčasťou zmluvy z dôvodov vyššie uvedených, teda potom je pre nich záväzná aj rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve v čl. 18 VOP, pričom ţalobkyňa

čl. 18.2 VOP mohla odmietnuť rozhodcovskú doloţku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Nedostatok písomnej formy pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy, v ktorom súd prvého stupňa vzhliadol neplatnosť rozhodcovskej doloţky, nie je

názoru odvolacieho súdu vecne správny a odkázal na ustanovenie § 4 ods. 1 ZoRK. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie ktorému predchádzalo

§ 212ods.

1 O.s.p a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, preto toto uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci samej zastavil s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Dovolateľka ţiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe uznesenie Okresného súdu Nitra z

  1. decembra 2009 č.k. 25 C 150/2009-169 v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdzuje. V dovolaní uviedla, ţe je pravdou, ţe v bode
  2. VOP je uvedené, ţe sa vraj dohodli na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy v znení, ktoré je tam popísané. Poukázala na to, ţe táto rozhodcovská zmluva je v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní pretoţe

§ 4ods. 1 Zo

RK rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doloţky v zmluve.

§ 4citovaného zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Dovolateľka mala za to, ţe VOP, ktoré obsahujú rozhodcovskú zmluvu, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán.

názoru dovolateľky je takáto zmluva neplatná, pretoţe jej chýba základná zákonná 4 2 Cdo 245/2010 podmienka a to písomná forma. Uviedla, ţe odňatie veci všeobecnému súdu a určenie právomoci rozhodcovskému súdu, musí byť na jasnom a jednoznačnom písomnom dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami, inak je rozhodcovská zmluva neplatná, prípadne sa dá konštatovať, ţe vôbec ani neexistuje a uţ vôbec nemôţe byť záväzná tým, ţe je obsiahnutá v nejakých VOP, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané. Ţalobkyňa uviedla, ţe nie je ani právne ani morálne prijateľný právny názor vyjadrený v napadnutom uznesení odvolacieho súdu, ţe platná rozhodcovská zmluva je medzi nami uzavretá tým, ţe sa nachádza v dokumente, na ktorý odkazuje zmluva o úvere ako na svoju súčasť, pretoţe odňatie prejednania súdneho sporu z právomoci všeobecných súdov a uznanie právomoci rozhodcovského súdu je tak závaţným a dôleţitým právnym úkonom, ktorý nemôţe byť v ţiadnom prípade len ako odkaz na jeden z mnohých bodov nejakého vnútorného predpisu ţalovanej, ktorého znalosť okrem iného v tomto spore dovolateľka popiera. K dovolaniu ţalobkyne sa ţalovaná vyjadrila v tom zmysle, ţe sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe je splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy. Ţalovaná ţiadala dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie 5 2 Cdo 245/2010 o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vzhľadom na vyššie uvedené a námietky dovolateľky, dovolací súd predovšetkým skúmal, či v danom prípade odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe vec nepatrí do právomoci súdu a teda, či zastavením konania odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie odvolacieho súdu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a o zastavení konania 6 2 Cdo 245/2010 pre nedostatok právomoci, ak túto procesnú podmienku konania neposúdil správne. Zastavením konania sa totiţ súd odmieta zaoberať meritórnym prejednaním veci. V takomto prípade spočíva podstata odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí spravodlivosti (denegatio iustitae), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho procesných práv. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, ţe právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvného vzťahu medzi ţalobkyňou a ţalovanou – Zmluvy o úvere č. X. z 11. augusta 2008. Zo zmluvy o úvere, v časti Všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o úvere spoločnosti S., čl. 18 VOP vyplýva, ţe účastníci zmluvy sa dohodli na rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve, ţe všetky spory zo zmluvy, bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. V čl. 18.2 je uvedené, ţe klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doloţku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Súdy

čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) okrem iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

§ 7ods.

1 O.s.p. do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

§ 7ods.

3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

§ 104aods.

1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, neţ začne konať o veci samej.

§ 106ods.

1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr 7 2 Cdo 245/2010 pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, ţe vec sa má

zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôţe vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, ţe na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, ţe vec nemôţe byť

práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo ţe rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne ţe vôbec neexistuje alebo ţe jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo ţe rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

§ 106ods.

2 O.s.p. ak bolo konanie pred súdom

odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.

§ 106ods.

3 O.s.p. ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, neţ došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy aţ do doby, neţ sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

§ 4ods.

1 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doloţky k zmluve.

§ 4ods.

2 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

§ 4ods.

3 zák. č. 244/2002 nedodrţanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy moţno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva

§ 3

. 8 2 Cdo 245/2010 Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, ţe na platnú existenciu rozhodcovskej doloţky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doloţky v zmluve o úvere č. X. z 11. augusta 2008 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doloţky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doloţená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo potrebné ustáliť, či moţno povaţovať uvedené VOP za rozhodcovskú doloţku k zmluve. Dovolací súd má za to, ţe úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez moţnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodrţaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP nie zrejmé, ţe by spĺňali náleţitosti, ktoré vyţaduje zákon, teda ţe by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by zaloţili rozhodcovskú doloţku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemoţno vyvodiť, ţe obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, ţe sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doloţku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyţaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priloţené k návrhu zmluvy. Zo spisu nevyplýva, či práve predloţené všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je 9 2 Cdo 245/2010 moţné vyvodiť. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva. Rozhodcovská doloţka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doloţka sa pouţije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodrţané s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto odvolací súd nesprávne vyvodil záver, ţe rozhodcovská doloţka bola platne uzavretá. Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd dospel pri skúmaní procesných podmienok konania k záveru, ţe nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1, 2 O.s.p. a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, potom rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou, nemohol konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci mal riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec mal prejednať sám. Ak tak neurobil porušil právo ţalobkyne na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je moţnosť kaţdého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe odvolací súd rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastavil konanie pre nedostatok právomoci, odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. V záujme zachovania zásady rýchlosti konania dovolací súd zrušil aj nezákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretoţe ide o uznesenie procesného charakteru a ktoré je nadbytočné. V prípade ak súd nemienil námietke ţalovanej vyhovieť, ţe vec má byť prejednaná v rozhodcovskom konaní, nevydáva o tom ţiadne rozhodnutie, iba bez ďalšieho pokračuje v konaní. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade

§ 237písm.f/ O.s.p.

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť 10 2 Cdo 245/2010 povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého súdu ako aj súdu odvolacieho, nezaoberal sa súd ďalšími námietkami ţalobkyne uvedenými v dovolaní. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a takisto súdu prvého stupňa

ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. november 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.