N a j v y š š í s ú d 5 To 12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a J

§ 138písm.

c/ Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ potom čo si v presne nezistený deň od doposiaľ nestotoţnenej osoby zaobstaral dve pracovné uniformy polície Slovenskej republiky pohyboval sa dňa

1. júla 2010 v čase okolo 21.50 hod. v H., v blízkosti rodinného domu, v ktorom býval L. B., nar. X. v P., a následne dňa
2. júla 2010 v čase asi o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN: S., z ktorého predtým odmontoval evidenčné číslo pred rodinný dom L. B. do H., na ul. Z., kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho vozidla, ktoré nechal naštartované, na sebe mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice, na tvári mal nasadené čierne slnečné okuliare a oslovil tam prítomných poškodeného L. B. a jeho manţelku I. B., nar. X. v H., slovami „Tu niekde by mal bývať pán G., nato I. B. vyzvala L. B., aby šiel rýchlo do dvora svojho rodinného domu, pričom Š. K. 5 To 12/2011 2 obišiel svoje vozidlo, prišiel k dverám spolujazdca vodiča, ktoré otvoril a naklonil sa do vozidla a povedal: „alebo podľa tohto budete vedieť čo hľadám", v tom čase I. B. aj L. B. dostali strach, I. B. stála medzi obvineným a L. B., ktorý sa nestačil dostať do dvora svojho rodinného domu, Š. K. vytiahol zo svojho vozidla v Z. igelitovej taške ukrytú, krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague kal. 16/16, výrobné číslo X., ktorú si vopred zadováţil a rozbehol sa za L. B., pričom I. B. mu stála v ceste, na to Š. K. beţiac okolo nej zbraňou vystrelil vedľa ucha I. B., pričom v tom čase uţ L. B. beţal smerom k S. ulici a Š. K. za ním, medzitým I. B. kričala na svojho syna T. P. o pomoc, potom Š. K. dobehol L. B., ktorý sa potkol a spadol na zem, Š. K. vybral zbraň z igelitovej tašky, ktorú následne odhodil a z bezprostrednej blízkosti vystrelil na hlavu L. B., ktorý následkom výstrelu utrpel devastačné zranenia, zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol, a následne sa Š. K. rozbehol ku svojmu vozidlu a rýchlou jazdou sa snaţil ujsť z miesta činu, v tom čase však T. P. vybehol von z domu a začal strieľať na auto Š. K. zo svojej legálne drţanej zbrane zn. GLOCK 19, v dôsledku streľby T. P. utrpel Š. K. strelné poranenie lakťa ľavej ruky a vozidlo Š. K. následkom poruchy spôsobenej streľbou zostalo stáť na rozhraní Z. ulice a S. ulice, a potom ako auto zostalo stáť, Š. K. vystúpil z auta a rozbehol sa smerom na P. ulicu a odtiaľ unikol preč, 2/ Š. K. si v doposiaľ neustálenej dobe zadováţil a na neznámom mieste aţ do dňa
3. júla 2010 do 21.05 hod. drţal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú dvojku československej výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X., označenej československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi kalibru 16, českého výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované hromadnými strelami s priemerom olovených brokov 5,1 mm a túto zbraň nechal pri úteku z miesta činu obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy na sedadle spolujazdca vo svojom nepojazdnom osobnom motorovom vozidle Honda Civic, striebornej svetlej metalízy, VIN: S., na rozhraní Z. ulice a S. ulice v H.. Špecializovaný trestný súd obţalovaného Š. K. za to odsúdil podľa § 144 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom obţalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia. 5 To 12/2011 3 Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. uloţil trest prepadnutia vecí, a to brokovej strelnej zbrane značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X., 2 ks igelitových vreciek zaistených pri obhliadke miesta činu a 2 ks policajných uniforiem spolu s dvoma šiltovými čiapkami s označením Polícia, čierneho opasku s tlakovou nádobou zaistených pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov. Rovnako mu podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uloţil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a podľa 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rovnako tak povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týţdni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu. Nakoniec obţalovanému Š. K. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloţil povinnosť nahradiť poškodenej I. B. škodu vo výške 4 000 (štyritisíc) €. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný Š. K. Odvolanie obţalovaného Š. K., ktoré odôvodnil v obsiahlom písomnom podaní jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu, smerovalo čo do výroku o vine a o treste. V prvej časti odôvodnenia podaného odvolania obţalovaný Š. K. namietal skutkové zistenia špecializovaného trestného súdu. Vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam, ku ktorým podľa jeho názoru špecializovaný trestný súd dospel najmä na podklade výpovedí svedkov I. B., Ing. T. P., Mgr. E. C. a záznamov z
4. a
5. júla 2010 z kamerového systému nainštalovaného na dome nebohého L. B. uplatnil tieto relevantné námietky: - svedkovia Ing. T. P. a Mgr. E. C. obţalovaného Š. K. v prípravnom konaní v rámci svojich výpovedí jednak opísali spôsobom, ktorý bol v zrejmom rozpore so stavom po jeho následnom zadrţaní (viď fotodokumentácia svedčiaca o tom, ţe mal briadku, o ktorej z ich strany nebolo predtým vôbec ţiadnej zmienky) a jednak ho vôbec na kamerových záznamoch z
6. a
7. júla 2010 neidentifikovali na rozdiel od hlavného pojednávania, na ktorom ho uţ bezpečne poznali, a to zrejme z toho dôvodu, ţe pred konaním na súde bola jeho identita zverejnená prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov; 5 To 12/2011 4 - rovnako tak svedkyňa I. B. na rozdiel od hlavného pojednávania obţalovaného Š. K. v prípravnom konaní v rámci rekognície vykonanej
8. júla 2010 vôbec nepoznala, nehovoriac o tom, ţe tento procesný úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom, keďţe pri tomto úkone bola prítomná ako zúčastnená osoba PhDr. A. S., ktorá bola veľmi blízkou osobou nebohému L. B., ktorá okolnosť bola zákonným dôvodom na jej vylúčenie z tohto procesného úkonu v zmysle § 31 Tr. por.; - taktieţ všetci títo vyššie uvedení svedkovia vypovedali inak v prípravnom konaní a inak na hlavnom pojednávaní, a to tak v otázkach výzoru páchateľa, jeho pohybu na mieste činu a násilného konania ako aj v otázkach jeho úteku z miesta činu a jeho následného prenasledovania, pričom tieto rozpory neboli zo strany súdu odstránené, navyše svedok Ing. T. P. menil svoju výpoveď aj z toho dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu pre prečin ublíţenia na zdraví, ktorého sa dopustil útočnou streľbou, pri ktorej postrelil obţalovaného Š. K.; - zo zabezpečených stôp z miesta činu a z následne vykonaných balistických, daktyloskopických a biologických expertíz nevyplýva záver, ţe by obţalovaný Š. K. mal v ruke zaistenú zbraň a ţe by z nej na nebohého L. B.
9. júla 2010 dvakrát vystrelil; - vyššie uvedený záver nepotvrdili ani zabezpečené kamerové záznamy zo dňa
10. a
11. júla 2010, ktoré z hľadiska moţnej identifikácie páchateľa sú podľa jeho názoru absolútne nepouţiteľné, o to viac, keď tieto záznamy do podoby DVD záznamu boli vytvorené svedkom Ing. T. P., nevlastným synom nebohého L. B., vzhľadom k čomu existuje pochybnosť, či neboli upravované, resp. pozmenené; - obhajobná argumentácia obţalovaného Š. K. zaloţená na tvrdení, ţe páchateľom tohto skutku bola úplne iná osoba (pouţívajúca mobilný telefón so SIM kartou s číslom X.) a obţalovaný Š. K. v čase útoku v dôsledku hrozby tejto osoby len sedel na ľavom zadnom sedadle vozidla, v ktorom spoločne prišli na miesto činu, nebola podľa jeho názoru vykonanými dôkazmi nielen, ţe vyvrátená, ale dokonca ani spochybnená, a ani skutočnosť, ţe takto vypovedal aţ po skončení vyšetrovania, tesne pred začatím hlavného pojednávania podľa neho nič nemení na hodnovernosti jeho výpovede, 5 To 12/2011 5 keďţe vypovedať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania je jeho právom, ktoré takýmto spôsobom aj uplatnil; - podľa názoru obţalovaného Š. K. znalkyňa – psychologička PhDr. E. F. ho nielen obvinila a obţalovala, ale zároveň aj odsúdila; - napokon vytýkal špecializovanému trestnému súdu, ţe dokazovanie bolo vykonávané len v jeho neprospech, keďţe všetky ním prednesené návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté. V druhej časti odôvodnenia podaného odvolania obţalovaný Š. K. namietal právne závery špecializovaného trestného súdu, vo vzťahu ku ktorým uplatnil tieto relevantné námietky : - podľa neho nebol naplnený zákonný znak surovým alebo trýznivým spôsobom, keďţe podľa ustálenej judikatúry sa v takomto prípade má na mysli taký spôsob útoku, ktorý je spojený s ubíjaním obete a nápaditejšou devastáciou jej tela, pričom o surový spôsob nepôjde vtedy, ak páchateľ okamţite usmrtí iného jedným úderom, jednou bodnou ranou do srdca alebo zastrelením; - v prípade drţby zbrane bez povolenia, nemôţe ísť o zločin nedovoleného ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym drţiteľom zbrojného preukazu, keďţe v takomto prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Z týchto dôvodov sa obţalovaný Š. K. podaným odvolaním domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby ho v konečnom dôsledku po doplnení dokazovania v rozsahu ním navrhnutom spod obţaloby oslobodil. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním 5 To 12/2011 6 vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolanie obţalovaného Š. K. nie je dôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výroku napadnutého rozsudku, že ich spáchal obžalovaný Š. K. a že z jeho konania nastali tam uvedené následky, pokiaľ ide o úmyselné usmrtenie L. B. s vopred uváženou pohnútkou surovým spôsobom, a to strelnou zbraňou a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obžalovaného Š. K. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení v prevaţnej miere odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky obţalovaného Š. K. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam povaţoval preto za neopodstatnené. Treba dodať, ţe v tejto súvislosti obţalovaným Š. K. prednesené obhajobné tvrdenia v konaní pred špecializovaným trestným súdom boli jednoznačne vyvrátené vo všetkých smeroch, ktoré obţalovaný Š. K. povaţoval za sporné. Išlo najmä o tieto tvrdenia: 5 To 12/2011 7 - opak je pravdou, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu hodnotiace závery špecializovaného trestného súdu v otázke skutkových zistení v posudzovanej veci sú jednoznačné, keďţe dôkazná situácia z hľadiska dôkaznej sily a vierohodnosti zabezpečených, vykonaných a na verejnom zasadnutí doplnených dôkazov je reálne taká, ţe absolútne vylučuje obhajobnú argumentáciu obţalovaného Š. K., navyše keď tento v celom doterajšom priebehu trestného konania nepredložil ani jeden jediný reálny dôkaz svedčiaci o hodnovernosti tej verzie skutkového deja, ktorú predniesol v rámci svojich obhajobných tvrdení; - práve naopak, obţalovaný Š. K. v priebehu celého dokazovania v rámci prípravného konania nevypovedal, a to konkrétne pri výsluchoch konaných za prítomnosti jeho zvoleného obhajcu, konkrétne
12. júla,
13. júla a
14. júla 2010,
15. novembra a
16. novembra 2010 a
17. januára 2011, pričom po prvýkrát predniesol vyššie uvedenú obhajobnú argumentáciu aţ po podaní obţaloby
18. apríla 2011 pri rozhodovaní špecializovaného trestného súdu o jeho ďalšom trvaní väzby potom, čo sa v podstate po skončení vyšetrovania kompletne oboznámil s dôkaznou situáciou v rámci preštudovania vyšetrovacieho spisu, pritom v tejto súvislosti treba iba dodať, ţe po prednesení tejto obhajobnej argumentácie mu zvolený obhajca Mgr. M. O. pre stratu dôvery vypovedal plnú moc a obţalovanému Š. K. potom, čo si obhajcu sám nezvolil, bol predsedom senátu špecializovaného trestného súdu ex offo ustanovený nový obhajca; - nezodpovedá objektívnej realite tvrdenie obţalovaného Š. K., ţe svedkyňa I. B. v rámci rekognície vykonanej v prípravnom konaní
19. júla 2010 nestotoţnila jeho osobu, pretoţe zo zápisnice o tomto procesnom úkone vyplýva, ţe táto svedkyňa uviedla, ţe na páchateľa sa jej podobajú muţi na fotografiách číslo 2 (obţalovaný Š. K.) a číslo 4, pritom na podklade pripojenej fotodokumentácie z tohto úkonu treba konštatovať veľkú podobnosť medzi osobami na vyššie uvedených fotografiách; rovnako tak neobstojí námietka obţalovaného Š. K. o nezákonnosti tohto vyšetrovacieho úkonu, pretoţe len samotné vyjadrenie iného svedka v tejto veci, ţe osoba zúčastnená pri rekognícii bola známou nebohého L. B., ešte nezakladá jej zaujatosť v zmysle § 31 Tr. por.; 5 To 12/2011 8 - svedkovia I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. obţalovaného Š. K. na hlavnom pojednávaní pred špecializovaným trestným súdom jednoznačne identifikovali ako osobu (svedkyňa I. B. aj po hlase), ktorá dňa
20. júla 2010 usmrtila L. B. a svedkovia Ing. T. P. a Mgr. E. C. taktieţ vyslovili záver, ţe obţalovaný Š. K. je tou osobou, ktorá aj predchádzajúci deň, t. j.
21. júla 2010, sa pohybovala pred rodinným domom nebohého L. B.; - svedkovia I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. osobu páchateľa v prípravnom konaní v podstate aţ na drobné nepodstatné detaily (zarastený, oholený, kravata atď.) popisovali zhodne (skôr úplne zhodný popis by bol podozrivý a menej vierohodný), a to ţe išlo o muţa vysokej (okolo 185 cm a viac) a zavalitej postavy (nad 100 kg, mal väčšie brucho, bol pupkatý), holohlavého s čiernymi slnečnými okuliarmi na tvári (výzor ochrankára), ktorý mal oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice a obuté čierne koţené poltopánky, pričom uţ v prípravnom konaní jednoznačne tvrdili (napr. svedkyňa Mgr. E. C. uţ pri svojom výsluchu
22. júla 2010), ţe vo vozidle, ktorým páchateľ prišiel na miesto činu a následne po spáchaní skutku unikol, iná osoba nesedela; - rovnako neobstojí ani obhajobná argumentácia obţalovaného Š. K., pokiaľ tento tvrdil, ţe vyššie uvedení svedkovia vypovedali inak v prípravnom konaní a inak na hlavnom pojednávaní, a to tak v otázkach jeho pohybu na mieste činu a násilného konania, ako aj v otázkach jeho úteku z miesta činu a jeho následného prenasledovania, pretoţe výpovede svedkov I. B., Ing. T. P. a Mgr. E. C. vo všetkých smeroch, v ktorých boli spochybňované, v plnom rozsahu korešpondovali so zabezpečeným obrazovým záznamom, ktorý takpovediac „live“ zachytil celý priebeh usmrtenia nebohého L. B. obţalovaným Š. K. a priebeh jeho následného úniku z miesta činu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ţiadne pochybnosti o tom, ţe tento obrazový záznam bol ako dôkaz (§ 119 ods. 2 Tr. por.) v trestnom konaní jednak zabezpečený a jednak vykonaný v súlade so zákonom (viď znalecký posudok z odboru kriminalistiky a úradný záznam z
23. júla 2010); - pokiaľ ide o obhajobné tvrdenie obţalovaného Š. K., ţe svedok Ing. T. P. menil svoju výpoveď aj z toho dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu pre prečin ublíţenia na zdraví, ktorého sa dopustil „útočnou streľbou“, pri ktorej postrelil 5 To 12/2011 9 obžalovaného Š. K., je potrebné podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviesť, ţe v danom prípade išlo zo strany tohto svedka jednoznačne o použitie zbrane spôsobom a v rozsahu zákonom dovoleným (v dôsledku čoho dotyčnej osobe nebolo ani vznesené obvinenie príslušným vyšetrovateľom Policajného zboru Slovenskej republiky), bez ktorého by zrejme ani nedošlo k tak rýchlemu zadrţaniu a identifikácii osoby páchateľa tohto obzvlášť závaţného zločinu, ktorou bol práve obţalovaný Š. K. (viď extrahovaný projektil z jeho ľavého lakťa a jeho následné stotoţnenie so strelnou zbraňou svedka Ing. T. P., z ktorej bol vystrelený); - v tejto súvislosti na margo veci ešte treba spomenúť výpoveď svedkyne Z. Š., ktorá videla neznámu osobu unikať z miesta činu, pričom táto podľa jej opisu bola vysoká, oblečená v bielej košeli a čiernych elegantných nohaviciach, pričom „ľavú ruku držala sem tam tak, že ju mala v lakti zohnutú a moc s ňou nehýbala a naopak s pravou rukou hýbala normálne, ako keď človek beží“; - napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať na dôkazy, ktoré boli navyše doplnené aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a ktoré vo svojom súhrne obhajobnú argumentáciu obţalovaného Š. K. nielenţe spochybňujú, ale jednoznačne vyvracajú: zo zistených a zabezpečených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke totiţ vyplýva, ţe na mieste činu a v jeho blízkom okolí v čase usmrtenia nebohého L. B. a krátko predtým sa pohybovali minimálne tri osoby pouţívajúce mobilné telefóny so SIM kartami s číslami X. (obţalovaný Š. K.), X. (podľa tvrdenia obţalovaného Š. K. údajný páchateľ skutku) a X. (neznáma osoba pouţívajúca SIM kartu registrovanú na meno M. P.), pričom medzi týmito SIM kartami prebiehala telekomunikačná prevádzka dňa
24. júla 2010 v čase od 18.59.06 hod. do 19.31.19 hod. celkovo v piatich prípadoch, ktoré boli realizované prostredníctvom telekomunikačných buniek umiestnených jednak vo V. a jednak v N., ale následná telekomunikačná prevádzka uskutočnená uţ len medzi SIM kartami s číslami X. (obţalovaný Š. K.) a X., ku ktorej došlo o 20.59.05 hod. a o 21.05.02 hod., bola uţ však realizovaná prostredníctvom telekomunikačnej bunky umiestnenej v H. na S. ulici číslo X., pritom z oboznámených máp a trás podľa internetového vyhľadávača Google vyplýva, ţe najkratšia trasa z obce N. do H. je dlhá 9,5 km a trvá 14 minút a z obce I. do H. je dlhá 6,4 km a trvá 9 minút; 5 To 12/2011 10 - vyššie uvedené dôkazy vyvracajú obhajobné tvrdenie obţalovaného Š. K., ţe „s údajným páchateľom tohto skutku sa stretol
25. júla 2010 pri moste medzi obcami N. a I., pričom krátko predtým o 20.59.05 hod. spolu telefonovali a až následne sa motorovým vozidlom zn. Honda Civic, striebornej metalízy, v ktorom sedel na zadnom sedadle za vodičom, premiestnili do H. na miesto činu, práve naopak tieto dôkazy nasvedčuje tomu, ţe dotyčné osoby vzájomne komunikovali prostredníctvom mobilných telefónov s vyššie uvedenými SIM kartami už na mieste činu, o čom svedčí podľa obrazového záznamu aj následný príjazd obţalovaného Š. K. na motorovom vozidle zn. Honda Civic, striebornej metalízy, na miesto činu, a to presne v čase, keď nebohý L. B. so svojou manželkou, svedkyňou I. B., už končili svoju večernú prechádzku a takpovediac vchádzali do svojho rodinného domu; - pre záver, ţe obţalovaný Š. K. bol na mieste činu podporovaný minimálne jednou ďalšou osobou, ktorá sa však na samotnom usmrtení nebohého L. B. bezprostredne nepodieľala, svedčí aj skutočnosť, ţe obţalovanému Š. K. sa napriek strelnému zraneniu a následnému prenasledovaniu dvomi osobami na dvoch motorových vozidlách (svedkovia Ing. T. P. – Škoda Octavia a P. O. – Fiat Scudo) podarilo z miesta činu uniknúť, ktorému záveru napokon nasvedčuje aj jeho ďalšia telekomunikačná prevádzka zaznamenaná o 21.34.25 hod., kedy telefonoval so svojou druţkou, svedkyňou E. B., pouţívajúcou mobilný telefón so SIM kartou X. (tejto inak oznamoval, „ţe mu nevyšla jedna akcia a ţe sa uţ domov v ţivote nevráti a uţ ho dotyčná neuvidí“), pričom ale táto komunikácia bola uţ realizovaná prostredníctvom telekomunikačnej bunky umiestnenej v K., na T. ulici číslo 18, pritom z oboznámenej mapy a trasy podľa internetového vyhľadávača Google vyplýva, ţe najkratšia trasa z H. do K. je dlhá 21,7 km a trvá pribliţne 30 minút, ktorý časový rozdiel presne zodpovedá dobe, ktorá uplynula od ostatnej mobilnej komunikácie obţalovaného Š. K. s osobou pouţívajúcou mobilný telefón so SIM kartou X. o 21.05.02 hod.; - nie bez dôkazného významu sa v tomto smere javí aj zápisnica o obhliadke motorového vozidla zn. Honda Civic, striebornej metalízy, ktoré páchateľ tohto skutku zanechal v blízkosti miesta činu na rozhraní Z. a S. ulice ako nepojazdné (pravdepodobne v dôsledku streľby svedka Ing. T. P. na toto motorové vozidlo) a jej pripojenej fotodokumentácie, z ktorej (konkrétne z fotografií č. 16 aţ 21, 24, 69 a 70) 5 To 12/2011 11 vyplýva, ţe na predmetnom vozidle po jeho opustení boli otvorené len ľavé predné dvere (vodičove), pričom zadné ľavé dvere boli zatvorené, navyše na zadnom ľavom sedadle sa nachádzali veci, a to čierna koţená bunda, lepiaca páska sivej farby s priemerom kotúča cca 10-12 cm, dve igelitové tašky a pod sedadlom na mieste nôh ďalšie igelitové tašky s rôznymi vecami, ktorá skutočnosť vo svojom súhrne s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylučuje, aby na tomto sedadle vozidla v čase usmrtenia nebohého L. B. sedela iná osoba a uţ vôbec nie osoba s fyzickými parametrami obţalovaného Š. K.; - pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obţalovaného Š. K. zaloţené na tvrdení, ţe zo zabezpečených stôp z miesta činu a z následne vykonaných balistických, daktyloskopických a biologických expertíz nevyplýva záver, ţe by obţalovaný Š. K. mal v ruke zaistenú zbraň a ţe by z nej na nebohého L. B.
26. júla 2010 dvakrát vystrelil, Najvyšší súd Slovenskej republiky len odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa špecializovaný trestný súd s touto otázkou vychádzajúc z vyjadrení znalcov kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky logicky a v dostatočnom rozsahu vyrovnal; - k odvolacej námietke obţalovaného Š. K. smerujúcej proti záverom znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrí v časti odôvodnenia tohto uznesenia týkajúceho sa trestu, ktorý bol špecializovaným trestným súdom obţalovanému Š. K. uloţený; - rovnako všetky ďalšie uplatnené odvolacie námietky obţalovaného Š. K., ktorými namietal rozsah dokazovania v konaní pred špecializovaným trestným súdom, prípadnú zaujatosť predsedu senátu špecializovaného trestného súdu, porušenie jeho práv na obhajobu v prípravnom konaní a v konaní pred špecializovaným trestným súdom vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nedôvodné. Pokiaľ ide o právne posúdenie tejto trestnej veci rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe konanie obţalovaného Š. K. po stránke subjektívnej i objektívnej naplnilo znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c./ Tr. zák.

§ 138písm.

c./ Tr. zák. spáchaného 5 To 12/2011 12 vo viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný Š. K. úmyselné usmrtil L. B. s vopred uváženou pohnútkou surovým spôsobom, a to strelnou zbraňou a strelivom zadováženým a držaným bez povolenia. V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe zákonné znaky obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c./ Tr. zák.

§ 138písm.

c./ Tr. zák. boli bezpochyby naplnené. Podkladom pre tento záver je skutočnosť, ţe obţalovaný Š. K. úmyselne usmrtil nebohého L. B. s vopred uváţenou pohnútkou. Bolo nepochybne preukázané, ţe v jeho prípade nešlo o konanie impulzívne a neuváţené, ale o konanie zaloţené na úmysle, ktorým disponoval určitý časový úsek (viď aj jeho preukázaná prítomnosť na mieste činu deň predtým atď.). Toto jeho konanie sa vyznačovalo zloţitejšou prípravou a vyţadovalo si určitý predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore a prostriedkoch. Konanie obţalovaného Š. K. cielene smerovalo k následku usmrtiť nebohého L. B. za kaţdú cenu, pričom tento jeho úmysel bol nakoniec aj realizovaný spôsobom, ktorý špecializovaný trestný súd správne právne posúdil ako surový. Vo vzťahu k odvolacej námietke obţalovaného Š. K., ktorá sa týkala vyššie uvedenej okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby (tzn. surový spôsob), Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na vecne a logicky správnu právnu argumentáciu špecializovaného trestného súdu podrobne rozvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku. Treba iba dodať, ţe obţalovaný Š. K. nebohého L. B. usmrtil výstrelom do hlavy z bezprostrednej vzdialenosti z brokovej zbrane poloplášťovou strelou laborovanou hromadnou strelou s priemerom olovených brokov 5,1 mm (inak obvykle používanými na lov zveri), ktorá nebohému L. B. spôsobila devastačné zranenie hlavy nezlučiteľné s jeho ţivotom. V tomto smere treba ešte dodať, ţe útok obţalovaného Š. K. na osobu nebohého L. B. sa vyznačoval extrémne vysokou intenzitou a mierou brutality, pričom v danom prípade nešlo len o jeden jediný smrteľný výstrel, ale takpovediac o neľútostnú fyzickú likvidáciu, ktorá trvala určitú dobu. Z obrazového záznamu vyplýva, ţe obţalovaný Š. K. potom, čo z motorového vozidla vytiahol vraţednú zbraň, prvýkrát vystrelil na nebohého L. B. napriek tomu, ţe mu v smere streľby stála manţelka nebohého, svedkyňa I. B., a keď ho netrafil, pokračoval v útoku tým, ţe ho začal prenasledovať, a keď nebohý L. B. pri úteku 5 To 12/2011 13 na asfaltovej ceste spadol a zostal leţať, obţalovaný Š. K. ho dobehol a L. B. leţiaceho na zemi usmrtil ďalším výstrelom do hlavy z bezprostrednej blízkosti. V tejto súvislosti nie je podstatné a ani sa nevyţaduje, aby tento útok zároveň vyvolal aj zvýšené utrpenie poškodeného. Podstatné pre právne posúdenie je to, ţe v posudzovanom prípade vzhľadom na použitú vražednú zbraň (broková zbraň s poloplášťovou strelou pouţívanými pri love na zver) a spôsob útoku (brutálne a dôsledné zrealizovanie zamýšľaného následku bez akéhokoľvek ohľadu na v tom čase existujúce podmienky – takpovediac neľútostná fyzická likvidácia, ako keby skutočne išlo „o lov na zver“), išlo o takú mieru surovosti, ktorá sa výrazne vymykala z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. Tu treba zdôrazniť, ţe senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len nadviazal na svoj právny názor vyjadrený uţ v trestnej veci obvineného J. M. v rozsudku z 28. septembra 1999, sp. zn. 5 To 52/1999, ktorým bol dotyčný odsúdený pre konanie, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ţe na poškodenú, ktorá ho ako partnera dlhodobo odmietala, z bezprostrednej blízkosti vystrelil z vojenskej pušky s podomácky skrátenou hlavňou poloplášťovým projektilom, ktorým jej spôsobil rozsiahle devastačné zranenia tvárovej časti nezlučiteľné s jej ţivotom, ktoré konanie bolo zo strany odvolacieho súdu rovnako právne posúdené ako surovým spôsobom. Pochybil však špecializovaný trestný súd, pokiaľ konanie obţalovaného Š. K. právne neposúdil aj podľa § 144 ods. 2 písm. e/, písm. f/ Tr. zák.

§ 140písm.

a/ Tr. zák., t. j., ţe nebohého L. B. usmrtil na objednávku s vopred uváţenou pohnútkou v úmysle získať majetkový prospech, i keď pre takýto právny záver jednoznačne svedčili viaceré vykonané dôkazy dokumentujúce nepriaznivú finančnú situáciu obţalovaného Š. K. (výpoveď svedkyne E. B. a listinné dôkazy od finančných ústavov o poskytnutých úveroch a plnení ich podmienok) a jeho snahu túto situáciu zmeniť (napr. výpovede svedkov P. P. a I. H.). Pre toto právne posúdenie konania obţalovaného Š. K. napokon v neposlednom rade svedčili aj závery znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F., ktorá z hľadiska motivačného pozadia konania obţalovaného Š. K. dospela k záveru, ţe v jeho prípade išlo o zištný motív. 5 To 12/2011 14 Treba dodať, ţe v úmysle získať majetkový prospech bude vraţda spáchaná predovšetkým v prípadoch, kedy konanie páchateľa bude smerovať k zmocneniu sa veci, peňazí alebo iného majetku obete. Môţe však ísť aj o prípad tzv. vraždy na objednávku, kedy páchateľovi bola prisľúbená za vykonanie vraţdy odmena, alebo kedy páchateľ vzhľadom k okolnostiam odmenu dôvodne očakáva. V posudzovanej veci zabezpečenými a vykonanými dôkazmi bolo bezpochyby preukázané, ţe v prípade násilného usmrtenia nebohého L. B. vzhľadom na spôsob vykonania tohto činu išlo o tzv. vraždu na objednávku, ktorej priamym vykonávateľom bol práve obžalovaný Š. K. Z uvedeného je ďalej zrejmé, ţe na tomto skutku participovali aj ďalšie osoby, o čom svedčia viaceré veľmi silné indície, pokiaľ ide o ich účasť na mieste činu a v jeho blízkom okolí v čase spáchania tohto skutku, resp. krátko predtým (viď vyššie uvedená telekomunikačná prevádzka obţalovaného a neznámych osôb) a v neposlednom rade aj následne vykonané podozrivé finančné prevody a hotovostné výbery. V tomto smere nie je podstatné, ţe sa po zadrţaní obţalovaného Š. K. nepodarilo v rovine rozumnej istoty ustáliť aj osobu objednávateľa alebo osoby, ktoré by bolo moţné spojiť s prípadným prísľubom vyplatenia finančnej odmeny. Čo však bezpochyby bolo preukázané je skutočnosť, ţe obţalovaný Š. K. sa s nebohým L. B. predtým vôbec nepoznali, čo by vylučovalo motiváciu jeho konania na podklade nejakého osobnostného konfliktu medzi nimi. Rovnako však bezpochyby bola preukázaná u obţalovaného Š. K. jeho dlhodobá nespokojnosť s nedostatkom finančných prostriedkov, ktorá ho motivovala k rozhodnutiu tento stav zmeniť aj za cenu spôsobenia tohto trestnoprávneho následku. Rozhodnutie je ťaţiskom i vyvrcholením motivačného procesu. Celý motivačný proces, ktorý rozhodnutiu predchádza, všetko to, čo je pred rozhodnutím, smeruje k nemu ako medzníku a na druhej strane všetko to, čo prichádza po rozhodnutí, teda konanie a čin, je iba jeho logickým dôsledkom. Motivujúca nespokojnosť a proces ňou vyvolaný vedú a celkom prirodzene sa stupňujú k rozhodnutiu ako ťaţiskovému štádiu, v ktorom dochádza k voľbe spôsobov a prostriedkov, akými sa motivujúca nespokojnosť má odstrániť. Obţalovaný Š. K. nedostatok finančných prostriedkov a svoju nespokojnosť s týmto stavom sa rozhodol odstrániť spáchaním úkladnej vraţdy za finančnú odmenu, ktorý čin napokon aj spáchal. 5 To 12/2011 15 Len v takomto kontexte zabezpečených a vykonaných dôkazov je potom možné logicky vysvetliť skutky spáchané obžalovaným Š. K. z hľadiska motivačného pozadia jeho konania, ktoré sa však ale zo strany špecializovaného trestného súdu malo odraziť v podobe adekvátneho právneho posúdenia aj ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchanej na objednávku v úmysle získať majetkový prospech. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené hmotnoprávne pochybenie špecializovaného trestného súdu (v prospech obţalovaného) nemohol napraviť pre nedostatok odvolania na strane prokurátora napriek tomu, ţe sa tento v záverečnej reči takejto právnej kvalifikácie (v úmysle získať majetkový prospech) konania obţalovaného Š. K. v bode I. podanej obţaloby domáhal. Napokon neobstojí ani ostatná odvolacia námietka obţalovaného Š. K. zaloţená na argumentácii, ţe v prípade drţby zbrane bez povolenia, nemôţe ísť o zločin nedovoleného ozbrojovania, pokiaľ bol páchateľ legálnym drţiteľom zbrojného preukazu, keďţe v takomto prípade pôjde len o správny delikt v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Znak skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. spočívajúci v tom, ţe páchateľ drţí zbraň „bez povolenia“ totiţ znamená, ţe zbraň drţí „bez vedomosti“ polície, t.j. za situácie, keď polícia vôbec nemá vedomosť o tom, ţe určitá konkrétna osoba drţí zbraň a taktieţ nemá vedomosť o tom, o akú zbraň ide a ţe takáto zbraň je vôbec na území Slovenskej republiky. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, ţe vraţedná zbraň (brokovnica značky Hubertus Prague kaliber 16/16, výrobné číslo X.) mala byť v roku 2000, potom čo jej bývalý legálny majiteľ zomrel, znefunkčnená a znehodnotená spálením pod dohľadom komisie v peci v Ţeleziarňach P. Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol obţalovanému Š. K. napadnutým rozsudkom špecializovaného trestného súdu uloţený, Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné nadviazať na svoje právne závery vyjadrené v uznesení zo

1. decembra 2006, sp. zn. 1 Toš 45/2006, (t. j. vo veci tzv. násilnej časti kauzy D.) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 33/2007 (zhodou okolností išlo o rozhodnutie vypracované tým istým predsedom senátu) a tieto jednak zaktualizovať a jednak subsumovať na teraz posudzovanú trestnú vec. 5 To 12/2011 16 Vo vyššie uvedenej trestnej veci O. N. a spol. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, ţe trestné činy vrážd na objednávku za úplatu zaznamenávajú v ostatnom období v našej spoločnosti výrazne stúpajúci vývojový trend, pričom na páchaní týchto trestných činov sa výraznou mierou podieľajú najmä mladí páchatelia. Vzhľadom na tento stav je preto potrebné spoločnosti a jeho členom poskytovať účinnejšiu ochranu, pretože iné prostriedky a najmä iné najciteľnejšie tresty nie sú spôsobilé účinne ochrániť spoločnosť pred touto najnebezpečnejšou kriminalitou, ktorá veľmi negatívne a nenahraditeľným spôsobom poškodzuje základné ľudské hodnoty. Pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov (podmienka uvedená v § 29 ods. 3 písm. c./ Tr. zák. účinného do
2. januára 2006 ), resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov (podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. b./ Tr. zák. účinného od
3. januára 2006), ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, je potrebné vychádzať hlavne zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné, aby sa príslušný znalec v rámci znaleckého dokazovania z hľadiska osobnostných faktorov vyrovnal aj s tou skutočnosťou, či vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru páchateľa ide o stav relatívne trvalý, vývojovo ukončený a terapeuticky ovplyvniteľný. Z okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov je potrebné, aby sa znalec vyjadril k závaţnosti spáchanej trestnej činnosti, k okolnosti jej prípadnej gradácie, k moţnosti jej recidívy a k spôsobu emočného spracovania spáchanej trestnej činnosti zo strany páchateľa. Napokon z hľadiska spoločenských (sociálnych) faktorov bude potrebné, aby znalec zaujal stanovisko k existencii či neexistencii stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia, k profesionálnej kvalifikácii páchateľa a k jeho schopnosti prispôsobovať sa spoločenským normám. 5 To 12/2011 17 Formuláciou tejto podmienky („nie je nádej“) dáva zákon najavo, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyžaduje sa rozumná istota (prognóza), vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov, resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov. Záver o tom, ţe nie je nádej, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov, znamená subsidiaritu trestu odňatia slobody na doţivotie vo vzťahu k vyššie uvedenému miernejšiemu typu výnimočného trestu, resp. trestu odňatia slobody. To znamená teda, ţe z hľadiska osoby páchateľa je nutné najskôr skúmať, či k dosiahnutiu účelu trestu nepostačuje miernejšia alternatíva a aţ po negatívnom závere, ţe uvedený miernejší výnimočný trest odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody (prípadne ani v kombinácii s príslušným ochranným opatrením) v konkrétnom prípade nepostačuje k dosiahnutiu účelu trestného zákona, je moţné za splnenia ostatných podmienok prikročiť k uloţeniu trestu odňatia slobody na doţivotie. Na rozdiel od podmienky uvedenej v § 29 ods. 3 písm. b./ Tr. zák., resp. v § 47 ods. 1 písm. a./ Tr. zák. účinného od
4. januára 2006, ktorá zdôrazňuje generálnu prevenciu, v § 29 ods. 3 písm. c./ Tr. zák. účinného do
5. januára 2006, resp. v § 47 ods. 1 písm. b./ Tr. zák. účinného od
6. januára 2006, ide o prevenciu individuálnu. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa špecializovaný trestný súd v otázke určenia druhu trestu dôsledne neriadil týmito právnymi závermi (i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku na ne veľmi stručne poukazoval), a to najmä v tom smere, ţe zodpovednosť za vyriešenie otázky, či u obţalovaného Š. K. nie je nádej na jeho nápravu trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, si podstatne uľahčil a zjednodušil tým, ţe absolútne nekriticky v plnom rozsahu akceptoval záver o jeho pozitívnej resocializačnej prognóze, ku ktorému dospela znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F., a to napriek dôkazmi preukázanej existencii početných 5 To 12/2011 18 negatívnych a rizikových faktorov a hlavne napriek tomu, ţe riešenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, pričom úlohou znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu len závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. V posudzovanej veci podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mala znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F. len stanoviť pozitíva a negatíva (riziká) moţnej resocializácie obţalovaného Š. K. vychádzajúc z vyššie uvedených faktorov, pričom špecializovaný trestný súd vyhodnotiac okruh faktorov determinujúcich prognózu resocializácie obžalovaného Š. K. mal skúmať a následne stanoviť, či k dosiahnutiu účelu trestu postačuje alebo nepostačuje miernejšia alternatíva, teda trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. V znaleckom posudku znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F. podľa názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky sa okrem iného dôsledne nevyrovnala napríklad s otázkou spôsobu emočného spracovania spáchanej trestnej činnosti zo strany obţalovaného Š. K., ktorý okrem občasnej lacrimozity (t. j. plačlivých prejavov počas vyšetrenia) a prejavov ľútosti nad svojim ďalším osudom (pri odchode sa spýtal znalkyne, čo si myslí o tom, či sa tu dá vydrţať dvadsať päť rokov bez toho, aby mu preskočilo) neprejavil počas konania na súde ani náznak najmenšej ľútosti nad spáchanými skutkami a spôsobeným následkom, práve naopak ešte v rámci návrhov na doplnenie dokazovania poţadoval skúmať psychiatrom a psychológom duševný stav a psychologický obraz osobnosti I. B., vdovy po nebohom L. B. Práve tieto vyššie uvedené prejavy v plnom rozsahu zodpovedajú osobnostnej štruktúre obžalovaného Š. K., ktorej dominuje egoisticko – egocentrická zložka s narcistickými a vodcovskými sklonmi, ktorá napĺňa svoje vlastné potreby nie vždy primeraným spôsobom. Vzhľadom k tomu potom Najvyšší súd Slovenskej republiky v znaleckom posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. E. F. nenašiel ani podrobnejšie závery v otázke, akými terapeutickými prostriedkami 5 To 12/2011 19 (či len dĺţkou trvania samotného trestu) je potom moţné ovplyvniť osobnostnú štruktúru obţalovaného Š. K., keďţe v jeho prípade ide o stav relatívne trvalý a vývojovo ukončený. Rovnako problematickou zostáva aj otázka jeho pracovnej kvalifikácie a ďalšej profesionálnej orientácie (obţalovaný Š. K. po tejto stránke úplne zlyhal, keďţe si prostriedky na uspokojenie svojich materiálnych potrieb rozhodol zabezpečiť takouto mimoriadne závaţnou trestnou činnosťou) a existencie či neexistencie stabilného citovo sýteného rodinného a partnerského zázemia (viď výpoveď jeho bývalej druţky a svedka I. H. – podľa neho obţalovaný „chcel začať ţiť so svojou milenkou a vyplatiť svoju ţenu, s ktorou mal pôţičky“). Napokon podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebola dostatočným spôsobom vyriešená ani otázka závaţnosti spáchanej trestnej činnosti (fyzická likvidácia politicky a spoločensky angaţovanej osoby) a jej prípadnej recidívy, keďţe z pohľadu odvolacieho súdu išlo v posudzovanom prípade o tzv. vraţdu na objednávku spáchanú v úmysle získať majetkový prospech. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako toto hmotnoprávne pochybenie špecializovaného trestného súdu (opätovne v prospech obţalovaného) však nemohol napraviť v dôsledku nedostatku odvolania podaného zo strany prokurátora, ktorý ho síce najskôr čo do výroku o treste aj podal, keďţe obţalovanému Š. K. v záverečnej reči navrhoval uloţiť úhrnný trest odňatia slobody na doţivotie, ale následne ho z celkom nepochopiteľných dôvodov aj zobral späť, čím odvolaciemu súdu vzal zákonnú moţnosť o tomto výroku rozsudku súdu prvého stupňa prípadne rozhodnúť aj v neprospech obţalovaného Š. K. Správne a v súlade so zákonom postupoval špecializovaný trestný súd, keď na výkon uloţeného úhrnného trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov zaradil obţalovaného Š. K. podľa § 48 ods. 3 písm. b./ Tr. zák. obligatórne do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. 5 To 12/2011 20 V súlade so zákonom bol obţalovanému Š. K. uloţený aj trest prepadnutia veci. Stavu veci a zákonu napokon zodpovedá aj výrok o uloţenom ochrannom dohľade a výrok o náhrade škody.

vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obţalovaného Š. K. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 10. novembra 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová