1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) v znení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých 6 Sţo/160/2010 zákonov účinného od
1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 382/2004 Z.z.), konštatoval, ţe za poručenie práv ţalobcu nemoţno povaţovať nevypracovanie ním ţiadaného znaleckého posudku,
jeho názoru umoţňujúceho zistiť presnú a úplnú príčinu dopravnej nehody a mieru zavinenia jej jednotlivých účastníkov, dôvodiac tým, ţe odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy, disponujúceho odbornými znalosťami z problematiky cestnej dopravy, je relevantným dôkazným prostriedkom. Mal za to, ţe pri administratívnom postihu ţalobcu boli dodrţané jeho procesné práva vyplývajúce z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o priestupkoch, pričom vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti ţalobcu vyhodnotil súladne so zákonom argumentujúc tým, ţe ţalobca, riadne predvolaný na ústne pojednávanie na deň
piatej časti druhej hlavy OSP, zdôrazniac zároveň skutočnosť, ţe predmetom súdneho prieskumu nemôţu byť námietky po prvýkrát uplatnené v ţalobe. S poukazom na vyššie uvedené, nemal prvostupňový súd pochybnosti o tom, ţe sa dopravný priestupok kladený ţalobcovi za vinu stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a ţe sa ţalobca uvedeného priestupku dopustil. Preto, vyhodnotiac v záhlaví uvedené rozhodnutie ţalovaného za zákonné, ţalobu v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, argumentujúc súdom neúplne zisteným skutkovým stavom spôsobeným tým, ţe súd nevykonal ním navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ďalej dôvodil tým, ţe prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolával sa porušenia ustanovení § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, operujúc tým, ţe správny orgán nekonfrontoval účastníkov dopravnej nehody, nevypočul matku vodiča T. K., nachádzajúcu sa v čase dopravnej nehody v jeho aute, ktorá by mohla ozrejmiť rozporné skutočnosti ohľadom jeho zavinenia, a taktieţ namietal v súvislosti s existenciou ďalšieho motorového vozidla nachádzajúceho sa v ľavom jazdnom pruhu vjazdu na kruhový objazd, nevypočutie vodiča uvedeného vozidla ako očitého svedka celej dopravnej nehody. Taktieţ napadol odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy Ing. J. C. v tom smere, ţe nijakým spôsobom nedokumentoval, aká by musela byť poloha motorových vozidiel účastníkov dopravnej nehody a aké by museli byť ich poškodenia, aby potvrdzovali, respektíve vyvracali jeho tvrdenie o tom, ţe svoje vozidlo viedol vo vonkajšom pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu s úmyslom odbočiť na výjazd na B. ulicu a vozidlo VW Golf prichádzajúce z vedľajšej cesty mu nedalo prednosť v jazde. Rovnako namietal, ţe sa znalec v odbornom vyjadrení 6 Sţo/160/2010 nezaoberal, pre výslednú simuláciu významnou skutočnosťou, a to, ţe v čase dopravnej nehody bolo sychravo a padala hustá hmla, keďţe tieto nepriaznivé poveternostné podmienky do značnej miery ovplyvňujú presnosť výslednej analýzy vytvorenej počítačovým simulačným programom PC Crash pouţitým znalcom pri vypracovávaní predmetného vyjadrenia. Záverom zdôraznil, ţe nosnou zásadou správneho konania je zásada zistenia objektívnej pravdy riešiaca meritórnu otázku viny, respektíve neviny a túto nie je moţné podriaďovať pod zásadu hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov preto ţiadal, odvolávajúc sa na ustanovenie § 250ja ods. 3 OSP, prvostupňový rozsudok zmeniť v podobe zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, pridrţiavajúc sa svojho vyjadrenia k ţalobe, ţe prvostupňový správny orgán si pre vydanie svojho rozhodnutia o priestupku zadováţil podklady zákonným spôsobom,
svojich moţností, podstatu dokazovania uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, a z takto vykonaného dokazovania vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti odvolania ţalobcu. Mal za to, ţe v predmetnej veci vykonané rozsiahle dokazovanie, zamerané na určenie zodpovedného subjektu dopravnej nehody, dostatočne preukázalo skutočnosť, ţe priestupku
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, sa dopustil ţalobca. K námietke ţalobcu o nevykonaní ďalších ním navrhovaných dôkazov (konfrontácia ţalobcu s T. K. ako účastníkov nehody, výsluch matky vodiča T. K.) konštatoval súhlasne ako v napadnutom rozhodnutí, ţe v procesno-právnych vzťahoch má správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania nadradené postavenie, z čoho vyplýva, ţe správny orgán je oprávnený vykonávať dôkazy a posudzovať, ktoré dôkazy za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu vykoná, tak, aby v správnom konaní nedochádzalo k preukazovaniu skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Poukázal ďalej na to, ţe konanie, v zmysle jednej zo základných zásad správneho poriadku, má prebiehať rýchlo a hospodárne, aby správne orgány vec vybavili bez zbytočných prieťahov. K vykonaniu ústneho pojednávania v neprítomnosti ţalobcu, majúc za to, ţe vec v neprítomnosti ţalobcu bola prejednaná v súlade so zákonom, uviedol, ţe ţalobca sa napriek tomu, ţe bol na ústne pojednávanie na deň
svojich moţností. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu 6 Sţo/160/2010 predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP). Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného č.p.: KRP-113/DI-SK-2009 zo dňa
1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od
2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, uloţené sankcie v podobe pokuty vo výške 150 eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Zároveň mu bola v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na ustanovenie § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.
2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.
5 zákona č. 315/1996 Z.z. vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, ţe nie je zrejmé, ktorý z nich je priebeţný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu.
1 písm. k/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, za priestupok
odseku 1 písm. k) moţno uloţiť pokutu do 66 eur, za priestupok
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. a),
odseku 1 písm. j) moţno 6 Sţo/160/2010 uloţiť pokutu do 331 eur, za priestupok
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. e),
1 písm. g) zákona o priestupkoch, v znení zákona č. 8/2009 Z.z., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
2 písm. c) zákona o priestupkoch, v znení zákona č. 8/2009 Z.z., za priestupok
odseku 1 písm. e),
1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.
1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje
zákona účinného v čase spáchania priestupku;
neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
2 zákona o priestupkoch, páchateľovi moţno uloţiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uloţiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Zákon o priestupkoch ďalej v ustanovení § 51 ustanovuje, ţe „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 sa uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj 6 Sţo/160/2010 ustanovenia správneho poriadku upravujúce konečné štádium správneho konania (§ 46 a nasl.). V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1), z ktorej vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vecí. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci, pričom je právom správneho orgánu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná s tým, ţe tomuto právu zodpovedá obligátna povinnosť, v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť príčiny nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov. Ţalovaný správny orgán v súlade so zákonom o priestupkoch (§ 7 ods. 1 )
2 Správneho poriadku zmenil prvostupňového správne rozhodnutie, keď potreba zmeny vyplynula z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 22 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 8/2009 Z.z. prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd, porovnávajúc ustanovenia § 22 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku a § 22 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 8/2009 Z.z., vyhodnotil túto zmenu za legitímnu, keďţe v danom prípade nebol pre uplatnenie neskoršej právnej úpravy dodrţaný princíp prospešnosti pre páchateľa priestupku. Najvyšší súd Slovenskej republiky dôsledne sa oboznámiac s odvolacími námietkami ţalobcu, ako aj s celým spisovým materiálom, nevzhliadol nijaký relevantný zákonný dôvod na vyhodnotenie námietok ţalobcu za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, v podobe zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, keď mal za to, ţe správne orgány rešpektujúc ustanovenia zákona o priestupkoch, Správneho poriadku, ako aj zásady správneho konania, na základe úplne a presne zisteného skutkového stavu, dospeli k správnemu záveru, ţe priestupok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia a priestupku sa dopustil ţalobca.
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 6 Sţo/160/2010
2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto nie je povinnosťou súdu v správnom súdnictve vykonávať namiesto správneho orgánu dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Odvolací súd, po dôkladnom preskúmaní námietok ţalobcu uplatnených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu a námietok ţalobcu uplatnených v ţalobe, dospel k záveru, ţe prvostupňový súd nepochybil, keď sa námietkami ţalobcu mierenými proti zistenému skutkovému stavu a návrhmi na doplnenie dokazovania nezaoberal. Realizácia procesným práv účastníka konania, zakotvených v ustanovení § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, je jeho výsostným právom, pričom rozsah ich skutočného vyuţitia závisí výlučne od jeho vôle. Preto, ak ţalobca pri zisťovaní skutkového stavu v rámci správneho konania bol pasívny a nenavrhol na svoju obranu vykonanie ďalších dôkazov (tieto navrhol vykonať aţ v rámci súdneho prieskumu), nebolo povinnosťou správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Sžo/139/2008). Naviac aj
názoru odvolacieho súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a ţalovaný vyvodil aj správny právny záver.
1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. K námietke ţalobcu demonštrujúcej neúplnosť znalcom podaného odborného vyjadrenia, keď znalec tieţ nezdokumentoval ţalobcom tvrdenú situáciu jeho jazdy vo vonkajšom pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu s tým, ţe vozidlo VW Golf prichádzajúce z vedľajšej cesty mu nedalo prednosť v jazde, odvolací súd uvádza, ţe na strane 17 odborného vyjadrenia, posúdil znalec aj túto moţnosť, vychádzajúc pritom zo ţalobcovho podaného vyjadrenia k dopravnej nehode zo dňa 11. februára 2009, pričom ju vyhodnotil za technicky neprijateľnú a jednoznačne ako príčinu dopravnej nehody určil odbočovanie vozidla ţalobcu z ľavého priebeţného jazdného pruhu kruhového objazdu vpravo na Š. ul. v smere na M. Rovnako ţalobcom namietaná skutočnosť, ţe znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia pomocou simulačného programu PC Crash nezohľadnil zlé poveternostné podmienky, predovšetkým to, ţe v čase vzniku dopravnej nehody bola vozovka mokrá, je bez právneho významu, nakoľko stav vozovky ovplyvňuje dĺţku brzdnej dráhy sledovaných vozidiel, avšak vo vzťahu k určeniu skutočnej príčiny vzniku dopravnej nehody nemá zásadný vplyv. Z uvedeného dôvodu by bolo, posudzujúc rozsiahlosť a úplnosť podaného odborného vyjadrenia, nehospodárne, aby bol v danej veci 6 Sţo/160/2010 vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý je rovnako ako odborné vyjadrenie v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. úkonom znaleckej činnosti.
1 Správneho poriadku, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca bol na ústne pojednávanie na deň
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky náleţitým spôsobom správnymi orgánmi odôvodnené. Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. 6 Sţo/160/2010 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný a ţalovanému preto, ţe mu z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 27. apríla 2011 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.