← Slovensko

o zaplatenie 245 941,12 Eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obo 22/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. K., a. s., B. C. IČO: X., proti ţalovanému v

  1. rade Ing. M. V., nar. X., bytom kpt. N. zastúpeného advokátkou JUDr. E. Z., F. ţalovanému v
  2. rade R. Š., nar. X., bytom Š. zastúpeného advokátom JUDr. R. E., B., o zaplatenie 245 941,12 Eur (7 409 220,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  3. decembra 2010 č. k. Z-2-43Cb 216/1996-451, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  4. decembra 2010 č. k. Z-2-43Cb 216/1996-451 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému v
  5. rade trovy konania v sume 51 698,25 Eur a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému v
  6. rade trovy konania v sume 26 972,01 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe S. S., a. s., mestská pobočka L., si uplatnila plnenie z úverovej zmluvy č. 465/8069049-159-01 zo dňa
  8. 1992 voči ţalovanému v
  9. rade, v
  10. rade a ţalovanému v
  11. rade S., s. r. o., L. V priebehu konania došlo ku zmene účastníka na strane ţalobcu na základe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
  14. Súd podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil zmenu účastníka konania na strane ţalobcu. 2 5 Obo 22/2011 Z predloţených dokladov a na základe vykonaného dokazovania súd zistil, ţe predmetom sporu je plnenie z úverovej zmluvy č. 465/8069049-159-01 z
  17. Ţalovaný v
  18. rade a ţalovaný v
  19. rade dňa
  21. 1992 uzatvorili s obchodnou spoločnosťou S., s. r. o., zmluvu o prevzatí dlhu. Dlh bol špecifikovaný ako úverová zmluva, uzatvorená dňa
  23. 1992 so S. Š. S., pobočka L., na sumu 11 113 900,-- Sk. V zmysle ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. pôvodný ţalobca ako veriteľ dal súhlas s prevzatím dlhu spoločnosťou S., s. r. o., konkludentne, dôkazom čoho je i výzva pôvodného ţalobcu zo dňa
  25. 1995, adresovaná obchodnej spoločnosti S., s. r. o., aby podľa dohodnutého splátkového reţimu zaplatila dlţnú sumu. Z dodatku č. 2 mal súd za preukázané, ţe bol podpísaný riaditeľom mestskej pobočky S. S., a. s. v L. a firmou S., s. r. o. v L. V tomto dodatku nie sú ako dlţníci z úverovej zmluvy č. 465/8069049-159-01zo dňa
  27. 1992 uvedení ţalovaní v
  28. a
  29. rade. Pôvodný ţalobca výzvou zo dňa
  31. 1995, adresovanou spoločnosti S., s. r. o., vyzval na plnenie úverovej zmluvy zo dňa
  34. Z obsahu dodatku č. 2 podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva, ţe S. S., a. s., mestská pobočka v L. ako veriteľ dala podľa ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy spoločnosťou S., s. r. o., a došlo k zániku záväzku ţalovanými v
  35. a
  36. rade. Riaditeľ mestskej pobočky bol oprávnenou osobou rokovať s klientmi sporiteľne a uvádzať okrem iného úverové zmluvy, aj dodatky k týmto úverovým zmluvám. V dodatku č. 2 je jednoznačne uvedené, s kým riaditeľ mestskej pobočky uzatváral dodatok, t. j. s firmou S., s. r. o. V záhlaví, ale aj v texte tohto dodatku je uvedené číslo úverovej zmluvy aj s dátumom jej uzavretia, to znamená, ţe nebolo spochybnené, ţe by za plnenie úverovej zmluvy č. 465/8069049-159-01 zo dňa
  38. 1992 bol povinný S., s. r. o. S námietkou premlčania sa vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, a to uznesení zo dňa
  40. 2009, preto súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným ţalovaným proti neúspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa
  43. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaţe ţalovaných v
  44. a
  45. rade k zaplateniu sumy 245 941,05 Eur s 28% úrokom z omeškania ročne od
  47. 1995 do zaplatenia a nahradiť 3 5 Obo 22/2011 mu trovy konania s tým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného. Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepresvedčivé. Vychádzajúc z právneho názoru, vysloveného odvolacím súdom, v zrušujúcich uzneseniach je moţné konštatovať, ţe v priebehu súdneho konania bolo ustálené a je teda nepochybné, ţe ţalobca uplatnil na súde svoj nárok z úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi pôvodným ţalobcom ako veriteľom a ţalovanými v
  48. a
  49. rade ako dlţníkmi, tento úver bol ţalovaným
  50. a
  51. poskytnutý v intenciách zákona na dohodnutý účel, dodatok č. 1 k úverovej zmluve je absolútne neplatný a námietka premlčania, vznesená ţalovanými, je nedôvodná. Keďţe tieto skutočnosti boli v konaní preukázané a odvolací súd sa týmito závermi stotoţnil, podľa názoru ţalobcu nie je potrebné ich ďalej rozoberať. Sporným však naďalej zostáva posúdenie základnej otázky, a to, či došlo k platnému prevzatiu dlhu ţalovaných v
  53. rade z úverovej zmluvy obchodnou spoločnosťou S., s. r. o. (pôvodne ţalovaným v
  54. rade) a či bol zo strany pôvodného ţalobcu ako veriteľa udelený súhlas s týmto prevzatím dlhu. V tejto súvislosti ţalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  56. 2008 sp. zn. 6 Obo 297/
  57. Pokiaľ je predmetom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Podľa názoru ţalobcu nestačí, ţe je účastníkom právneho vzťahu jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu, ani v prípade osôb, ktoré účastníkmi daného zmluvného vzťahu nie sú. Platný právny úkon podľa ust. § 37 Obč. zák. je, ţe k prejavu vôle došlo slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne s moţným plnením. Z obsahu zmluvy, uzatvorenej dňa
  59. 1992 medzi ţalovaným v
  60. a
  61. rade na strane jednej a ţalovaným v
  62. rade na strane druhej, však nie je moţné jednoznačne a bez výhrad určiť, ţe sa jedná o prevzatie dlhu v intenciách ustanovenia § 531 ods. 1 Obč. zák., a nie o pristúpenie k záväzku v zmysle ust. § 534 Obč. zák., čo potvrdzuje rozdielne posúdenie tohto právneho úkonu zo strany ţalovaných a zo strany odvolacieho súdu. Vyriešenie tejto otázky má pritom zásadný význam 4 5 Obo 22/2011 pre celkový výsledok konania, pretoţe kaţdý z týchto úkonov vyvoláva iné podstatne rozdielne právne účinky. Kým v prípade prevzatia dlhu v zmysle ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. dochádza k podstatnej zmene v právnom postavení účastníkov tohto záväzkovoprávneho vzťahu, pretoţe pôvodný dlţník sa zbavuje povinnosti splniť dlh, do právneho pomeru vstupuje nový dlţník a veriteľ môţe poţadovať plnenie a je povinný prijať plnenie iba od preberateľa dlhu, v prípade pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 534 Obč. zák. sa tretia osoba zaväzuje dlţníkovi, ţe namiesto neho poskytne veriteľovi plnenie, avšak na postavení veriteľa sa týmto nič nemení, priame právo mu z toho nevznikne a tretia osoba je za neplnenie dohody zodpovedná len voči dlţníkovi. Ďalším sporným momentom, ktorý je potrebné v konaní ustáliť, pokiaľ by teda malo dôjsť medzi ţalovaným
  63. a
  64. a obchodnou spoločnosťou S., s. r. o. k platnému a účinnému prevzatiu dlhu v zmysle ust. § 531 Obč. zák. je, či veriteľ pôvodný ţalobca, platne udelil súhlas s týmto prevzatím dlhu. Podľa vyjadrenia pôvodného ţalobcu zo dňa
  66. 1999 pôvodný ţalobca nemá k dispozícii zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa
  68. 1992 a nenachádza sa u nich ani súhlasné stanovisko s prevzatím dlhu. Je preto otázne, či pôvodný ţalobca ako veriteľ bol vôbec informovaný o skutočnosti, ţe dlh, ktorý voči nemu mali ţalovaní v
  69. a
  70. rade ako fyzické osoby, zodpovedajúce za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, údajne prevzala obchodná spoločnosť so základným imaním 100 000,-- Sk, ktorá podľa predloţených ekonomických ukazovateľov uţ v tom čase vykazovala straty a nebol predpoklad oţivenia ekonomickej činnosti tejto spoločnosti. Je ťaţko moţné uveriť, ţe pokiaľ by pôvodný ţalobca s takouto skutočnosťou, t. j. prevzatím dlhu bol oboznámený, ako bankový subjekt by najmä s ohľadom na nedostatočné zabezpečenie, ekonomickú nevýhodnosť a ťaţkú vydobyteľnosť svojej pohľadávky s takouto zmenou záväzkového vzťahu súhlasil, pretoţe jeho pôvodne zvýhodnená moţnosť dosiahnuť upokojenie pohľadávky a jeho postavenie veriteľa by sa potom v skutočnosti podstatne oslabilo. Podľa ust. § 35 Obč. zák. sa môţe prejav vôle urobiť konaním alebo opomenutím, môţe sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. Avšak aj konkludentne urobený prejav musí v kaţdom prípade spĺňať predpoklad, ţe tento spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť 5 5 Obo 22/2011 a aký je jej obsah. Sporný obsah výslovného právneho úkonu moţno interpretovať podľa zmyslu pouţitých slov, nie však dopĺňať. Ţalovaní v
  71. a
  72. rade opierajú svoje tvrdenie, podľa ktorého pôvodný ţalobca ako veriteľ udelil súhlas s prevzatím dlhu, predovšetkým o dodatky č. 1 a č. 2 k úverovej zmluve. Pokiaľ ide o dodatok č. 1 zo dňa
  74. 1994, tento je, ako vyplýva z právneho názoru, ustáleného v rozhodnutiach odvolacieho súdu, absolútne neplatný. Dňa
  76. 1995, t. j. skoro tri roky po podpise zmluvy o prevzatí dlhu bol podľa vyjadrenia ţalovaných a predloţenej listiny uzatvorený dodatok č. 2 k úverovej zmluve č. 485-806949-159-1 zo dňa
  79. Podľa názoru ţalobcu z obsahu tohto úkonu nie je moţné jednoznačne určiť, ţe ním pôvodný ţalobca ako veriteľ udelil súhlas s prevzatím dlhu úverovej zmluvy spoločnosťou S., s. r. o. Pokiaľ by mala byť uvedená zmluva (dodatok č. 2) interpretovaná ako súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy treťou osobou, musel byť v nej obsiahnutý jasný, k tomu smerujúci prejav vôle veriteľa. Tieto náleţitosti dodatok č. 2 nespĺňa. Ako ďalej vyplýva z napadnutého rozsudku, dôkazom konkludentne udeleného súhlasu s prevzatím dlhu ţalovaných v
  80. a
  81. rade spoločnosťou S., s. r. o., je výzva pôvodného ţalobcu zo dňa
  83. 1995, adresovaná uvedenej spoločnosti na zaplatenie dlţnej sumy. Ako však samotný súd ďalej uvádza vo svojom rozhodnutí, tento dokument obsahuje výzvu na úhradu viacerých úverových zmlúv, medzi ktorými je uvedená aj predmetná zmluva, ktorej sa tento spor týka, pričom ako adresát je uvedená spoločnosť S., s. r. o. a pod ňou ţalovaný v
  84. rade Ing. M. V. Podľa ţivnostenského listu, vydaného Obvodným úradom L., Ţivnostenské oddelenie dňa
  86. 1991, č. j. Ţo 152/1992, ţalovaný v
  87. rade podniká na základe ţivnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. M. V. – S., miesto podnikania L., pričom ako miesto prevádzky mal uvedené L., t. j. adresa totoţná so sídlom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ţalovaní v
  88. a
  89. rade poštové zásielky na adresách uvedených ako miesto svojho pobytu nepreberali, v konkurznom konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3K 152/97 o vyhlásenie konkurzu na majetok ţalovaného v
  90. rade bol dokonca z tohto dôvodu ţalovanému v
  91. rade ustanovený opatrovník, a preto bola príslušná korešpondencia zasielaná na adresu obchodnej spoločnosti. Podľa názoru ţalobcu preto nie je moţné vylúčiť, ţe tento list bol zaslaný súčasne jedným vyhotovením obom, t. j. ţalovanému v
  92. rade ako dlţníkovi z úverovej zmluvy, ktorej sa 6 5 Obo 22/2011 tento spor týka, a zároveň spoločnosti S., s. r. o. ako pristupujúcemu dlţníkovi k tejto úverovej zmluve, prípadne ako dlţníkovi z ďalších dvoch úverových zmlúv. Pokiaľ ide o prijímanie platieb na úhradu záväzku ţalovaných z úverovej zmluvy z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť S., s. r. o., podľa vyjadrenia právneho zástupcu ţalovaného banka, t. j. pôvodný ţalobca, nemohla prijať plnenie svoje pohľadávky od iného subjektu, ako od dlţníka, pretoţe v takom prípade by došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu. S týmto stanoviskom ţalobca nesúhlasí, pretoţe je častou praxou, ţe tretia osoba práve na základe dohody s dlţníkom v zmysle ust. § 534 Obč. zák., o ktorej veriteľ nemusí mať ţiadnu vedomosť, plní záväzky dlţníka jeho veriteľovi a veriteľ nie je povinný takéto plnenie odmietnuť. Ţalovaný
  93. vo konaní predloţil výpisy z beţného účtu vedeného S. S., a. s., č. 0-8069049-159 zo dňa
  95. 1993,
  97. 1993,
  99. 1994 a
  101. 1994, pričom tieto platby mali dokazovať, ţe z účtu obchodnej spoločnosti S., s. r. o., bol plnený záväzok ţalovaných v
  102. a
  103. rade z úverovej zmluvy a ţalobca ich prijímaním konkludentne súhlasil s prevzatím dlhu z tejto strany. tento účet je beţným účtom vedeným S. S., a. s., ku ktorému bolo uzatvorených niekoľko zmlúv o kontokorentnom úvere na beţnom účte. Všetky výpisy, ktoré ţalovaní v konaní predloţili, predchádzajú časovému obdobiu, kedy bola so spoločnosťou S., s. r. o., uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere na beţnom účte, nie je moţné ich prijať ako jednoznačný dôkaz plnenia spoločnosti S., s. r. o., v prospech ţalovaných a ich prijatie ako konkludentný súhlas pôvodného ţalobcu s prevzatím dlhu. Tvrdenia ţalovaných v
  104. a
  105. rade o platnom a účinnom prevzatí dlhu z úverovej zmluvy spoločnosťou S., s. r. o., mali svojimi svedeckými výpoveďami potvrdiť aj dvaja bývalí zamestnanci pôvodného ţalobcu Ing. D. Ţ. a JUDr. D. Ľ.. Podľa názoru ţalobcu však tieto svedecké výpovede nie sú hodnoverné a v celkovom kontexte rozporuplné. ako vyplýva zo svedeckej výpovede Ing. Ţ., ktorá bola úverovou pracovníčkou pôvodného ţalobcu, vzhľadom na dĺţku časového obdobia, ktoré v tomto prípade uplynulo od uzavretia zmluvy a poskytnutia úveru, si svedkyňa konkrétne okolnosti tohto prípadu nepamätala. Výpoveď JUDr. D. Ľ. je rozporuplná. Ako je moţné, ţe človek s právnickým vzdelaním, čiţe sa predpokladá, ţe sa v danej problematike vyzná a vie zorientovať, vo svedeckej výpovedi uvádzal, ţe si pamätá, ţe sa preberali záväzky a vychádzalo sa z toho, ţe je to úver právnickej osoby, teda spoločnosti S., s. r. o., avšak zároveň na strane druhej v správe, ktorú sám 7 5 Obo 22/2011 vypracoval dňa
  107. 2001, v súvislosti s postupovaním tejto pohľadávky súčasnému ţalobcovi, uvádza ako dlţníkov ţalovaných v
  108. a
  109. rade a nikde neuvádza ţiadnu informáciu o prípadnom prevzatí dlhu treťou osobou alebo o udelení súhlasu pôvodného ţalobcu s takýmto prevzatím, pričom hlavným účelom tejto správy je zhrnúť všetky podstatné a relevantné informácie o postupovanej pohľadávke a upozorniť nového veriteľa na moţné riziká. Ţalobca je teda toho názoru, ţe ţalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď jednoznačne nepreukázali, ţe došlo k platnému a účinnému prevzatiu dlhu z úverovej zmluvy spoločnosťou S., s. r. o., IČO: X.. Je nepochybné, ţe povaha danej veci pripúšťa aj dvojaký výklad úmyslu konajúcich strán a ţalobca má za to, ţe vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázaný úmysel účastníkov tohto záväzkovoprávneho vzťahu prevziať a udeliť súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy obchodnou spoločnosťou S., s. r. o., s účinkami, ktoré s týmto úkonom spája ust. § 531 Obč. zák. Ţalobca preto povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Ţalovaní v
  110. a
  111. rade sa napriek doručenému odvolaniu ţalobcu a výzvy súdu, aby sa vyjadrili k zaslanému odvolaniu (výzva doručená zástupcovi ţalovaného
  112. dňa
  114. 2011 a právnemu ţalovaného v
  115. rade dňa
  117. 2011), sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd S. republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa svojím návrhom domáha zaplatenia sumy 245 941,04 Eur (7 409 220,-- Sk) z 28% úrokom od
  119. 1995 do zaplatenia. Predmetnú sumu ţiada od ţalovaných zaplatiť z dôvodu nesplatenia úveru a z dôvodu porušenia úverovej zmluvy o účelovom úvere na malú privatizáciu z
  121. 1992 č. 465-80690649-159-01 (pôvodné číslo zmluvy 330183-2, neskôr znovu prečíslované na 30183055), ktorú uzavrel právny predchodca ţalobcu S. Š. S. v B., pobočka v L., so ţalovaným v
  122. a v
  123. rade a na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
  125. 1999 bola na ţalobcu S. K., a. s., postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy. 8 5 Obo 22/2011 Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Obo 297/2006 zo dňa
  127. 2008, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný, vyplýva, ţe účastníkmi úverovej zmluvy č. 330183-2 z
  129. 1992 boli právny predchodca ţalobcu a) Ing. V. M. r. č. X. L., a Š. R. X. L. Ţalovaní
  130. a
  131. podpísali úverovú zmluvu č. 3083-2 z
  134. Z tejto zmluvy im vznikli práva a povinnosti. Na základe uvedenej zmluvy bol im poskytnutý úver vo výške 11 113 900,-- Sk. Odvolací súd tieţ vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, ţe sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. 330183-2 z
  136. 1992 je neplatný právny úkon. V ďalšom uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  138. 2009 pod č. k. 6 Obo 160/2008, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  140. 2008, bolo konštatované, ţe v danom prípade uzavretie úverovej zmluvy zo dňa
  142. 1992 nemá charakter veci súvisiacej so vznikom spoločnosti S., s. r. o., L. tak, ako má na mysli ust. § 64 ods. 1 Obch. zák., preto aj keby úverovú zmluvu zo dňa 10.
  143. 1992 uzavreli ţalovaní ako zakladatelia spoločnosti S., s. r. o., čo však z úverovej zmluvy nevyplýva a nasvedčuje tomu aj ţiadosť Ing. M. V. o poskytnutie úveru zo dňa
  145. 1992, i sťaţnosť ţalovaného
  146. na Ústavný súd SR (viď. III ÚS 168/06-16), zo záväzku z tejto úverovej zmluvy by zodpovedali zakladatelia spoločne a nerozdielne. Ţalovaní
  147. a
  148. sa počas konania vo všetkých svojich vyjadreniach bránia v tom zmysle, ţe ţaloba je voči nim nedôvodná, pretoţe došlo k zániku ich záväzku z úverovej zmluvy, a to na základe zmluvy o prevzatí dlhu so spoločnosťou S., s. r. o., v zmysle ust. § 531 ods. 1 Obč. zák. so súhlasom veriteľa – pôvodného ţalobcu. Podľa ust. § 531 ods. 1 Obč. zák., kto sa dohodne s dlţníkom, ţe preberá jeho dlh, nastúpi ako dlţník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa moţno dať buď pôvodnému dlţníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlţníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlţníkom popri pôvodnom dlţníkovi (§ 531 ods. 2 Obč. zák.). Zmluva o prevzatí dlhu vyţaduje, aby sa uzavrela písomnou formou (§ 531 ods. 3 Obč. zák.). 9 5 Obo 22/2011 Prevzatie dlhu (intercessia) spočíva v tom, ţe do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlţníka (ods. 1), alebo popri pôvodnom dlţníkovi (ods. 2) tretia osoba, preberateľ. Predpokladom vzniku inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlţníkom. Nie je podstatné, či tento vzťah vznikol na základe právneho úkonu alebo na základe iných právnych skutočností. Na platné prevzatie dlhu sa vyţaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlţníkom a treťou osobou o tom, ţe tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlţník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlţníka. Zmluva o prevzatí dlhu musí byť písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1). Na základe iných právnych skutočností nemôţe dôjsť k prevzatiu dlhu. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu môţe byť udelený buď vopred alebo dodatočne. Pre prejav veriteľa neustanovuje zákon nijaké formálne náleţitosti. Nemusí byť výslovný. Takisto nie je rozhodujúce, či ho veriteľ dá pôvodnému alebo novému dlţníkovi. Ak by veriteľ nedal súhlas na prevzatie dlhu, je prevzatie neplatné. Takáto zmluva by mohla potom zaloţiť právny pomer iba medzi dlţníkom a treťou osobou, ktorý by nemohol ovplyvniť právny pomer medzi veriteľom a dlţníkom. Z obsahu spisu vyplýva, ţe dňa
  150. 1992 Ing. M. V., R. Š. (ţalovaní v
  151. a
  152. rade) uzatvorili so spoločnosťou S., s. r. o., zmluvu o prevzatí dlhu, z ktorej vyplýva, ţe Ing. M. V. a R. Š. uzavreli dňa
  154. 1992 úverovú zmluvu o účelovom úvere na malú privatizáciu so S. Š. S., pobočka L., na sumu 11 113 900,-- Sk. Z tohto úveru bola vyplatená nehnuteľnosť vo vlastníctve S., s. r. o., nadobudnutá v malej privatizácii a ktorá je vykazovaná v Stredisku geodézie v L. na LV č. X., k. ú. L., parc. č. X. (veľkosklad nábytku). Z uvedeného dôvodu sa účastníci tejto zmluvy dohodli na prebratí predmetného dlhu Ing. V. M. a R. Š. firmou S., s. r. o., ktorá v zmysle úverovej zmluvy bude splácať úver S. Š. S., pobočka L. Účastníci na znak súhlasu túto zmluvu vlastnoručne podpisujú. Z uvedenej listiny vyplýva, ţe túto podpísal Ing. M. V., R. Š. a za spoločnosť S., s. r. o., Ing. M. V. Na tejto listine chýba súhlas veriteľa s prevzatím dlhu. Medzi právnym predchodcom ţalobcu a spoločnosťou S., s. r. o., L., bol uzatvorený dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. 465-8069049-159-01 o účelovom úvere zo dňa
  156. 1992, v ktorom sa účastníci tohto dodatku dohodli, ţe v bode 2: v splátkovom pláne sa termín splátky, ktorá mala byť zaplatená do
  158. 1994, presúva do
  160. 1994 (prolongácia) a
  161. klient uhradí jednorazový poplatok za zmenu úverovej zmluvy 500,-- Sk. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe odvolací súd povaţuje 10 5 Obo 22/2011 dodatok č. 1 úverovej zmluvy za absolútne neplatný právny úkon, a preto nie je moţné dodatok č. 1 k úverovej zmluve povaţovať za súhlas veriteľa s prevzatím dlhu. Súdu bol predloţený dodatok č. 2 k úverovej zmluve č. 465-8069049-159-01 zo dňa
  163. 1992 (č. listu 347), uzatvorený dňa
  165. 1995 medzi S. S., a. s., mestská pobočka v L., zastúpená riaditeľom Ing. Š. T. a firmou S., s. r. o., zastúpená Ing. M. V., kpt. N. r. č. X., ktorá je podpísaná za klienta Ing. V. a za S. S. Ing. Š. T., riaditeľom pobočky. Z dodatku č. 2 vyplýva, ţe tento dodatok k úverovej zmluve č. 465-8069049-159-01, ktorým sa na základe písomnej ţiadosti klienta, osobného jednania s klientom a na základe komplexného prehodnotenia klienta mení:
  166. v bode 2: v splátkovom pláne sa termín splátky, ktorá mala byť zaplatená do
  168. 1995 vo výške 529 240,-- Sk, presúva do
  170. 1995 (prolongácia).
  171. Klient uhradí jednorazový poplatok za zmenu úverovej zmluvy 500,-- Sk. Ostatné body úverovej zmluvy ostávajú naďalej v platnosti. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe podľa jeho názoru z obsahu dodatku č. 2 vyplýva, ţe S. S., a. s., mestská pobočka v L., ako veriteľ dala podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Dodatok č. 2 podpísal za klienta Ing. M. V., pri jeho podpise však chýba akékoľvek označenie, či dodatok podpisuje ako fyzická osoba. Vzhľadom na uvedenie jeho osobných údajov, ako je rodné číslo a bydlisko v záhlaví zmluvy, alebo ako konateľ spoločnosti S., s. r. o. V takom prípade však chýba jeho označenie ako konateľa spoločnosti pri podpise zmluvy a absentuje tu tieţ pečiatka spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu tohto úkonu nie je moţné jednoznačne určiť, ţe ním pôvodný ţalobca ako veriteľ udelil súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy spoločnosťou S., s. r.o. Pokiaľ by mala byť uvedená zmluva interpretovaná ako súhlas s prevzatím dlhu z úverovej zmluvy treťou osobou, musel by v nej byť obsiahnutý jasný, k tomu smerujúci prejav vôle veriteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto dodatkom č. 2 došlo len k zmene zmluvy v bode 2, a to, ţe v splátkovom pláne sa termín splátky, ktorá mala byť zaplatená do
  173. 1995 vo výške 529 240,-- Sk, presúva do
  175. 1995, a to aj s poukazom na bod 7 úverovej zmluvy, podľa ktorého podnikateľ sa zaväzuje, ţe ak nebude mať dostatok prostriedkov na beţnom, resp. kontokorentnom účte, poţiada S. najneskôr 21 dní pred dňom splátky o jej prolongáciu. S. oznámi podnikateľovi do 15 dní podmienky, za akých prolongáciu povolila, resp., ţe prolongáciu nepovolila a tieţ aj s poukazom na dohodu v dodatku č. 2, ţe ostatné body úverovej zmluvy ostávajú naďalej v platnosti, teda v platnosti zostali účastníci úverového vzťahu. 11 5 Obo 22/2011 Podľa názoru odvolacieho súdu za dôkaz o konkludentnom udelení súhlasu s prevzatím dlhu ţalovaných v
  176. a
  177. rade spoločnosťou S., s. r. o., nie je moţné povaţovať výzvu pôvodného ţalobcu zo dňa
  179. 1995, adresovanú uvedenej spoločnosti na zaplatenie dlţnej sumy. Táto výzva obsahovala výzvu na úhradu viacerých úverových zmlúv, medzi ktorými je uvedená aj predmetná úverová zmluva, ktorej sa tento spor týka, pričom ako adresát na zásielke je uvedená spoločnosť S., s. r. o., a pod ňou je uvedený ţalovaný v
  180. rade Ing. M. V. Podľa ţivnostenského listu, vydaného Obvodným úradom L., Ţivnostenské oddelenie dňa
  182. 1991, č. j. Ţo 152/1992, ţalovaný v
  183. rade podnikal na základe ţivnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. M. V. – S., miesto podnikania L., Pričom ako miesto prevádzky mal uvedené L., t. j. adresu totoţnú so sídlom spoločnosti S., s. r. o. Preto nie je moţné vylúčiť, ţe tento list bol zaslaný súčasne ţalovanému v
  184. rade ako dlţníkovi z úverovej zmluvy a zároveň spoločnosti S., s. r. o., ako dlţníkovi z ďalších dvoch úverových zmlúv. Ani prijímanie platieb na úhradu záväzku ţalovaných z úverovej zmluvy z účtu vedeného na obchodnú spoločnosť S., s. r. o., odvolací súd nepovaţoval za súhlas veriteľa s prevzatím dlhu novým dlţníkom, a to spoločnosťou S. K úhradám z beţného účtu spoločnosti S., s. r. o., dochádzalo zrejme na základe zmluvy o prevzatí dlhu, uzatvorenej medzi Ing. M. V., R. Š. na jednej strane a spoločnosťou S., s. r. o., zastúpenej Ing. M. V. zo dňa
  187. Táto zmluva bez súhlasu veriteľa na prevzatie dlhu zaloţila právny pomer iba medzi dlţníkmi a treťou osobou, ktorá však nemôţe ovplyvniť právny pomer medzi veriteľom a dlţníkmi. Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu nie je moţné odvodzovať súhlas pôvodného ţalobcu s prevzatím dlhu zo záznamu, resp. zo správny z jednania medzi firmou S., s. r. o. a pôvodným ţalobcom zo dňa
  190. Keďţe táto sa nevzťahuje k plneniu úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, ale z obsahu správy vyplýva, ţe sa vzťahuje na zmluvu o kontokorentnom úvere na beţnom účte č. 8069049-
  191. Podľa názoru odvolacieho súdu ani svedecké výpovede Ing. D. Ţ. a JUDr. D. Ľ. nedokazujú, ţe pôvodný ţalobca udelil súhlas s prevzatím dlhu spoločnosťou S., s. r. o., pretoţe svedkovia v čase, keď boli pripravované úverové dokumenty a následne uzatvárané zmluvy, neboli zamestnancami S. Š. S., prípadne sa na tvorbe týchto dokumentov nepodieľali a vzhľadom na Ľ. zameniteľnosť obchodného mena ţalovaného v
  192. rade s menom spoločnosti s ručením obmedzeným nie je moţné vylúčiť zámenu. Navyše Ing. D. Ţ. uviedla, 12 5 Obo 22/2011 ţe si konkrétne okolnosti tohto prípadu nepamätá a len vo všeobecnosti uviedla, ako pôvodný ţalobca postupoval pri poskytovaní úverov na malú privatizáciu. JUDr. D. Ľ. naviac tieţ v správe, ktorú sám vypracoval dňa 23.
  193. 2001, v súvislosti s postupovaním pohľadávky ţalobcovi uviedol ako dlţníkov ţalovaných v
  194. a
  195. rade a nikde neuviedol ţiadnu informáciu o prípadnom prevzatí dlhu treťou osobou, alebo o udelení súhlasu pôvodného ţalobcu s takýmto prevzatím. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţuje tieto svedecké výpovede za dôkaz o prevzatí dlhu spoločnosťou S., s. r. o. Z uvedeného teda vyplýva, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe pôvodný ţalobca S. S. ako veriteľ dal súhlas na prevzatie dlhu ţalovaných v
  196. a
  197. rade spoločnosťou S., s. r. o., podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. Ţalovaní doposiaľ nepreukázali, ţe ich záväzok z úverovej zmluvy zanikol, naopak v konaní bolo preukázané, ţe medzi právnym predchodcom ţalobcu a ţalovanými v
  198. a
  199. rade bola uzatvorená platná úverová zmluva s jasne definovanými právami a povinnosťami účastníkov tejto zmluvy. Účastníkom tejto zmluvy boli zo strany právneho predchodcu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 11 113 900,-- Sk, a preto je ich povinnosťou splatiť tento úver v zmysle úverovej zmluvy. K tomu odvolací súd uvádza, ţe jedinými spoločníkmi spoločnosti S., s. r.o. boli Ing. M. V. a R. Š.. Tieţ konateľmi spoločnosti boli R. Š. a Ing. M. V., ktorí poznali ekonomickú situáciu spoločnosti, pričom ako konatelia spoločnosti boli povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a aj v súlade so záujmami spoločnosti a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Konanie ţalovaných ako dlţníkov z úverovej zmluvy a ktorí boli zároveň konateľmi spoločnosti S., s. r. o., nasvedčuje tomu, ţe uprednostnili svoje záujmy, a to zbaviť sa záväzku z úverovej zmluvy a nasvedčuje to tieţ tomu, ţe z ich strany došlo k zneuţitiu výkonu práva, keďţe uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu – cieľom tejto zmluvy nebolo dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale viedlo to k úmyslu spôsobiť inému účastníkovi ujmu (nezaplatiť dlh). Najvyšší súd Slovenskej republiky musí mať na zreteli, ţe pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétneho prípadu nesmie opomínať, ţe prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. 13 5 Obo 22/2011 Keďţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil vec súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere a preverí opodstatnenosť výšky ţalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k ţalovanému v
  200. a
  201. rade. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  202. novembra 2011 JUDr. Anna Marková v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.